Bes

POZOR!! NOVY WEB!!

2011-11-12T15:50:00.000-08:00

S radosťou vám predstavujeme nový web Besu, za ktorý ďakujeme Wolkognivovi z Folkingrim art a Samborovi za webdizajn.

Odteraz nás nájdete na tejto adrese:

Nový redaktor!

2011-08-10T08:51:00.000-07:00

K redakcii Besu sa pripojil nový redaktor Blackraven, ktorého prvú recenziu si môžete nižšie prečítať. Za celú redakciu mu prajem veľa článkov, málo chýb a chuť do písania. Bes sa nám za ten rok už pekne rozrástol o niekoľko perspektívnych členov, takže dúfam, že Blackraven zapadne.

S pozdravom Goryvlad.

Fear of Eternity – Toward the Castle (2005)

2011-08-10T08:46:00.000-07:00

S talianskou metalovou scénou nemám zatiaľ takmer žiadne skúsenosti, no na odporúčanie niektorých ľudí som si vyhľadal atmosfericko blackmetalový jednočlenný projekt s prvkami depressive blacku - Fear of Eternity. Vedie ho Andrea Tilenni a projekt vznikol v roku 2000. Za ten čas sa skutočne činil, čomu svedčí jeho bohatá diskografia, ktorá sa skladá z piatich štúdiových albumov a jedného dema. Toward the Castle je prvý štúdiový album.

Zakladám si na prvom dojme a v tomto prípade nebol veľmi dobrý. Intro „Departure“ znelo ako soundtrack ku nejakej hre na game boy (prvý ma napadol Super Mario). Tvorba Fear of Eternity je plná klávesov a práve v tomto intre boli neskutočne umelé. Znelo to otrasne, a tak som v bolestiach tú minútu aj šestnásť sekúnd už nejako prečkal. Zaraz som zistil, že tie umelo znejúce klávesy sú na celom albume. Našťastie je to tak päťdesiat na päťdesiat. Niektoré keyboardové pasáže sú vynikajúce. Čo ma ďalej sklamalo boli bicie. Sú chabé a celú hudbu by som si vedel predstaviť aj bez nich, pretože ich človek ledva počuje. Gitarové riffy sú ťahavé a opakujúce sa. Vytvára to dojem, akoby všetky nástroje okrem keyboardu boli len pozadie a keyboard so spevom niesli hlavnú melódiu.

Čo treba pochváliť je vokál. Nie je zbytočne „evil“ ani zbytočne uplakaný (ako často v DSBM býva). Je to ako také echo z iného sveta. Dalo by sa to prirovnať k prvým albumom Nocturnal Depression bez toho nádychu depresie. Počuť ho veľmi dobre, nezaniká v tých všetkých nástrojoch ako napríklad v tvorbe Xasthur a celý čas počuť ozvenu, ktorá hlasu dodáva taký pravý temný pocit. Ako keby ste počuli nejaké výkriky z jaskyne. Ďalej samozrejme tie vydarené klávesy. Napríklad v piesni „Crying“ je takmer po celú dobu tá istá melódia, ale je tak chytľavá, že vám ostane hrať v hlave ešte zvyšok dňa. Hra klávesov nie je nijak progresívna, skôr jednoduchá, no funguje to. Poslucháča to zaujme a odradí od ostatných nástrojov, ktoré by mohli potenciálne zničiť dojem. Zaujímavá je tiež pieseň „The Valley of Sadness“ v ktorej snáď po prvýkrát vylezú gitary z pozadia a s keyboardom a spevom si to pekne podelia. V tejto piesni vychádzajú na scénu aj „čisté“ vokály, ktoré melancholickú príchuť skladby dokonale dotvoria. Album uzavrie ambientná skladba „Illusion of Purity“, ktorá je zároveň aj najdlhšia zo všetkých. Je plná zvláštnych zvukov, ktoré sa dajú len ťažko identifikovať v pozadí klávesy hrajú tichučkú melódiu a v druhej polovici skladby kde-tu vyskočia veľmi ostré tóny, ktoré sa na prvé počutie zdajú skôr na obtiaž, no potom si poslucháč uvedomí, že tam vlastne veľmi dobre pasujú.

Nakoniec, Toward the Castle je zaujímavé dielo plné emócií a pochmúrnej, smutnej atmosféry. Album má už nejaké tie roky, takže chyby v splývaní nástrojov a v umelo znejúcich klávesoch môžu byť spôsobené zlou kvalitou nahrávania. Po hudobnej stránke je to priemerné dielo, po atmosferickej nadpriemerné.

Hodnotenie: 55 %

Napísal: Blackraven

Rozhovor - Sirin 9.8. 2011

2011-08-09T04:26:00.000-07:00

Zdravím Ťa Sturmwolf, ešte stále sám a odhodlane pracuješ na projekte Sirin alebo sa od vydania albumu Moja Otčina niečo zmenilo?

Zdravím Ťa. Od vydania Mojej Otčiny sa toho veľa nezmenilo. Boli tu snahy o živého bubeníka, ale pre určité veci som sa napokon rozhodol ostať na všetko sám. Sirin vznikol ako jednočlenný projekt a taký aj ostane.

Neuvažuješ teda o tom, že by si pozval na nahrávanie hosťa alebo spoluprácu s niekým z U.B.M.R., kedže Sirin je členom tohto zoskupenia v ktorom si členovia medzi sebou pomáhajú?

Uvažovať uvažujem a zatiaľ som aj s jedným dohodnutý na post klávesov, ale ide čiste o výpomoc pri nahrávaní. O inej spolupráci som zatiaľ neuvažoval, ale ani sa jej nebránim.

Uberáme sa smerom k tomu, že plánuješ nahrávať nový album, nemýlim sa? Môžeš nám k nemu povedať niečo bližšie?

Máš pravdu, plánujem a pomaly už aj začínam. Je pravda, že momentálne to trvá dlhšie ako keď som nahrával Moju Otčinu (menej času – viac povinnosti), ale hlavné je, že sa to konečne pohlo.

A čo môže poslucháč očakávať je pestrejšia škála folk nástrojov, gitarových vyhrávok a ak sa podarí aj obmieňajúcimi sa vokálmi. Čoskoro bude k dispozícii na vypočutie promo song, tak to vám asi priblíži bližšie predstavu ako takýto strohý opis. Nechajte sa prekvapiť.

Máš už nejakú predstavu o obsahu albumu? Keď už sme pri tejto téme, sú pre teba dôležité texty? Kde hľadáš inšpiráciu a čo pre teba znamenajú?

Predstavu a aj ako tak koncepciu mam (hrubá kostra). Je pravda, že ešte kým to oblečiem pretečie veľa vody, ale ako sa vraví „pomaly ďalej zájdeš“ (prečo to tak trvá som už uviedol v predchá-dzajúcej otázke - odpovedi).

Texty sú a budú zamerane prevažne na vzťah človek - príroda, rodnoverie a určite sa objavia aj nejaké historické udalosti či mytologické báje - povesti. Z toho sa dá aj čiastočne usúdiť, kde asi hľadám inšpiráciu. Každý text čo napíšem musí pre mňa znamenať to v čo skutočnosti verím, musí mať nie len pekné (nie vždy sa podarí) rýmy, ale aj hlavu a pätu, myšlienku ,ktorá nebude až tak úplne skrytá, aby sa nedala pochopiť a bude mať význam len pre mňa. Musí sa dať odovzdať!

Spomenul si slovanské rodnoverie. Ako v dnešnej dobe vnímaš vieru našich predkov, ktorej dedičstvo nám zanechali, je dôležitá v tvojom živote? Zúčastňuješ sa slovanských sviatkov, či obradov? Pre neznalých či zvedavých, vieš o nejakých spolkoch, občinách, ktoré sa týmto činnostiam venujú? Ako vnímaš ich úlohu v spoločenstve ľudí?

V dnešnej dobe s odkazom našich predkov sa máme možnosť prevažne stretnúť v hudobnej sfére, čo na jednej strane je pekné a užitočné, ale na druhej strane pravým opakom. Prečo je to tak, to rozpisovať nejdem, lebo by som ti tu zabral asi strašne veľa riadkov. Každý asi pochopí, kam som tým smeroval. To je jedna sféra môjho vnímania odkazu našich predkov a tá druhá, je život ako taký. Vnímam to nie ako vracanie sa do minulosti, ale ako čerpanie poznatkov, starých múdrostí a hlavne (ak sa to dá tak nazvať) znovuprebudenie – znovunavrátenie tváre zvykov, ktoré boli a stále tu sú, len kresťania si ich prispôsobili. Obrodenie duchovných hodnôt pre niekoho ukrytých len v prírode, pre niekoho ukrytých ďaleko za našim svetom.

Za posledné roky sa Rodnoverie dostalo do podvedomia veľa ľudí a s tým vznikli aj občiny, ktorých aktivity sledujem a ak je možnosť aj sa zúčastním obradov, či väčších slávností. Sám osobne nepatrím do žiadnej konkrétnej občiny. Najstaršou (aspoň podľa môjho vnímania) je Krug Peruna, a ďalej tu máme Rarach – Krug Peruna, Dažbogovi Vnuci, Svätohaj, a už zaniknutá Paromova Dúbrava. Potom sú tu ešte občianske združenia zaoberajúce sa zvykmi a tradíciami, čo do bojového umenia, kováčstva, spracovania kože a pod.

Ich úlohu vnímam ako poskytnutie priestoru pre obrodu vlastného ducha, tradícií či zvykov. Určite nie ako nejaké cirkusantské vystúpenie z historického krúžku (čo možno pre mnoho mládeže aj je)!!! Práve tieto občiny a občianske združenia sú tu, aby sa zachoval duch nášho slovanského, slovenského rodu a istým spôsobom aj ukázali aká krásna bola naša história, tradície a život našich predkov a ako to je teraz všetko dupané vlastným „národom“!!!

Teraz sme načrtli do tvojho súkromia a do tvojich inšpirácií. Považuješ hudbu, ktorú počúvaš za zdroj inšpirácie? Akú úlohu podľa teba dnes zohráva hudba v roli človeka?

Určite tam je percento ovplyvnenia a inšpirácie, to by som klamal, ak by som napísal, že nie. Už samotné podvedomie to kontroluje. Ale dávam si pozor, aby som sa nenechal pri tvorbe ovplyvniť takou či onakou kapelou. Chcem tvoriť to, čo napĺňa mňa to, čo vystihuje moje pocity, a čo je v súlade s textom, ktorý musí s hudbou tvoriť jednotný celok. Žiaľ, nevyhnem sa tomu, že niekto v mojej tvorbe (či minulej, či tej čo príde) bude počuť takú či onakú kapelu. Dnešná scéna je dosť obsiahla a vytvoriť niečo originálne je lukratívna záležitosť každého začínajúceho hudobníka, či kapely. Preto podľa mňa vznikajú štýly, ktoré už kombinujú to čo pred 10 rokmi by sa nám ani nesnívalo, že pôjde k sebe.

Úloha hudby v roli človeka je u každého jedinca na rôznej vnemovej úrovni. Niekto to berie ako uník z reality, relax, niekto ako inšpiráciu, niekto s tým proste žije a je to pre neho droga. Niekto to používa na propagáciu, niekto len čisto na zábavu a niekto ako prostriedok pre uctenie si hodnôt, tradícii a pod. Takže k tejto časti otázky sa ťažko vyjadruje.

Na albume Moja Otčina je cover skladba od kapely Temnozor, ktorú veľa ľudí nenávidí. Prečo si sa rozhodol práve pre tento cover? Osobne môžem povedať, že z hudby Sirinu cítim východoslovanskú scénu, dáš mi za pravdu?

V časoch, keď som začínal tvoriť hudbu som počúval strašne veľa RAW black metalu a skoro žiaden pagan alebo folk. S odstupom času som začínal spoznávať pagan kapely, a tým aj viac počúvať dané smerovanie black metalu, pričom už sem tam aj nejaký ten folk metal. V tom období prišiel na rad aj Temnozor a keďže song „Werewolf“ mám strašne rád, tak som sa rozhodol spraviť naň cover (aj keď v dnešnej dobe by som to spravil inak a v podstate asi by som ani cover nerobil).

Z hudby Sirinu je počuť to, čo tam človek chce počuť, resp. čo tam chce nájsť či hľadá. Počul som už veľa názorov a až tak odlišných, že jednému by sa rozum zastavil. Je ale dôležité si položiť otázku či hodnotíš „Moju Otčinu“ alebo „Úsvit Slobody“. A tak ako som už vyššie spomínal v mojich začiatkoch som sa dosť rozbehol po tej pagan scéne a hlavne na východný blok, takže je tam určite v tých koreňoch počuť a cítiť ten vplyv, aj keď nechcene (ako som už spomínal v otázke predtým... to podvedomie si to kontroluje).

Kedže sme sa zastavili aj pri tvojom hudobnom vkuse, nedá sa mi neopýtať, čo hovoríš napríklad na posledný album kapely Arkona - Goi rode, goi!, Nokturnal Mortum - Golos Stali, novú Krodu a posledné počiny Viter? Sleduješ aj slovenskú a českú scénu? Čo si myslíš o týchto dvoch príbuzných scénach, zaujali ťa? Čo hovoríš na novinky odtiaľto?

Tak najprv sa vyjadrím k spomínaným albumom. Arkona ma už asi 2 roky nudí,, ale tak album „Od serdca k nebu“ ma nejaké tie 2 či 3 songy čo si rád pustím. Nokturnal Mortum, ma dosť prekvapil, dlho nič nevydali a zrazu prídu s takýmto albumom. Priznám sa, že som ho počúval asi 2 týždne v kuse, lebo tá atmosféra, to prepojenie jednotlivých nástrojov s black metalom a ich klasickým folkovým postupom, no niečo užastné. Kroda, je teraz v takej zvláštnej situácii, lebo väčšina ľudí ju pozná podľa kombinácie folku a bm a tá nová Kroda (hodnotím len z ukážok z youtube) mi príde už len bm a nechcem predbiehať ani byť prorokom, je to len môj názor, ale tak Eisenslav bude asi čerpať z minulosti a mena Krody. A Viterzgir sa chytil toho, čo mu išlo najlepšie. Skladať hudbu a tak spravil Viter, ktorý sa lahodne počúva len chýba mi tam niekedy tá surovosť, ktorá sa striedala s folk pasážami v Krode.

Našu scénu sledujem len tak sporadicky, lebo na fóra veľmi nechodím a tak o nových kapelách sa dozvedám len z akcii a od ľudí. A to čo tu máme, pozná asi každý, no z tých najzásadnejších by som spomenul Ancestral Volkhves, kapely z UBMR (Karpathia, Concubia Nocte, Igric, ...) Slavigrom, Caedo, Misty Forest, Algor a mladá kapela Blackopathy, ktorá sa stihla už rozpadnúť a znova postaviť na nohy.

Nejakú extra veľkú príbuznosť medzi týmito dvoma scénami nebadám, možno čas od času nejaké vplyvy, ale to je asi tak všetko.

Ľudia hovoria, že scéna je presýtená metalovými koncertmi, ja ich zas nenachádzam toľko, že by som si nevedel vyberať na ktorý pôjdem. Čo si myslíš ty, chodíš na koncerty, ktoré Ťa oslovili a prečo?

Presýtená? To akože naša scéna? Veď tu je raz za pol roka nejaký poriadny koncert a čas od času menšie akcie lokálnych kapiel. Aspoň to, čo si sem tam všimnem. Ale určite žiadne presýtenie. Zase na jednej strane, píšem o scéne ktorú sledujem a tou je pagan a bm, takže ak si niekto robí nejaké death metalove či grindove akcie každý týždeň, to ja zase neviem. A áno, chodievam na koncerty, ak sú peniaze, čas a chuť. A ktoré navštevujem je ľahko si domyslieť vzhľadom na to, že som sa vyjadril k scéne, ktorú sledujem takže Perunica, Mater Slavorum a Noc Besov.

Myslíš si, že má pagan, black, folk metal v našej krajine perspektívu? Sú tu kapely, ktoré môžu zastávať našu scénu a myslíš, že keď skončia tak sa nájdu ich nástupcovia?

Na to, či má perspektívu ja odpovedať neviem. To je treba sa opýtať niekoho čo predáva CD s danou hudobnou tematikou alebo ľudí čo organizujú také koncerty, lebo od toho sa to dá jedine vyčítať. Ja môžem len posúdiť z toho, čo vidím podľa návštevnosti koncertov alebo od novo vznikajúcich kapiel a to ide podľa mňa dole vodou. Môj pesimistický pohľad na vec už naznačuje asi odpoveď na druhú časť otázky, ktorej odpoveď znie jednoducho a stručne, NIE. Možno sa, ale mýlim a možno nie, čas ukáže.

Všimol som si nedávno, že vyšli prvé tričká Sirinu na ktorých je na zadnej strane nápis smerujúci proti kresťanstvu. Myslíš, že v dnešnej dobe je kresťanstvo stále tak silné ako kedysi? Aký je tvoj celkový postoj k tejto viere a všeobecne k trom monoteizmom jedného základu?

Je pravda že vyšli prvé trička SIRIN , kde zadná časť obsahuje kúsok textu zo songu „Víťazná krv“ kvôli ktorému vznikla pre nás (pozn. tričká sú robené pod záštitou ARKONA shop, ktorý aj celý proces tlače a celkovo produkcie a výroby mali na starosti) situácia, keď človek v danej firme odmietol dotlačiť ďalšie kusy lebo text na tričku je v rozpore s jeho vierou. Táto situácia asi hovorí dosť o tom, že stále je tu silné kresťanstvo, aj keď už nie ako bolo pred nie tak dávnymi rokmi. Ja osobne pochádzam z časti Slovenska, kde kresťanstvo stále zohráva silnú rolu ako v politike tak aj v osobnom živote, ale aj tam je už cítiť, že stráca na sile. Aj keď je to oproti iným častiam Slovenska rapídne pomalšie.

Ja vnímam kresťanstvo rôzne a ako, to je na dlhú debatu, aj keď jedna časť vyčnieva a to rozmach kresťanstva v Európe. Prišli, zničili, prinútili a vládli. Hovoria, že prišli učiť novu vieru, prišli učiť pre nich novému poriadku. A čo ak naši predkovia to nechceli.?! Žiaľ, sila moci a meča prehovorila aj toho najzarytejšieho veriaceho v starú vieru. Vybudovali svoje „kráľovstvo“ či svoju „cirkev“ na potokoch krvi a hromadách obetí. Vybudovali ju na strachu obyčajného ľudu o holý život a chamtivosti bohatých. A holý fakt, že všetci Európania – kresťanskí veriaci sa klaňajú neeurópskemu „kráľovi“ je klinec do rakvy pre európske rody. Klinec do rakvy pre všetkých, ktorí sa stali ďalšou ovečkou tohto stáda plného falošnosti, lži, chamtivosti a špiny.

Z tvojich slov cítiť národnú uvedomelosť a lásku k Tvojej otčine, nemáš niekedy pocit, že našu krajinu už nemôžme nazvať našou, pri tom všetkom čo sa tu deje? Na albume "Moja otčina" je pieseň Naša budúcnosť, ako teda vidíš našu budúcnosť?

A čo sa tu deje? Čim naša krajina stráca status „NAŠA“ ? Ak mieriš na politiku, tak pokiaľ „MY“ Slováci nebudeme schopní zjednotiť sa pre vyššie ciele, pre dobro nášho národa, našej histórie a našej kultúry, tak to slovo naše ostane už len v našich srdciach, mysliach ale nie v politickom živote. Nie som prorok a ani jasnovidec a nedokážem a ani radšej nechcem si predstaviť čo by bolo o 50 rokov, ale každý racionálne zmýšľajúci človek vidí, že niečo tu nie je v poriadku a, že piliere nášho chrámu pomaly praskajú a my nerobíme preto nič, aby sme ich spevnili. Skôr naopak.

Ďalší aspekt je mládež. Drvivá väčšina mládeže nejaví záujem o svoju krajinu, svoju históriu, národ či kultúru. Sú kŕmení konzumnou vlnou západu a pekne jedia z trblietajúcej sa misky pseudo-hodnôt sociálneho života. Česť a Sláva tím, čo sa vybrali inou cestou a sú hrdí, kým sú a vážia si svojich predkov, ich činy za to, že teraz môžeme čítať písať a žiť po slovensky.

K budúcnosti sa už veľmi vyjadrovať nemusím, vzhľadom k predchádzajúcim riadkom. Ale len chcem ešte podotknúť, že ak sa nevzchopíme a budeme naďalej krčiť ramenami nad dianím sa v našej zemi, už možno žiadne naša zem, či naša budúcnosť nebude.

Prejdime naspäť k hudbe. Považuješ za dôležité názory kapely, ktorú počúvaš? Poprípade to o čom spievajú? Narážam na výroky typu "Neviem o čom spievajú, ale hudba je dobrá", "Je mi jedno aké má názory kapela, ale hrajú dobrú hudbu."

Tak sú kapely ktoré hudbu používajú na prezentáciu svojich myšlienok, nálad, svetonázoru a sú kapely, ktoré robia len hudbu a text je vlastne len neoddeliteľnou súčasťou tej hudby a vcelku bez významu. Ta druhá skupina je jasné, že ma nezaujíma o čom spievajú a také kapely ak sa priznám ani nepočúvam. Ta prvá skupina, to je už o niečom inom. Ak sa mi dostane do rúk nejaká nová (nemusí byť vždy nová) kapela a zaujme ma ich hudba, tak sa snažím o nich zistiť čo najviac, najlepšie ak majú aj uverejnené texty. Takže áno, zaujíma ma o čom spievajú. A tie výroky, no... väčšinou som sa s nimi stretol u ľudí, čo vlastne ani nemajú svoj názor a sú len prostými konzumentmi.

Čo by si nám na záver povedal o najbližších krokoch Sirinu, pracuješ na albume, neplánuješ aj live vystúpenie Sirinu s pozvanými hudobníkmi?

Práce na albume sa už začali a snáď čoskoro sa podarí aj vypustiť von nejaký promo song, nech trocha ochutíme ten čas čakania na nový album.

Live vystúpenie je dosť komplikovane zosnovať, aj keď už dlhšiu dobu sa pohrávam s tou myšlienkou, ale tak čas ukáže. Najprv chcem dokončiť album a potom sa budem venovať možnosti Live vystúpenia, aj keď čo nie je, môže byť.

Ďakujem ti Sturmwolf za tvoj čas a za rozhovor, prajem Ti nech sa album vydarí a čoskoro sa uvidíme na nejakej akcii! Nech znejú posledné slová od teba...

Ja ďakujem za priaznivé priania, slová, záujem a priestor v Tvojom webzine a nech sa darí ako so zinom tak aj v osobnom živote. SLÁVA RODU!

bandzone.cz/sirin

Napísal: Goryvlad

Stribog - U Okovima Vječnosti (2010)

2011-08-01T14:31:00.000-07:00

Pagan/folk metalu sa poslednú dobu rodí ako húb po daždi, no tentokrát by som vám predstavil kapelu od našich južných bratov z Chorvátska. Niekto by hovoril o nezvyku, no ja si myslím, že o to zaujímavejšie bude nahliadnúť do ich tvorby. Stribog je pomerne mladá kapela, ktorá svoj prvý full album "U Okovima Vječnosti" vydala u českého vydavateľstva Murderous Productions. Týmto činom sa jednoznačne dostali do pozornosti fanúšikov daného žánru v Českej republike a na Slovensku.

Album vyšiel v roku 2010 a obsahuje sedem piesní, ktoré majú vyše pol hodiny hrania. Pri zhliadnutí prednej časti bookletu som mal pocit gýčovitosti fantasy žánru, no po prelistovaní som usúdil, že zimná atmosféra albumu celkom sedí. Hudba a lyrická tematika Stribogu však smerujú k slovanskému pohanstvu, takže fantasy tématika sa nekoná, čo je samozrejme plusom kapely slovanského pôvodu. Ak by som však chcel Stribog zaškatulkovať asi ťažko by som hľadal nejaký presne vymedzený žáner, keďže Chorváti toho namiešali skutočne dosť. Od epických symfonických pasáži, cez black metalové rezačky, folk metalové melódie až po akustické outro. Čo však robí Stribog Stribogom, je hlas speváčky Anny, ktorá už žiaľ v kapele nepôsobí. Znamenité výšky v najchytľavejších piesňach ako Rusalka či Ancestral Skies Of Gold sú naozaj poznávacím znamením a lahodou pre uši. Vokály však doplňuje aj black metalový škrek Tomislava, takže sa dočkáme zaujímavého striedania spevu.

Za mínus albumu by som považoval v niektorých častiach nudné gitary, ktoré si proste potrebovali len niečo odohrať s čím sa gitaristi ozaj nenatrápili a nosnú melódiu za nich prebrala flauta, ktorá je jediným folkovým nástrojom albumu. Zrovna tento opis sedí na pieseň Morana, no i tak je to chytľavá skladba a pomalá pasáž, kde sa konečne činí aj gitara je zvládnutá na výbornú. Celkovú atmosféru dotvárajú klávesy, takže symfonický charakter sa tu nezaprie. Ak sa ešte vrátim k tej atmosfére musím podotknúť, že mi niekedy chýba práve to slovanské čaro a neviem si kapelu absolútne zaradiť do oblasti pôvodu a to najmä pri anglicky spievaných skladbách. Chcem tým naznačiť to, že ak si pustím kapelu z Ruska, či Ukrajiny a je zamerná na podobný žáner, okamžite viem, že sa nachádzam u východných Slovanov. No možno to bude aj tým, že som doteraz nemal s chorvátskymi kapelami tú česť prísť do styku. Ďalším faktom je aj to, že Stribog kombinuje niekoľko rôznych žánrov a niektoré gitarové riffy mi spadajú do power metalu, iné zas k black metalu, no práve táto neidentifikovanosť nás navádza ku škatulke pagan metal. Niečo na pomedzí mixu riffov v rámci melodickosti a tvrdosti, toho druhého však Chorvátom chýba.

Zhrnutie debutového počinu Chorvátov hodnotím nadpriemerne a som veľmi rád, že som spoznal kapelu z južanskej scény. Fanúšikovia pagan/folk/black metalu a príbuzných žánrov si určite prídu na svoje, nečakajte však agresivitu a tvrdosť, ktorá tomuto albumu chýba, predstavte si však strednú cestu, bez prílišnej razancie. Epické črty albumu mu dávajú výpravný charakter, ktorý rýchlo chytí no časom pominie.

Hodnotenie: 70 %

Napísal: Goryvlad

Temnohor – Pýcha lesov karpatských (2008)

2011-07-30T01:19:00.000-07:00

Temnohor je pojem, ktorý je väčšine priaznivcov slovenského blacku známa minimálne podľa mena. Má to svoje opodstatnenie, pretože kapela nepôsobí na scéne prvý rok, a za dobu svojej existencie si vybudovala istý „kultový status“. Temnohor sa na minulých materiáloch prezentoval surovým a priamočiarym materiálom v štýle blackhardcorových projektov ako napr. Ildjarn a textami v rodnom záhoráckom nárečí. Po demáči a splitku prišlo pred tromi rokmi na rad vydanie prvého albumu, ktorého kazetovú verziu ponúka a distribuuje slovenský Suicide Taste.

Album Pýcha lesov karpatských začína introm ponášajúcim sa na úvod skladby Kathaarian Life Code. Po tom, čo začína prvý gitarový riff skladby Tma, strom, tma, si môžeme už byť stopercentne istý, že hlavná inšpirácia pochádza od Darkthronu, konkrétne z obdobia albumov Blaze in the Northern Sky a Under a Funeral Moon. A nie je to len v tremolo hraných gitarách a hojnom výskyte disharmńií, bicie sú charakteristickým spôsobom hrania odkukaným svojho času od Hellhammeru a Celtic Frostu snáď ešte vernejšie svojmu predobrazu. Po zvukovej stránke je kapela rovnako tributom starým škandinávskym kapelám, čo sa občas prejavuje aj v kolísajúcich zvukových hladinách niektorých nástrojov a zdá sa mi, že aj v (pravdepodobnom) zámernom ponechaní hracích nepresností. Hojné využite distortionu však občas zahmlieva zvuk gitár, takže miestami hrozí efekt hlukovej steny.

Pamätám sa na recenziu pred istým časom uverejnenú na krátko fungujúcich stránkach blackmetal.sk, kde sa za tento svoj prístup stal Temnohor terčom kritiky. Samozrejme, je sporné, nakoľko je ešte dobré kráčať v šľapajach svojich vzorov. Každopádne album si po celý čas udržiava úroveň i atmosféru a nazývať ho plagiátom je trochu nespravodlivé, pretože Temnohor stojí nad väčšinou lacných kopíriek ´Thronu. Nosný riff piesne Tam, gde sa i svetlo pred cemnotou pokorí je výborný, nasledujúca pomalšia skladba V chodbách zastaveného času vrcholí zaujímavým vystupňovaním. V piatej Irónia, sarazmus a opovrhnucí modly kresťanskej sa Temnohor odpútava od hlavnej línie albumu a hojne využíva gitarový riffing dávajúci skladbe občas až protodeathmetalový charakter. Zaujímavým experimentom sú aj sample využité v poslednej Pýche lesov karpatských

Dovolím si povedať, že album dosahuje maximum svojich možností, keď balansuje na hrane uctievania legiend, no zároveň si drží akú-takú vlastnú tvár i dávku originality. Predsa je však škoda, že sa Temnohor nevydal cestou hľadania viac svojského hudobného prejavu, keďže sa tak kapela poľahky stratí medzi stovkami bezcenných klonov. Na druhej strane by však mohlo vypočutie Pýchy lesov karpatských byť fackou na prebudenie dvom pánom v Nórsku, ktorí žijú zo svojej zašlej slávy a vydávajú bezcenný materiál vhodný maximálne na podloženie krígľa s pivom.

Hodnotenie: 70 %

Napísal: Draconis

Glaurung - Black Visions (2011)

2011-07-25T03:01:00.000-07:00

Pred nedávnom bola oslovená naša redakcia na recenzovanie zatiaľ posledného titulu od mladej slovenskej skupiny Glaurung. Glaurung predstavuje zatiaľ poslednú vlnu slovenských skupín, ktoré neostali len pri myspace profile, ako to väčšinou býva, ale posunuli svoju tvorbu i na podomácky vydané demo snímky. Za svoju hudobnú kariéru má zatiaľ skupina okrem recenzovaného dema ešte jedno splitko so spriaznenou skupinou Surt, ktorá už bola na našich stránkach recenzovaná. Poďme sa teda pozrieť čo ponúka debutové demo Black Visions.

Na úvod spomeniem niekoľko základných informácií. Nachádza sa tu 6 skladieb z ktorých predstavujú dve skladby covery od Mayhem a Root. Vlastná produkcia predstavuje štyri skladby, z ktorých jedna začína klávesovým introm v podaní hudobníka skrývajúceho sa pod menom Enthermontth. K obalu dema sa vyjadrovať radšej ani nebudem, pretože predstavuje typický lesný motív, ktorého viarianty sme mali možnosť vidieť nespočetnekrát. Hneď na úvod spomeniem obrovské plus skupiny Glaurung, a to sú živí hudobníci. V poslednej dobe sme zahltení množstvom automatových skupín, ktoré sršia umelosťou, a preto počuť niečo nové a zahrané na nástrojoch je veľkým osviežením. Z hľadiska zvuku je počuť, že sa chalani snažili evidentne vytiahnúť maximum a musím povedať, že oceňujem ich snahu. Každý nástroj je zreteľne počuť, no špecifická skúšobňová atmosféra sa samozrejme nevytratila. Hráčske výkony by som hodnotil veľmi striedmo, svetlé momenty prehlušuje úplna tma. V tomto prípade mi nevadia ani tak gitara či basa, no neschopnosť bubeníka zvládnuť tie najzákladnejšie veci ako presný prechod je až ubíjajúca. Pričom je evidentné, že sa snažia i bicie, ktorých najsilnejšie momenty predstavujú práve klepáky, no v pomalších pasážach, ktorých je na deme neúrekom je takpovediac nepoužiteľný a likviduje viaceré zaujímavé momenty svojou nepresnosťou. Spev by som hodnotil veľmi priermerne, no viac by som uprednostil niečo viac choršie, pretože podobných vokálov je dnes v black metale neúrekom. Ku gitare a base nemám v podstate na tomto deme žiadne výhrady, ak som aj našiel niaky slabší moment neprišiel mi až natoľko rušívý, aby kazil celú kompozíciu. Toľko z hľadiska hráčskych výkonov, poďme sa pozrieť na vlastnú tvorbu skupiny Glaurung. V prvom rade by som absolútne vynechal tzv. intro, ktoré je tak neskutočne umelé, že absolútne kazí celkový dojem. K zvyšným skladbám nemám veľké výhrady, nachádzajú sa tu zaujímavé momenty, ale i viaceré zbytočné, ktoré sa mohli kľudne vyhodiť. Skladby sú dynamické a ponúkajú viaceré melodické pasáže, ale nechýba im i black metalová tvrdosť. Z celkového hľadiska by som ich hodnotil priemerne až miestami nadpriemerne. Z tých najzaujímavejších by som spomenul skladby „Inferno Maniphesto“ a „Sign of True Hate“. K posledným dvom coverom nieje čo dodať je to povinná jazda skupiny Glaurung.

Black Visions predstavuje z obsahovej stránky v celku zaujímavý počit, ktorý má však obrovské diery v niektorých hráčskych výkonov, ktoré podkopávajú celkový dojem. Oceňujem však snahu a pevne dúfam, že vytrvalou prácou to skupina Glaurung dotiahne ešte oveľa ďalej než je toto demo. Potenciál tu určite je, len je zatiaľ ešte niekde v hĺbke skrytý a čaká kým ho samotní členovia objavia a naplno rozvinú.

Napísal: Blutkrieg

Hodnotenie: 45 %

Svarrogh - Kukeri (2006)

2011-07-15T08:27:00.000-07:00

Pohanský black metal z Bulharska nie je v našich končinách práve na dennom poriadku, preto mi bolo cťou dostať sa k recenzovaniu bulharského projektu s názvom Svarrogh podľa slovanského boha Slnka. „Skupina“ je aktívna od roku 2001 a jej stvoriteľom a jediným tvorcom hudby je človek menom Dimo Dimov. Tento jednočlenný projekt má za sebou na moje počudovanie celkom dosť vydaní, čo sa týka plných albumov na konte ich má zatiaľ presne päť. Žánrovo sa teleso od počiatku zameriavalo na Raw BM s ľudovými prvkami, no od albumu Balkan Renaissance roku 2007 sa tvorba označuje škatuľkou Neofolk.

Z bohatého arzenálu sa ku mne dostal už pomerne starší album Kukeri, vydaný v roku 2006 pod hlavičkou Heavy Horses Records. Po pravde som na začiatku od tohto nie veľmi známeho mena neočakával veľa. V nasledujúcich riadkoch sa ale dozviete, či boli moje obavy na pravom mieste.

Album otvára akustická skladba The Pashovi Cliffs, ktorej dominuje zvuk mandolíny, ktorá je dôležitým prvkom aj vo väčšine ďalších piesní. Podstatné je spomenúť aj šepkajúci vokál, pôsobiaci tajomne a jemne mysteriózne, tento pocit ale skladbou nekončí a sprevádza nás aj ďalšími kúskami. Druhá skladba Mourning Mill už ale album rozprúdi naplno a okrem výborných folkových vsuviek ju tvoria hlavne tvrdé metalové riffy, ktoré mi v mnohom dosť nápadne pripomenuli Hate Forest, ba miestami zneli až death-ovo. Taktiež musím dodať, že použitie rodného jazyka v textoch ma príjemne prekvapilo a dokonca znie výborne aj v škriekavom podaní. V podobnom duchu sa nesie aj ďalšia Wind Hunter, ktorá je, povedal by som, najtvrdšia skladba albumu. Čo mi však na nej priveľmi vadilo boli klávesy, ktoré znejú skoro všade hrozne gýčovo a nehodia sa k hudbe. Tiež mi nedá nepripomenúť naprogramované bicie, ktoré hudbe dávajú dojem kostrbatosti a umelosti.

Predel prichádza akustickou štvorkou Kukeri Towards The Sea po ktorej nasleduje dvojica podľa môjho názoru najlepších kúskov diela. Najprv My Dinasty, ktorá sa mi na prvé počutie hneď zapáčila a okrem tvrdých pasáží vytvára nádhernú až exoticky ľudovú atmosféru a hneď po nej The Solitude Of Stara Planina, ktorá aj keď je skoro celá bez elektrických nástrojov znie mysticky, priam ako starý rituál z čias bohov a duchov. Rituálne pokračuje aj pieseň Rhodopean Winter, ktorá je doslova metalovým besnením, plným energie. Pribúdajúcim počtom piesní však klesá pozornosť a chýba faktor, ktorý by dielo nejako občerstvil. Ľudové časti s mandolínou sa striedajú s priamočiarymi metalovými aj v ďalších skladbách. Za malé prekvapenie by sa možno dala pokladať neočakávaná zmena nálady v piesni Somewhere In The Woods, kde približne v strede skladby začína pravé ľudové veselie no aj to sa po čase mení späť v black metalový masaker. Podobne pokračujú aj ďalšie skladby, pochmúrna Memories In The Dark Of The Ages a folková pecka Sun, I Pray To Thee, ktorá je znamenitá svojou bulharskou ľudovou atmosférou a prekvapí nás aj ženský spev. Po nej nasleduje posledná Kukeri Of The Sun, tá ma však ničím konkrétnym neoslovila a ukončuje dielo celkom skromne.

Po vypočutí albumu musím jednoznačne skonštatovať, že moje počiatočné obavy boli zbytočné a Kukeri ma naozaj milo prekvapil. Z kladov by som vyzdvihol najmä fakt, že Dimo Dimov sa pri skladaní hudby neriadil žiadnymi modernými trendmi žánru a hudba je naozaj raritne originálna. Chválim aj zvuk, hlavne ľudových nástrojov, keďže gitary, bicie a vokál mali isté rezervy, čo môže byť často kameňom úrazu. Takisto mi nedá nespomenúť aj šťastlivé použitie bulharštiny. Iste sa ale nájdu aj negatíva diela, spomenul by som klávesy a možno zbytočne veľa piesní na nosiči. Svarrogh je u nás jeden z menej známych interpretov, no ak nič iné, tak minimálne vypočutie titulu Kukeri vrelo odporúčam.

Hodnotenie: 77 %

Napísal: Zoreslav

Noc Besov III - Príchod Volchva

2011-07-12T06:40:00.000-07:00

Metal Invasion

2011-07-04T05:27:00.000-07:00

Rozhovor - Korium 4.7. 2011

2011-07-04T05:22:00.001-07:00

Zdravím ťa Koronas, myslím že je zbytočné predstavovať kapelu Korium, keďže v slovenskom UG pôsobíš už od roku 2003. Moja prvá otázka, preto bude smerovať nato čo máš nové, v akom stave je kapela Korium.

Vo všeobecnosti môžem povedať, že KORIUM žije naďalej, skryté v tieni hustých borovíc, mimo ľudského sveta, po rokoch si len upevňuje svoju identitu a pokračuje vo svojej ceste.

Ako posledný materiál si vydal debutový album The Pendulum of Sorrow na MC v Suicide Taste Production a Hexencave Productions. Pôvodne mal však tento album vyjsť v Slava Satan Productions na CD. Môžeš nám priblížiť komplikácie v spojitosti s týmto vydaním?

Tento album vyšiel začiatkom Apríla 2011 u Slava Satan Prod., vydanie sa muselo v minulosti odložiť pre finančné problémy vydavateľa.

Ako prebiehalo nahrávanie debutového materiálu? Ako by si zhodnotil tento album, a čím sa podľa Teba odlišuje od staršej tvorby?

Album hodnotím samozrejme kladne, tak ako všetky nahrávky KORIUM. Myslím si, že tento album prirodzene zapadá do reťazca nahrávok KORIUM.

Produkčne si sa podieľal na hudbe celkom sám, nevyužiješ do budúcna pomoc v podobe hosťujúcich hudobníkov ako to bolo na deme Hradby Samoty?

Je to možné, ale neviem to povedať s istotou, a ani nad tým neuvažujem. KORIUM je jednočlenný projekt a to, či sa v ňom niekto objaví v pozícii session člena na nejakej nahrávke ukáže čas.

Vo videorozhovore na českom Mortem Zine si spomínal vzájomné splitko s kapelou Tundra, ktoré by sa malo realizovať do budúcnosti. Odvtedy ubehol nejaký ten čas, ako to vyzerá s týmto materiálom?

Tento split vyjde, keď na príde ten vhodný čas. Toto vydanie bude po realizácii ohlásené na stránkach labelu Slava Satan.

Začínal si ako priamočiary black metal v duchu ranných albumov Burzumu, postupne si obohacoval svoju hudbu o doomové prvky. Aké sú najväčšie (hudobné či mimohudobné) vplyvy na novú tvorbu? Kam sa posunie tvorba Koriumu v budúcnosti?

Myslím si, že inšpiračné vplyvy jednotlivých nahrávok sú zrejmé ľuďom, ktorí jednotlivé nahrávky poznajú. Na základe rozpracovaných nahrávok môžem povedať, že tvorba nebude mať nejaké výrazné posuny do budúcna. V dohľadnom čase chcem dokončiť demo s názvom “Skrze mráz“. Inšpiráciou k realizácii tejto nahrávky mi bola krása zimy, obdobne ako tomu bolo na prvom deme “Mrazivá noc prináša pokoj“. Inšpiračné zdroje KORIUM sú uzavretý kruh postupne sa opakujúcich tém, ktoré sú pre mňa natoľko zaujímavé, že ich nemám dôvod opúšťať.

Je o tebe známa v celku dosť veľká "posadnutosť" Čachtickým hradom, ktorý sa objavuje tématicky či už na tvojich stránkach alebo v tvojej hudbe. Nedá mi nespýtať sa čo hovoríš na filmové spracovanie Juraja Jakubiska tématiky Alžbety Báthoriovej vo filme Bathory?

Je pravdou, že ma toto miesto fascinuje už pekných pár rokov, ale nebudem sa o tom nejako rozpisovať, je to pre mňa dosť osobná záležitosť. Veľa chvíľ som na tomto Hrade a jeho okolí strávil, keď som žil v neďalekom Trenčíne a rovnako rád trávim, keď už vyše roka žijem priamo v Čachticiach.

Film Bathory som samozrejme videl, len niekoľkokrát na veľkom plátne a musím povedať, že je to veľmi pôsobivý film s úžasnými umeleckými vykresleniami. Čo však zostáva holým faktom je to, že je to len fantázia na míle vzdialená historickej skutočnosti plnej stoviek nevinných obetí.

Historické dedičstvo Slovenska v podobe veľkého množstva zámkov, kaštieľov, zrekonštruovaných hradov či zrúcanín nadchne nejedného turistického nadšenca. Okrem Čachtického hradu, ktoré z veľkého množstva týchto historických pamiatok si navštívil poprípade ťa nejakým spôsobom zaujali?

Celé Slovensko je nádherná krajina so skvelým duchom a peknými miestami.

Spýtam sa ťa v celku netradičnú otázku. Určite sleduješ slovenskú a českú scénu, jej vydania a s viacerými kapelami určite spolupracuješ. Preto ti určite nebude robiť problém niekoľkými vetami vyjadril svoj názor na tieto kapely, poprípade ich posledné albumy?

Možno ťa sklamem, ale českú či slovenskú tvorbu nijako zvlášť nesledujem a myslím, že ani o nič neprichádzam. Najnovší album MANIAC BUTCHER ma nijako nenadchol, čakal som od neho omnoho viac. Ale nedá mi podotknúť, že predchádzajúcu tvorbu tejto kapely milujem, album “Černá krev“ považujem za najlepší český black metalový album 90.rokov!!! Naopak album Mantras od MASTER’S HAMMER je podľa mňa skvost, no a album od WARMARCH si myslím, že ani nepotrebuje nejaké slová chvály, je to fantastická nahrávka. Z daľších českých a slovenských kapiel mám rád EVIL, TEMNOHOR, SEMAI, francúzko-slovenský projekt OCCULTO MORTUALIA, niektoré vydania INFERNO a určite nemôžem zabudnúť aj na zaniknutých STRIGOR a BLUTEN.

Korium pôsobí na scéne ako som spomínal už sedem rokov. Za túto dobu sa objavilo väčšie množstvo kapiel, niektoré zanikli iné pretrvávajú dodnes. Aký je tvoj názor na slovenskú UG scénu, poprípade sa mi natíska otázka máme tu vôbec dáku scénu?

Myslím si, že neexistuje niečo ako slovenská black metalová či všeobecne metalová scéna, tak ako podľa mňa neexistujú scény v mnohých iných krajinách, ktoré ich v minulosti mali. Dnes je všetko až príliš strojené a umelé, preto o nejakej scéne nedokážem uvažovať. Čo ma zo slovenského black metalového podzemia príjemne prekvapilo je zine MORBID ABOMINATIONS, listovať v ňom je ako “black metalový sen“.

Počas svojej existencie si odohral viacero koncertov, ako je na tom Korium v súčasnosti s koncertovaním?

Nijako, jednoducho KORIUM už v súčasnosti nekoncertuje.

Aké máš plány do budúcnosti? V minulosti si bol členom viacerých bočných projektov, plánuješ ešte niečo podobné?

Popri KORIUM bola jedine kapela MORANA mojím bočným projektom a tvorbou. V ostatných kapelách som figuroval čisto ako session člen pre dočasnú výpomoc.

V minulosti bolo súčasťou image Koriumu warpaint. Dnes sa prezentuješ v úplne inom svetle z akého dôvodu nastal posun?

K tejto otázke nemám čo povedať. Myslím si však, že je vskutku efektné, keď temné kapely používajú maľovanie, pokiaľ je prirodzeným doplnením nejakého myšlienkového základu, ktorý je posolstvom či inšpiračným zdrojom ich tvorby.

Sleduješ ešte dnešnú blackovú scénu? Ak áno, ktoré kapely by si vyzdvihol? Akú hudbu (metalovú či nemetalovú) okrem toho počúvaš?

Mojou najobľúbenejšou kapelou je už roky DARKTHRONE a éra ich štyroch albumov 1992-1995. Posledné obdobie som počúval najmä tieto nahrávky: VARATHRON – His Majesty At The Swamp, EXTINCTION (UK) - Down Below the Fog, FROSTGRAVE - Hymn of the Dead, UNHOLY – From The Shadows, VITSAUS - Sielunmessu. Mimo “gitarového“ metalu mám rád niektoré ambienty ako nahrali DARKNESS ENSHROUD, BEHERIT na albume H418ov21.C či Fenrizov projekt NEPTUNE TOWERS.

Vďaka za Tvoj čas a rozhovor

Ďakujem a nech sa darí.

korium.webs.com

Napísali: Draconis a Bultkrieg

Hell Fast Attack vol. 5

2011-06-28T04:06:00.000-07:00

Novinky od Sucide Taste productions!

2011-06-28T04:02:00.000-07:00

Slovenské vydavateľstvo Sucide Taste productions predstavuje nové vydania!

Link www.suicidetaste.estranky.sk

Nothgard – Warhorns of Midgard (2011)

2011-06-06T03:54:00.000-07:00

Pohanskí bojovníci Nothgard pravdepodobne mnohým povedomí nebudú zdanie však klame a nemeckých hudobníkov by niektorí mohli poznať ešte pod bývalým menom Nordavind. Nothgard vydali pod novým názvom tohto roku svoju prvotinu s názvom Warhorns of Midgard. Dielo je plnohodnotným albumom, vydaným pod labelom Black Bards a obsahuje 12 skladieb plných energie a živelnosti príznačnej pre dnešnú modernú vlnu „pagan“ metalových kapiel.

Mojím označením „moderná vlna pagan metalu“ to ale nemyslím práve ružovo, pretože pod touto nálepkou myslím okrem iného aj dnešný trend kopírovania, umelého zvuku a absencie originality a vážnosti u skupín spadajúcich pod túto sféru. Moje obavy sa nanešťastie potvrdili a Warhorns of Midgard znie od svojich prvých momentov ako niečo, čo sme tu už priam stokrát mali. Tisíc ráz prevarená voda s podobou zdanlivých „hviezd“ žánru ako Ensiferum, Finntroll či Turisas. Relatívne vyumelkovaný zvuk gitár občasne dopĺňaný zvukom kláves a ľudovými nástrojmi, tiež znejúcimi synteticky stretávame už v úvodnej Lex Talionis. Vokál je kvalitatívne v poriadku no takisto sa nevymedzuje z más akousi štipkou originality. Podobne to je aj s ďalšími skladbami, svetlým bodom však môže byť miestami veľmi pekne vytvorený dojem epickosti . Textová stránka diela taktiež nestojí poriadne za zmienku, texty piesní sa totiž dotýkajú klasických tém pre tento žáner ako pohanstvo, mytológia, boje. Negatívom, na ktorý chcem poukázať, je na textoch ale to, že všetky sú bez akéhosi hlbšieho zmyslu, tak ako to je pre kapely tejto trendovejšej strany žánru žiaľ zvykom.

Poďme ale späť k hudobnej stránke materiálu. Po štyroch energických, bojovných piesňach pomerne rovnakých a riadne neoriginálnych prichádza na rad, aby sa nepovedalo zlom v podobe kúsku bez elektrických nástrojov s názvom Shadows Arise, a práve pri tejto „predelovke“ som osobne po prvýkrát počas počúvania zacítil skutočnú atmosféru, zanechávajúcu dobrý dojem. Po nej nasleduje ďalšia Blackened Sky, ktorá sa znova o čosi vymyká spod priemernosti prvých skladieb, začiatok piesne je skutočne honosný a za zmienku stojí aj zaujímavé striedanie nižšieho a vyššieho škreku. V podobnom nabitom a rýchlejšom tempe pokračuje Victory, Warhorns of Midgard, Spirit a ďalšie. Zo spomenutých skladieb ma najviac zaujala Spirit, ktorá obsahuje viaceré zmeny tempa, výbornú vokalizáciu a celú ju zakončuje humorné gesto speváka, ktorým sa, ale nechajte prekvapiť pri počutí. Nasledujúce skladby znova patria k neoriginálnej, slabšej šedi až po poslednú Ragnarök, až po koniec koncov.

Ako celok ma v konečnom dôsledku Warhorns of Midgard neoslovil skoro vôbec. Za svetlú časť albumu pokladám jedine stred diela a pieseň Spirit, tiež mi na diele vadili dosť často gýčové gitary, snažiace sa o hocijaké oživenie a zaujímavosť, no výsledne to vždy vyznelo prekomplikovane, neprofesionálne a detinsky. K negatívam by som pridal aj už viackrát spomínanú absenciu originality a opičenie sa po iných kapelách, aby som však len nehundral vyzdvihnem schopnosť albumu občas nečakane prekvapiť, epické výpady a zlomovú inštrumentálku.

Hodnotenie: 57 %

Napísal: Zoreslav

Novinky

2011-06-04T02:06:00.000-07:00

Prinášame niekoľko noviniek z domova, konkrétne z táborov kapiel Aeon Winds a Sirin.

Aeon Winds: V týchto dňoch sa dokončuje mastering debutového albumu, ktorý nesie názov "Those who will remain silent forever". Album bude obsahovať 10 skladieb, z ktorých jedna je od kapely Burzum. Ak pôjde všetko hladko, album bude vydaný na jeseň 2011.

Odkaz: www.myspace.com/aeonwinds

Arkona pagan art shop vám predstavuje nové tričko jednočlenného projektu Sirin. Tričko si môžete zakúpiť na stránkach internetového obchodu Arkona.

Odkaz: arkona.sk

Betrayers Of Blood Pt. 6

2011-06-02T03:19:00.000-07:00

SEZARBIL [Raw Black Metal / CZE]
::: http://www.myspace.com/sezarbilcz/ :::
PORFYRIA [Melodic Death Metal / PB]
::: http://www.myspace.com/porfyria/ :::
RADGORATH [Melodic Extreme Folk Metal / CZE]
::: http://www.myspace.com/radgorath/ :::
GLAURUNG [Black Metal / LV]
::: http://www.myspace.com/glaurungsvk/ :::
THE INFINITE WITHIN [Technical Brutal Death Metal / ZV]

Vstupné: 4 €
Usporiadateľ: Marek "Fajo" Falat
Poster: Michael "Sachtikus" Fraňo ::: http://www.wix.com/sachtikus/home/ :::

Duszę Wypuścił - Ludowy nihilizm absolutny (2010)

2011-06-02T02:15:00.000-07:00

Hudobník vystupujúci pod pseudonymom Sars, ktorý je známy z oveľa väčších kapiel ako Massemord, Furia a Niphates, si pre svoj vedľajší projekt vybral názov, ktorý neznalým poľského jazyka môže pri nacvičovaní jeho výslovnosti priniesť zopár zábavných chvíľ. Asi osemnásť minútová nahrávka však má svoj význam aj pre tých, ktorí sa nechystajú na polonistické štúdia.

Kapela totiž vychádza z tradície poľského black metalu a okrem domovskej kapely Furia prichádzajú pri počúvaní na myseľ aj projekty ako Ohtar alebo Thoth. EP Ludowy nihilizm absolutny sa teda pohybuje v tej viac depresívnej časti domovskej scény, čo vlastne dokresľuje aj jeho názov i názvy jednotlivých skladieb. Vzhľadom na krátky hrací čas nahrávky si môžeme predstaviť všetky jej časti.

Album začína piesňou Z trupa na trup nigdy nienasicone, ktorú uvádza a vlastne z dobrej polovice tvorí intro zložené z industriálnych zvukov a ženského lamentovania. Samotná skladba potom hudobne výrazne pripomína kapelu Furia s tým rozdielom, že je tu použitý experiment v podobe ženského spevu. Možno je to len môj osobný dojem, no práve to dodáva tejto pomalšej a kompozične jednoduchej piesni zaujímavý rozmer. Tá potom končí krátkym orchestrálnym motívom. Druhou v poradí je rýchlejšia a agresívnejšia nahrávka Trogoautoegokrat, ktorá napriek svojej pomerne krátkej minutáži (3:14) prináša viacero zaujímavých hudobných momentov. Tie ozaj vychádzajú zo staršej poľskej blackovej produkcie, prirovnanie k dvom vyššie spomenutým kapelám je tu podľa mňa na mieste. EP uzatvára rovnomenná skladba Ludowy nihilizm absolutny, akási stredná cesta medzi oboma predchádzajúcimi s momentmi občas privolávajúcimi na myseľ novú tvorbu Burzumu. Po štyroch minútach pieseň prechádza do záveru vytváraného kombináciou industrálno-noisových zvukov a orchestrálnej slučky. Zaujímavé ako vo všetkých troch skladbách dokáže neznáma kapela dosiahnuť to, čo sa väčšine známejších kapiel nepodarilo dosiahnuť už pekných pár rokov.

Na vyznení albumu má výrazný podiel aj jeho zvuková stránka. Zvuk je plný, ale stále pomerne surový a umožňuje vyniknutiu gitarových melódií. Na druhej strane je tu dobre počuteľná aj basová linka.

Ludowy nihilizm absolutny možno nebude žiadna esenciálna nahrávka, no predsa je vzhľadom na jej kvality škoda, že vyšla len v limitovanom náklade zahŕňajúcom 66 platní. Jej negatívom môže byť aj pomerne krátky čas, zvlášť, keď uvážime, že dobrú tretinu celej hracej plochy EP tvorí intro a outro. Na druhej strane táto skutočnosť môže byť aj devízou nahrávky, ktorá tak nemá príliš veľa možností znudiť poslucháča. Akokoľvek to už je, Ludowy nihilizm absolutny si zaslúži vypočutie a je vcelku zaujímavé, že ma dokázal zaujať podstatne viac než čokoľvek, čo som dosiaľ počul zo strany tak vychválenej Furie.

Hodnotenie: 75 %

Napísal: Draconis

Silva Nigra - Epocha (2007)

2011-05-25T14:40:00.000-07:00

S tvorbou kapely Silva Nigra som sa matne oboznámil na úspešne odohratom koncerte s menej úspešnou návštevnosťou v Trnave. Popravde už si ani nepamätám názov akcie ale vystupovali na nej veľmi zaujímavé skvosty nórskej a českej scény (Taake, Helheim, Silva Nigra, Panychida, a ďalší). Na základe vystúpenia kapely som bol motivovaný k zakúpeniu CD. Po tom ako sa mi konečne jediný ešte dostupný album (bolo pár chvíľ pred vydaním nového materiálu) dostal do rúk, plný očakávania som prehral obsah tohto nosiča. Išlo v poradí o štvrtý full počin nesúci názov Epocha.

Priznávam bol som morený obavami keď hralo intro. Moje obavy sa rozplynuli definitívne pri tridsiatej sekunde piesne Tok keď konečne zaznela dvojšlapka. Z jedenástich záznamov na nosiči je deväť piesní zvyšok tvoria Intro, Interlude a Outro. Musím povedať, že ide podľa môjho názoru o veľmi slušný materiál. Niekým je označovaný ako Raw BM no to sú už veľmi nepodstatné detaily. Každopádne ide o klasický možno až obyčajný black metal. Slovo obyčajný nemyslím v žiadnom prípade pejoratívne. Podľa môjho názoru sa dnešná scéna príliš venuje experimentovaniu, miešaniu štýlov a podobne, čo je rozhodne inovatívne posúva to black ďalej no akosi sa popri tom zabúda aj na osvedčenú klasiku. Som rád, že Silva Nigra robí Pure Fucking Black Metal a dúfam, že to tak aj zostane! Rád by som vyzdvihol aj textovú stránku albumu je to z časti exkurzia dejinami no samozrejme plná krvi. Nič pre sráčov! ;) Myslím si, že každý si texty vysvetlí inak a tak vám ponúkam moje vysvetlenie.

III. Legenda - Od samého začiatku do konca ide o nadupaný song. Opäť rýchle gitary, basa a bicie, opäť Ulvberthov hlas. Gitary znejú miestami plačlivo a snovo. Ku koncu sa zvyšuje gradácia hudobného posolstva vynechaním stále hrajúcich bicích, spomalením gitary a jej zdôraznením pomocou nárazových „útokov“ dvojkopu. Textovej stránke by som vytkol jednu drobnosť. Ide o príbeh na historickom pozadí. Na úplnom začiatku textu sa píše: „Tak o 3000 let ohlédni se s hrůzou spět. Končí čas krvavého býka, kultura Hallstatu zaniká...“. Tritisíc rokov dozadu by viac menej korešpondovalo s časom „krvavého býka“ pokiaľ si ho vysvetlíme ako prejavy Krétsko – Minojskej kultúry. (keď už tu máme dejepisné okienko vysvetlím aj menej znalým – Krétania zvykli pomocou obradnej dvojsečnej sekery Labrys obetovať býkov) No v tomto období nemôžeme hovoriť ešte o tzv. Halstattskej kovospracujúcej spoločnosti. To je len na margo textu. Skvelý hudobný zážitok to v žiadnom prípade neovplyvní – dokonca ani mne, a preto radím túto pieseň medzi moje obľúbené.

IV. Na památku věcí ztracených – Prvých pár sekúnd piesne gitara vybrnkáva melódiu doprevádzaná len občasným úderom na snare súčasne na crash činelu ale napätie udržuje ride činela ktorá neúprosne odpočítava príchod masakru. Po prechode odohranom taktiež na bicích to už ide samo. Sila piesne je podfarbená aj jemne hrubším vokálom ako bol do teraz. Môj záver znie: „klasická black metalová „klepačka“ so silným textom“. Opäť ide len o moju vlastnú interpretáciu textu. Text chápem ako popis, či možno aj kritiku prerodu spoločnosti, spôsobu života, strácania starých hodnôt. „Ptám se jaké by to bylo kdysi, před stovky tisíci let? I dnes míjíme ta místa aniž tušíme, že šlapeme po kalendářích věků!... Není potřeba naslouchat hlasu krajiny... Industriální doba tak reálného světa... Existenci všeho určí védní odbory.“

VII. Epocha – Opäť je na začiatku použitá gradácia, ktorá drží poslucháča v napätí. Miestami až hypnotické (možno lepšie by bolo keby som ich nazval snové) riffy u mňa posúvajú túto pieseň na prvé miesto. Text chápem tak akoby rozprával o stvorení sveta a o neustálom živom dianí vo vesmíre. Taktiež o večnej fascinácií človeka kozmom ktorá je vlastne nutnosťou práve kvôli tomu, že dianie na Zemi je úzko ovplyvnené vesmírnymi telesami.

VIII. Citadela – Bojový úvod priamo napovedá o čom pieseň je. Keď sa započúvate pozornejšie postrehnete okrem guľometnej paľby aj slová: „Feuer! Einstellungen!“ Táto pieseň nám teda prináša pohľad na boj II. svetovej vojny - Unternehmen Zitadelle - boje na Kurskom oblúku a to z pohľadu Nemca. Aj napriek tomu nejde o žiadnu propagáciu ,ale naopak o skvelý popis konečne z inej strany. Keď počujem túto pieseň mávam zimomriavky čo je u mňa veľmi dobrým znakom. K hudobnej stránke môžem povedať len, že sú použité opäť raz zaujímavé riffy. Tvrdé basovejšie hutne znejúce striedajú oceľovo ostré ľadové riffy. Dvojšlapka ako aj snare sú „vo svojom živle“.

Na koniec z mojej strany iba to, že som zvedavý na najnovší album a dúfam, že bude aspoň taký dobrý ako tento.

Hodnotenie: 80 %

Napísal: Azog

We All Shaal Fall On Vigrid Plain pt. 2

2011-05-19T04:05:00.001-07:00

Primordial – Redemption at the Puritan´s Hand (2011)

2011-05-17T05:27:00.000-07:00

Po štyroch rokoch od vydania posledného albumu sme sa konečne dočkali novinky z dielne írskych veteránov Primordial. Kapela patrí dlhodobo medzi moje najobľúbenejšie, a tak som si logicky nemohol nechať ujsť recenzovania „Spasenia...“. O to viac, že album som už doteraz párkrát prehnal svojim prehrávačom a zatiaľ sa mi nestihol zunovať, čo samo svedčí v jeho prospech. Takže, čo nové nám priniesli Primordial na tejto novinke?

Odpoveď je nič, Íri sa držia svojho smerovania naznačeného na posledných dielach bez zbytočného experimentovania, ale tiež bez toho, aby album znel ako výsledok zúrivej recyklácie starších nápadov. Redemption at the Puritan´s Hand je výsledkom dlhodobého vývoja kapely, ktorá si nepotrpí na nasledovanie každého tendenčného vplyvu, čo sa mihne na scéne. Primordial so svojimi epickými paganmetalovými piesňami ovplyvnenými heavy metalom a írskou folkovou hudbou naďalej zostáva keltskou protiváhou Gravelandu, Falkenbachu a Bathory.

Základným stavebným kameňom je znova výrazný hlasový prejav a poézia A. A. Nemtheangu, bez ktorej si Primordial ani nemožno predstaviť. Zvlášť textová stránka albumu je pôsobivá a od osobnejších výpovedí plných melanchólie prechádza až ku vzdoru a celospoločenským problémom, akou je skorumpovanosť. No Grave Deep Enough a Lain With the Wolf sú po textovej stránke vrcholmi albumu. Hlasovo je to stále ten istý Nemtheanga, ktorý svojou osobitosťou zakrýva svoje spevácke nedostatky. Robí to dobre, s výnimkou šiestej piesne pomenovanej The Black Hundred, kde frázovanie i zvolený spôsob spevu akosi neladia so zvyškom hudby a výsledok vyznieva čudne až falošne.

Podobne ako texty aj hudba na tomto albume strieda pomalšie momenty s tými rýchlejšími a agresívnejšími. Na tom, že piesne plynule prechádzajú z jedných vôd do druhých, majú veľkú zásluhu bubenícke schopnosti Simona O´Laoghaire, ktorého razantné pochodové rytmy pridávajú albumu na pôsobivosti. Spôsob gitarového hrania aj typ melódií, ktorými sa Primordial prezentujú sa oproti dvom posledným albumom (The Gathering Wilderness a The Nameless Dead) príliš nezmenil. Redemption at the Puritan´s Hand je snáď v porovnaní s jeho predchodcom o čosi pestrejší. Zaujímavého momentu sa dočkáme napríklad v pomalšej skladbe pomenovanej The Mouth of Judas. Írska ľudová melódia, ktorá v nej zaznieva pred koncom tu pripomenie Posledného Mohykána. Za zmienku stoja aj prvé tri piesne - No Grave Deep Enough, Lain With the Wolf a Blodied Yet Unbowed a záverečná deväťminútová Death of the Gods, ktorá je oproti spomínaným trom rýchlejším epickým kúskom o čosi pomalšia a mrazivejšia.

Pri hodnotení Redemption at the Puritan´s Hand ešte raz zopakujem to, čo som napísal na začiatku recenzie. Tých, ktorí Primordial poznajú dlhšie tento album sotva prekvapí niečím neobvyklým. To však neznamená, že si takýto fanúšikovia, ale aj tí menej znalí, album neužijú a nezaradia ho medzi svoje obľúbené, osobne predpokladám skôr opak, pretože od Primordialu sa očakáva niečo úplne iné a to kapela znova ponúka. Novinka od írskej jednotky je silnou nahrávkou plnou atmosféry a oduševnenosti, ktorá sa v zozname vydaní tejto skupiny možno nedostane na pomyselnú prvú priečku, no nie je ani žiadnym prepadákom. Dvoma slovami – kvalitný album.

Hodnotenie: 86 %

Napísal: Draconis

Falkenbach - Tiurida (2011)

2011-05-13T09:49:00.000-07:00

Aj keď oficiálnym dátumom vydania albumu Tiurida bol 28. január 2011, ešte do dnešných dní sa tento veľkolepý návrat Falkenbach-u u mňa radí medzi najväčšie udalosti daného žánru tohto roku. Vratyas Vakyas prišiel s novinkou presne po dlhočizných 6 rokoch, dostala názov Tiurida, čo v preklade znamená sláva. Album bol vydaný u Napalm records, obsahuje 8 piesní a na všetkých sa podieľal hlavne V. Vakyas a pár hosťujúcich muzikantov.

Pozrime sa teda veci na zúbok bližšie. Dielo začína Introm, ktoré plynule prechádza do úvodnej Where His Ravens Fly. Skladba je klasickým Falkenbach-om ako sme ho poznali pred šiestimi rokmi, všadeprítomná je epická atmosféra, ktorá vás pohltí hneď od začiatku, dupľom ak ju dotvárajú aj zasnené klávesy a akustická gitara. Najviac ma ale zaujal úžasný nápev počas refrénu a Vratyasov dobre známy čistý vokál. Druhá pieseň s názvom Time Between Dog And Wolf začína ostrými gitarami a Vratyasovým škrekom, priestor dostáva ale aj čistý chorál. Touto skladbou nám Falkenbach ukazuje svoju temnejšiu tvár, aby sa v nasledujúcej Tanfane znova vrátil do starých koľají.

Tanfana je inštrumentálna skladba, kde výraznú rolu hrajú klávesy a flauta. Pieseň je úžasným teleportom do vikingských čias a presne takto nejako si predstavujem bardské piesne, pričom na atmosfére pridáva aj priam hopsajúca melódia. Päťka Runes Shall You Know je selankovitá skladba, priestor dostáva Vratyasov čistý spev, ktorý rozpráva svoj príbeh a krásne upokojuje. Po nej je na rade skladba In Flames, ktorá ma však nevedela ničím upútať a je na môj vkus len zbytočne zdĺhavá, aj keď obsahuje pár zaujímavých zvratov. Starým známym Falkenbach-om je aj ďalšia Sunnavend, ktorá ma zaujala o čosi viac svojou originalitou a melancholickou náladou. Posledným kúskom je bonusová skladba Asaland, tá je vlastne znovu nahratá pieseň z čias dema Læknishendr. Skladba je s novým zvukom a oproti starej verzii mi prišla energickejšia, dynamickejšia, i keď v nej absentuje nádych nostalgie, ktorý staršia verzia evokuje. Napriek tomu táto pieseň nádherne ukazuje obe tváre Falkenbachu, miernejšiu aj tú tvrdšiu.

Po vypočutí je najviac bijúcim faktom do očí iste to, že nový album je aj po šiestich rokoch, ten istý Falkenbach, aký sme ho poznali predtým. Zmenilo sa toho veľmi málo, no zároveň je oceniteľné, že Vratyas sa neriadi žiadnymi trendmi a hudbu robí len pre svoju osobnú potrebu. Malé zmeny som postrehol len v atmosfére diela, emocionálnosti a istých tvorivých postupoch. To je ale málo na to, aby sa Tiurida dostala na nový stupeň evolúcie hudobnej tvorby Falkenbachu o čo sa však Vratyas zjavne ani nesnaží. Je však chvályhodné, že Falkenbach si ako jedna z mála kapiel (či skôr projektov) udržuje svoju pravú tvár, neriadi sa trendovými príkazmi a tvorí hudbu od srdca. Preto je na miesto zvolať Tiuride na slávu, tak ako to hovorí aj odkaz diela.

Hodnotenie: 75 %

Napísal: Zoreslav

Alkonost - On The Wings Of The Call (2010)

2011-04-24T05:37:00.000-07:00

Ruská družina Alkonost z Tatarstanu existuje na scéne už pekných 16 rokov čo je úctyhodné číslo. Kapela sa sama označuje zložitou škatuľkou „epic dark folk metal“, čo mne osobne nie je veľmi sympatické. Avšak pravdou je, že skupina už riadny čas tvorí poctivú hudbu a v minulom roku jej vyšiel nový album On the Wings of the Call. Materiál bol vydaný nemeckým Einheit Produktionen a obsahuje 9 skladieb s typickou tematikou Alkonostu, ktorou je folklór, pohanstvo a fantasy.

Aby sme však nemlátili prázdnu slamu prejdime k jednotlivým skladbám. Album otvára úvodná „Bird - Ship“, ktorá začína príjemným dvojhlasom a neskôr sa k slovu dostávajú gitary, ktoré sú znamenite melodické, ale akosi nevýrazné a pôsobia neoriginálne. Titulná skladba vo mne nevyvolala najlepšie dojmy, miestami mi prišla až povrchná. Prejdime ale ďalej, nasleduje druhá „Chilly Fire Of The Night“, ktorú by som ohodnotil rovnako ako prvú pretože ničím konkrétnym ma neoslovila.

Podobne to je aj s piesňou „Thought - Trees“, osvieženie diela prichádza až štvrtou v poradí „Ineffable Light“, ktorá sa istými prvkami odlišuje od predchádzajúcich, zaujímavá je práca gitár, atmosféru efektívne dotvárajú klávesy a celé to znie výborne epicky. Spomenúť určite treba aj spev vokalistky Aleny, ktorý oplýva chýrnymi kvalitami a nesklame, tak ako aj na každej doske. Podobne pokračuje album ďalej, piata skladba „Wonderland True Story“ vo mne vyvolala istú podobnosť s ruskou Arkonou, príznačná je krásna slovanská atmosféra a aj vokál sa naozaj skvie, dokonca sa tu vyskytuje v niektorých pasážach dvojspev vytvorený vyššou a nižšou polohou Aleninho hlasu. Nasledujúcu pieseň „FireBloom - Charm“ hodnotím ako v škole - dobre. Práca nástrojov je výborná, no pieseň nijak výrazne nevyniká od ostatných. Naopak siedma „Princess´ Lament“ je naozaj svojská pieseň, priestor dostávajú všetky nástroje, skvelo sa predvedie gitara no upútali ma hlavne klávesy, ktoré tu najviac vyplávajú na povrch a konečne majú aj inú úlohu ako len dotvárať atmosféru.

„New Unknown Lands“ je pomalšia a melodická pieseň, ktorá album výborne občerstvuje. Speváčkin vokál je nižšie položený a takto aspoň mne lahodí omnoho viac. Deviatym kúskom „Hard Times“ sa dostávame na koniec tohto diela. Po gitarovej stránke sa vracia na začiatok albumu a tým pádom ma neoslovuje. Vokál je však podobný ako v prechádzajúcej piesni, čo tento záver albumu trochu zachraňuje.

On the Wings of the Call je zaujímavým produktom dlhého vývoja kapely. Je tu ale potrebné sa zastaviť, či je takýto vývoj správny. Badateľné je, že kapela chce týmto albumom preraziť do širších sfér, no je otázne, či je na to pripravená. Dielo je výborne atmosférické a ľahké, negatívom je však deficit originality a akási povrchnosť, skladby taktiež občas môžu nudiť, najmä prvá polovica alebo skôr tretina albumu. Album má predsa len aj mnoho svetlých stránok, pre mňa určite spomínaná nižšia poloha Aleninho vokálu, epickosť a značná melodickosť celého albumu.

Hodnotenie: 69 %

Napísal: Zoreslav

Perunica a Beltine Fest - 16. 4. 2011

2011-04-18T07:59:00.000-07:00

Tak sme sa teda dočkali šiesteho pokračovania známej Perunica Fest, ktorá bola tentokrát spojením s Beltine Fest Tour. Toto zaujímavé spojenie nám pripravilo štvoricu zahraničných kapiel zo susedného Česka a Maďarska spolu s chorvátskym zoskupením Stribog. Klub sa začal pomaly zapĺňať a ľudia sa zbiehali najmä okolo stánku Murderous Production, ale aj výrobkov od šikovného umelca s dobovými výrobkami, Paľa Francúza a dvoch nadaných slovenských dievčín, ktoré prišli predať pár zaujímavých kúskov zo svojej tvorby.

Ako prví sa nám predstavili Niburta, mladá kapela z Maďarska hrajúca folk metal kombinovaný s metalcorom a melodickým death metalom. Na pódiu sa začala objavovať široká škála ľudových nástrojov ako koncovka, gajdy, husle, i kobza. Akonáhle však Niburta spustila svoje prvé melódie, bolo počuť, že sa jedná o mladé zoskupenie, ktoré toho ešte nemá veľa za sebou. Nástrojov bolo veľa a miestami neboli zladené. Kapele nemôžem uprieť snahu, no tú však pochoval zvuk, pretože speváčku nebolo absolútne počuť a čo vyznie asi najbizarnejšie je fakt, že takmer všetko prehlušovali husle, ktorým vypadával kábel. Pri skladbe Forgotten Path si kapela na post speváka zavolala Radalfa z Cruadalach, no ani ten so svojím energickým vystúpením nerozhýbal publikum. Niburta však pôsobila sympatickým dojmom a ľudové pasáže a motívy ich krajiny sa počúvali veľmi dobre, vedel by som ich predstaviť oddelené od ich metalcorovej stránky. V štádiu hľadania sa je kapela na dobrej ceste. Nech robia dobré meno ich krajine a ľudovej tradícií!

Nasledovala malá prestávka na občerstvenie a debatu s priateľmi zatiaľ čo sa na pódiu pripravovali českí Cruadalach, ktorých som v tento večer mal možnosť vidieť už po tretí krát. Nazvučenie početného klanu chvíľu trvalo a tak sme pili a debatovali ďalej.

Cruadalach vo svojom tradičnom keltskom image pritiahli viacej ľudí a bolo poznať, že na Slovensku majú svojich fanúšikov. Hudba veselá, počúvateľná, možno nie podľa môjho gusta mi prišla miestami trochu gýčovitá. To je ale len môj osobný dojem z podobných keltských hopsačiek. Nástroje poslúchali a konečne bolo počuť i píšťalky a dychové nástroje. Tu je na mieste aj kritika, ktorej sa určite nevyhne spev. Ten bol zlý, zlý a ešte raz zlý. Čisté vokály nula bodov a extrém vokál taktiež žiadna sláva. Radalfove energické vystúpenie zapríčiňuje jednu vec - nestíha s dychom. Na koncerte býva zábava na prvom mieste, ale skákanie do publika a následné vyskakovanie na pódium dáva zabrať. Preto si však kapela musí uvedomiť, že aj hudobný výkon by mal byť dôležitý a jeho časťou je i spev. Táto takzvaná show mi niekedy príde už obohraná a trošku vtieravá, čo kazí dojem celej kapely. Z ich repertoára zazneli piesne ako Pramen Epony, Golden Times, Morrigan, ale i novinky ako Heavenly Forge, Occident Sun a nakoniec i stará známa Zlatovláska. Ľudia sa bavili a čas nepustil, pretože klub má obmedzenú dobu hrania. Na margo Cruadalach by som chcel dodať - priviažte na koncertoch Radalfa, nech sa aspoň pokúsi spievať čisto.

Headliner večera sa začal pripravovať a neboli ním nikto iní ako chorvátsky Stribog. V kapele sa od vydania full albumu U Okovima Vjecnosti udialo niekoľko personálnych zmien, tou najväčšou bola asi výmena speváčky Anny s veľmi kvalitným hlasovým prejavom. Jej nástupníčka Tea, ktorá je na stránkach myspace písaná ako session member sa ujala tejto úlohy. Stribog sa predstavil v tzv. barbarskom-bojovom image, no niektorí členovia kapely akosi nezapadali do kontextu. To však nieje tak podstatné, hlavná by mala byť hudba. Ten večer som od Chorvátov očakával najviac z celej koncertnej zostavy a oni moje očakávanie splnili. Chybu, ktorú by som mohol vytknúť je fakt, že rovnako ako pri Niburte bolo speváčku počuť veľmi slabo, a tak hodnotiť jej spev by bolo veľmi odvážne. Zahrali však vydarené skladby ako Rusalka, Remember With Pride, či Morana. Spevák Tomislav ďakoval publiku za burácajúcu podporu a my sme sa pri ich melódiách nadmieru zabávali. Nakoniec zložili poklonu a niekoľko fanúšikov ešte asi desať minút skandovalo "Striiiiiibog, Striiiiibog"!

Záver večera sa už blížil a posledná kapela boli moravskí Žrec, ktorých som rovnako ako Cruadalach mal možnosť vidieť už po tretíkrát. V klasickej zostave, v klasickom prevedení a so starými známymi piesňami roztočili poriadnu slovanskú tancovačku. Nový věk pohanský, Žertva i moja obľúbená balada Raráš Rakáša nesmeli chýbať v setliste kapely. Dočkali sme sa však i dvoch nových kúskov, z ktorých sa mi viac zapáčila pieseň 1066. Myslím, že Žrecu sedelo všetko ako má, teda spev, husle i ostatné nástroje zneli tak ako majú, len sem tam nebolo počuť píšťalku. Miesto pred pódiom sa mierne vyľudnilo, zostali hlavne tí čo Žrec ešte nevideli a ich verní fanúšikovia. Pieseň Listoczku Czerwenyj v podaní Žrecu zožala úspech a tým Moraváci ukončili aj svoje vystúpenie. Ľudia si nakoniec vyžiadali ešte jednu skladbu a po dohodne so zvukárom spustili cover od známej ukrajinskej kapely Nokturnal Mortum - Perun´s Celestial Silver, v ich prevedení Nebeské Stříbro Perunovo.

Záver koncertu sa teda vydaril a ja môžem Waldemarovi znova poďakovať za príjemnú akciu. I keď to neboli tentokrát kapely, za ktorými by som sa išiel roztrhať, bol som rád, že som sa zúčastnil.

Napísal: Goryvlad

Burzum - Fallen (2011)

2011-04-10T13:53:00.000-07:00

Pred ohlásením návratového albumu kapely Burzum nejaké dva roky dozadu som mal ako mnohí iní zmiešané pocity. Na jednej strane boli moje očakávania vysoké, čo je logické vzhľadom na kvalitu predchádzajúcej tvorby tohto jednočlenného projektu. Na druhej strane, všetci vieme, že len máloktorej kapele sa podarí návratový album a metalová história je plná príkladov dokazujúcich opak. V takomto rozpoložení som sa dočkal Belusu a musím povedať, že som ním bol skôr sklamaný. Dôvodov mohlo byť mnoho od straty inšpirácie po dlhoročnom pobyte vo väzení či starnutie na strane V. Vikernessa a na mojej strane zas fakt, že som značne skúsenejší, kritickejší a podozrievavejší poslucháč ako v čase, keď sa ku mne Burzum dostal prvýkrát. Nech už to je akokoľvek, na album znejúci ako výsledok recyklácie starších nápadov, ktoré sa svojho času nedostali na nahrávku (čo je asi aj pravda) a snahy o rýchle vydanie som postupne takmer zabudol...

A potom prišli správy o jeho nasledovníkovi, ktorý mal niesť názov Fallen. Ak mám povedať pravdu, tentokrát som sa už vyslovene obával, že príde na rad úplný pád a strata dobrého mena, ktoré si Burzum ako veličina na hudobnom poli vyslúžil. Po viacerých vypočutiach môžem skonštatovať, že sa tak našťastie nestalo, hoci Fallen má svoje nepopierateľné rezervy. Oproti Belusu však ide o isté opustenie prístupu založeného čisto na komentovaní vlastnej minulosti a automatizme, čo osobne oceňujem. Narážok na skoršiu tvorbu (predovšetkým na album Filozofem, ale napríklad aj na Det som engang var) by sa tu iste pár našlo, no Fallen nimi nie je posiaty tak ako Belus. Za pozitívum však považujem zotrvanie pri zvukom prejave typu black metal „za starých čias“, pretože umelá hmota sa s undergroundom až tak dobre neznáša.

Aby som album predstavil detailnejšie, prejdem na stručnú analýzu jeho častí. Úvodom tu máme krátke intro, ktoré síce nie je nijak zvlášť presvedčivé, ale aspoň to nie je „potriasanie sprejom“ ako posledne. Nasledujúce dve piesne Jeg Faller a Valen patria medzi neodškriepiteľné vrcholy albumu. Zvlášť oceňujem ústredný gitarový motív druhej z nich, ktorý v poslucháčovej mysli nastoľuje nostalgiu. Album pokračuje piesňou nazvanou Vanvidd, ktorá sa najzreteľnejšie obracia k minulosti, konkrétne k piesni Jesu Tod z albumu Filozofem. Tým istým albumom je silne inšpirovaná aj predposledná pieseň Budstikken, ktorá je však o čosi originálnejšia. Hlbšie do minulosti kapely siaha vydarená skladba pomenovaná Ehver til Sitt, ktorá je situovaná medzi dve vyššie spomínané. Album uzatvára rituálne neofolkové outro, ktoré dokazuje, že aj starého psa možno naučiť nejakým novým kúskom.

Ak mám Fallen hodnotiť, nevyhnem sa porovnaniu so staršou Vargovou tvorbou. Potvrdilo sa to, čo bolo zjavné už na Beluse, Vikerness sa po inštrumentálnej stránke zlepšil a jeho hra je oveľa precíznejšia. Žiaľ, akosi sa tak v oboch prípadoch stalo na úkor atmosféry, ktorá sa zďaleka nevyrovná napríklad skvostu Hvis lyset tar oss, aj keď Fallen má svoje momenty (konkrétne v skladbách 2,3 a 5). Druhá zmena sa udiala na strane vokálov – jednak sú Vargove škriekané party oveľa uhladenejšie ako v minulosti a tiež sa rozhodol pre časté využitie čistého „meditatívne ladeného“ spevu. Ten sa stal prameňom mnohých sporov na nejednej metalovej stránke či fóre, podľa môjho osobného názoru sa k zamýšľanému nostalgickému vyzneniu novinky od Burzumu hodí. Poslednou zmenou je absencia klávesov, ktoré na staršej tvorbe pridávali svoju trošku do mlyna a v novom Burzume mi trocha chýbajú.

Ako celok hodnotím Fallen skôr kladne, ale predsa mám k nemu výhrady. Rozumiem faktu, že je Vikernessova tvorba oveľa uvážlivejšia, nostalgickejšia a menej agresívna ako tomu bolo v minulosti, pretože s pribúdajúcim vekom ide o logický proces, ktorý možno niekomu len ťažko vyčítať. Na druhej strane chýbajú mi tu momenty „transcendentálneho charakteru“, ktoré by jednotlivým piesňam dali nejaké zavŕšenie a vryli ich do pamäti poslucháča takým spôsobom, ako to Burzum dokázal kedysi. Nech už je to akokoľvek, od Varga budeme akosi vždy očakávať niečo podobné a nadpriemerné či štandardné albumy, ktoré by sme u iných nórskych legiend ocenili, u nás v jeho prípade zanechajú aj trochu sklamania.

Hodnotenie: 80 %

Napísal: Draconis

Perunica & Beltine Fest (Nitra)

2011-04-03T01:21:00.000-07:00

Teaser

We All Shall Fall On Vigrid Plain

2011-04-01T15:23:00.000-07:00

Po mojom príchode do podniku Naozzay už „veselo“ vyhrávala Samsara na pódiu. Dal som im šancu zaujať ma a neodišiel som hneď ku baru ako učinili mnohí. No ani po úpornej snahe prekonať sa nedokázal som tam stáť dlhšie ako desať minút. Sadol som si a zobďaleč pri kofole pozoroval dianie na pódiu. Možno sa tak stalo práve pre tú depresívnosť na ktorú som nemal chuť. Pokiaľ ma moje zmysly neklamali tak šlo o niečo doom death metalové, ja osobne som to nazval cyklickou depresiou. Musím poznamenať, že jediné čo dobre hodnotilo moje ucho bol vokál, ktorý dodával aspoň akú takú atmosféru inak fádnej muzike.

Vystúpenie Samsary bolo na môj vkus až pridlhé a tesne pred jeho koncom som sa vybral do neďalekého bufetu ešte najesť. Predsa som veľký človek a jedák. Po dlhokánskom nazvučovaní sa na rad dostala Slovenská kapela Corrupted Melody. Táto kapela sa stala príjemným prekvapením toho večera. Pre mňa absolútna neznáma, ktorá ma dá sa povedať celkom oslovila, aj keď pochybujem, že by som túto kapelu zaradil medzi moje každodenné potreby. Už po prvých tónoch mi navodila zimomriavky čo sa už dlho nikomu nepodarilo, a tak som uvažoval, že či ide o skutočne kvalitnú kapelu alebo nezáživnosť predchádzajúcej mi posunula hranicu. Celkovo kladne hodnotím melodické klávesy nádherne pasujúce s gitarami. Na nahrávkach tejto kapely je počuť aj ženský vokál no na živom vystúpení ženský element absentoval. Dvojako škriekavý vokál speváka miestami prechádzal až do výšok alá Cradle of Filth, čo by bolo ešte celkom v poriadku, avšak teraz sa dostávame k momentu, ktorý absolútne ničil dobrý zážitok. Neviem či bola chyba v technike alebo u strýčka zvukára, ale mikrofón robil nepríjemne piskľavú vysokofrekvenčnú odozvu, ktorá sa tiahla takmer až cez štyri pesničky. Človek s citlivým sluchom tak opäť nemal nič ani z tohto vystúpenia.

Najhoršie azda ako mohlo to skončilo s Ragnarokom a Nervo Chaosom. Ak sú moje informácie správne mali sa kapely spoločne dostaviť až zo vzdialeného Rumunska a dorazili s obrovským meškaním. Ľudia boli čím ďalej nervóznejší z čakania a alkohol, ktorý vypili počas prestávky tiež spravil svoje. V tomto klube ako aj v mnohých ďalších je pevne stanovená doba do kedy sa môže hrať. Hranie sa má uskutočniť len do 23:00 keďže ide o klub v centre mesta a má to tak údajne zazmluvnené a keďže obe kapely prišli súčasne okolo 22:15 rozhodlo sa, že odohrajú len chlapi z Ragnaroku. Mnoho ľudí bolo potešených, lebo sa aj tak celú dobu tešili len a len na nich, avšak našli sa aj takí, čo prišli primárne na death metal a tí svoje sklamanie aj prezentovali. Našťastie sa žiaden konflikt nekonal a metalisti ukázali svoju rozumnosť aj napriek množstvu alkoholu. Medzičasom sa Ragnarok pripravil a rozpútal hotové PEKLO! Opäť sa ukázali v tradičnom stageovom kostýme - corpspaint a krv. Dav vrel a šalel, rozpútala sa aj strkanica. To všetko do rytmu piesní z nového albumu, ale aj niekoľkých starších záležitostí. Kapela hrala skvelo avšak celkový čas strávení na pódiu bol mizivý - niečo vyše pol hodiny. Vďaka tomu by sa tento koncert dal nazvať aj obrovským sklamaním a zároveň aj dobrým zážitkom. Z môjho pohľadu bola primárnou záchranou posledná pesnička – moja srdcovka Blackdoor Miracle.

Na obranu organizátorov treba dodať, že to nebola ich chyba. Oni nie sú zodpovední za meškanie kapely. A na druhej strane na obranu kapely treba dodať, že keď už sa to takto spackalo aspoň si vzali menší honorár a boli po vystúpení prístupní na popíjanie a rozhovor v priestoroch podniku.

Napísal: Azog

Nečistý Trun VI

2011-03-31T02:51:00.000-07:00

UGBM Gig: The True Endless

2011-03-31T02:48:00.000-07:00

Pagan Wrath VI

2011-03-31T02:44:00.000-07:00

Skyforger - Kurbads (2010)

2011-03-29T07:49:00.000-07:00

Lotyšských velikánov Skyforger určite pozná každý poriadny fanúšik kapiel východného BM. Skupina vydala minulého roku po dlhej 7 ročnej odmlke (ak nerátame znovu vydanie debutu Semigalls´Warchant) nový album nazvaný Kurbads. Materiál bol vydaný pod známym vydavateľstvom Metal Bladerecords a s jedenástimi skladbami zaberá necelých 50 minút počúvania. O albume istý čas pred vydaním kolovali reči, že novinka bude o dosť odlišnejšia od pôvodnej tvorby. Poďme sa teda bližšie pozrieť,čo je na tom pravdy.

Titulná skladba diela nesie názov CurseoftheWitch a už od začiatku nám je jasné, že toto naozaj nebudú typický Skyforger. Nosné melódie gitár sú ostrejšie s thrashovým zvukom a hneď od začiatku počujeme doslova heavy metalové vyhrávky, ktoré nemajú ďaleko od sóla. Pri počúvaní som si chvíľami dokonca nebol istý, či počúvam správnu kapelu. Presvedčil ma o tom až Petrov vokál, identifikačné znamenie bandy, nuž aj ten je tu akosi menej black metalový a viac ukričaný. Nasleduje pieseň Sonofthe Mare, ktorá bola uverejnená prv ako oficiálne vydanie albumu. Avšak nemyslím, že omylom, keďže pieseň má z môjho pohľadu celkom hitový charakter. Chytľavé melódie, typické ladné tóny ľudových nástrojov, v danom prípade hlavne gájd a originálny Petrov hlas ženúci celú skladbu vpred. Tretia v poradí TheNine-Headed je svižnejšia skladba a znova cítiť thrashový vplyv, gitary znejú akosi ťažšie. Naproti tomu oceňujem v piesni vynikajúci refrén spievaný dvojhlasom, vyvolávajúci bojovú atmosféru. Ďalšia skladba nesie názov BewitchedForest a je strednejšieho tempa, lež na povrch tu vyniká najmä vokál, ktorý ako som už spomenul má malé obmeny, ale predsa sa skvie a čo sa týka kvality, mu nie je čo vyčítať. V skladbe taktiež cítiť silnú inšpiráciu heavy metalom ako aj na celom diele.

V správnom čase prichádza zvrat v podobe folkovo ladenej In the Yard oftheFather´sSon. V nej však nedostávajú priestor ľudové nástroje, ale predovšetkým spev, aj v zborovej forme, jednako dôležitejší je v tomto prípade väčšmi text. Nasledujúce skladby tejto druhej polovice albumu na mňa pôsobia o dosť tvrdšie ako doterajšia tvorba ba aj ako doterajšie piesne na materiáli. Takisto je zreteľne menšie použitie folkových nástrojov. Šiesta skladba TheDevilslayer pôsobí príliš príliš trendovo a nehodí sa mi k Skyforger, osobne mi zopár elementov na albume vrátane týchto gitár príde aj ako pokus o prebitie sa na významnejšie priečky metalovej hudby, avšak je to len môj pohľad na vec. Nasleduje pieseň The Stone Sentinel, ktorá znie o čosi temnejšie, v hlave mi utkveli bicie, ktoré výrazne ovplyvňujú celú štruktúru skladby, ale na celom albume ich nie je možno kritizovať. Pri tejto skladbe tiež chcem spomenúť vokál, ktorý veľmi zaujímavo experimentuje a niekedy zasahuje až do death metalových sfér, no menej je niekedy viac a aj s experimentmi to netreba preháňať. Ďalšie skladby pokračujú v nasadenom tempe, In theUnderwold zaujme okrem iného skvelými gajdami, predsa však hlas znova zachádza miestami až do extrémov. Následná BlackRider mi príde trochu odfláknutá a ničím výnimočným nezaujme. Vzhľadom na celkom veľký počet skladieb mohla byť pokojne vypustená, keďže album nie je koncepčné dielo. V predposlednej skladbe TheLastBattle vedú ľudové nástroje, ktoré sa tu ukazujú v plnej kráse, pieseň sa nesie v strednom až pomalšom tempe, a jednako je nabitá energiou a je v celku príjemným prekvapením. Posledná skladba albumu Kurbads je coverom domácej kapely Opus Pro a znova obsahuje heavymetalové prvky.Tento „heavy“ dojem dotvára aj spev a hlavne počas refrénu. Skladba ale výborne pasuje k ostatku albumu a na koniec sa takáto „odpaľovačka“ dala čakať.

Kurbads by som stručne zhrnul ako výrazný odklon od doterajšej tvorby, avšak postupný vývoj kapiel je prirodzený a pánom hudobníkom sa nedá čo vyčítať, dupľom ak sa jedná o meno akým je Skyforger. Aj cez to sa však nájde na materiáli pár nedostatkov, ktoré by som rád zdôraznil. Prvý, a podľa môjho názoru aj najväčší nedostatok sa týka známeho príslovia „menej je niekedy viac“ , tohto sa týka aj nadmerné experimentovanie vokálu, ktorý je síce vynikajúci, no niekedy znie až neprirodzene a do tretice by som podotkol štruktúru skladieb, ktorá mi prišla trochu nesúrodá. Aby sa to vyrovnalo musím však spomenúť aj klady, ktorými sú určite ľudové nástroje, taktiež chytľavé melódie a aj po technickej stránke nie je kapele čo vytknúť. Album môže u stálych fanúšikov vyvolať rozpaky, naproti tomu si ním kapela istotne nájde pár nových prívržencov.

Hodnotenie: 79%

Napísal: Zoreslav

Evil Melodic Metal Fest

2011-03-26T05:14:00.001-07:00

Rozhovor - Bialy Vitez 21.3. 2011

2011-03-21T15:58:00.000-07:00

Po úspešnom koncerte Perunica Fest V. v Nitre, kde sa predstavila aj poľská kapela Bialy Vitez, sme sa rozhodli požiadať Bialy Vitez o rozhovor. Na otázky nám ochotne odpovedal Wojmir.

Zdravím Wojmir, v prvom rade by som Ti chcel poďakovať za nitriansky koncert Białeho Viteźu z poslednej Perunice. Povedal by som, že vystúpenie Vašej kapely bolo skutočným úspechom, ak zoberieme do úvahy, že ste boli doteraz na Slovensku relatívne neznámi a myslím, že Biały Viteź si tu získal niekoľko nových fanúšikov. Aké sú Tvoje dojmy z tohto koncertu? Aké rozdiely by si videl medzi týmto koncertom a predchádzajúcim, ktorý ste odohrali vo Varšave?

Slava! Rozhodne musíme zaradiť Perunica Fest V. medzi úspešné podujatia. Ako spomínaš, aj keď sme predtým na Slovensku neboli známi publikum nás prijalo vrelo. Na Perunici sme odohrali trošku dlhší koncert ako vo Varšave, aj keď nie taký dlhý, ako by sme si želali. Nanešťastie sme si dohodli len päť skúšok s bubeníkom a Mscislaw s ním hral prvýkrát až na Slovensku. Veľmi dobrý zvuk a akustika na koncerte v Nitre robili veľké rozdiely.

Plánujete teraz nejaké ďalšie koncerty?

Máme v pláne vystúpiť v Českej republike ôsmeho a deviateho júla na brneneckom Hell Fast Attacku. Máme aj plány na ďalšie koncerty v Poľsku, no zatiaľ nič konkrétne.

Doteraz Biały Viteź vydal jedno demo Kiedy Wiatr Rozwieje Prochy na Eastside productions, limitovaný na počet 150 kusov. Ako by si tento materiál predstavil našim čitateľom? Čo hovoríš na spoluprácu s Eastside productions a má Biały Viteź momentálne v pláne nahranie ďalšieho materiálu?

„Kiedy Wiatr Rozwieje Prochy” je krátkou ukážkou nášho potenciálu, ktorá ukazuje, čo možno od BV v budúcnosti očakávať. Nedávno sme nahrávali materiál na split CD, ktoré by sa malo objaviť na pomedzí jari a leta tohto roku v EASTSIDE. Na našej časti sa objaví päť nových kompozícií vrátane niektorých prezentovaných na Perunica Fest v Nitre. Vychádzame dobre s EASTSIDE takže o nejakých problémoch či zdieraní hovoriť nemôžeme.

Na Kiedy Wiatr Rozwieje Prochy bolo použitých niekoľko tradičných ľudových nástrojov. Nahrali ste ich sami, alebo máte niekoho, kto Vám ich nahráva?

Je to prirodzený proces. Ako som si kúpil prvý tradičný nástroj a naučil sa na ňom hrať potom prišli na rad ďalšie. Máme v pláne do našej hudby zaradiť viac nástrojov, no problémom sú peniaze a nedostatok času potrebných na zvládnutie hry na nich.

Ako ste si našli cestu k týmto nástrojom. Hrali ste na nich už predtým alebo to prišlo ako prirodzená súčasť procesu, keďže hráte hudbu spojenú s dávnymi časmi?

Všetky folkové nástroje boli nahraté mnou. Na nový materiál sme pridali niekoľko nových nástrojov a Skogen si na nich tiež zahral.

Wojmir, podľa informácií na internete je Biały Viteź pokračovaním Tvojej predchádzajúcej kapely zvanej Archandrja. Je táto informácia pravdivá, a ako sa Biały Viteź odlišuje od tejto pôvodnej kapely?

Keď sa projekt Archandrja rozpadol, rozhodol som sa zmeniť meno na Bialy Vitez a pokračovať v práci. Aj keď zaneprázdnený inými projektmi našiel som si čas na komponovanie tvorby v štýle Archandrja aj keď s pridanými folkovými inštrumentmi. Keď sa BV transformoval z jednočlenného projektu na skupinu prevzal dedičstvo Archandrije. Kapely zdieľajú tému textov, aj keď si Bialy Vitez vyvinul vlastný štýl.

Niektorí hudobníci z projektu Biały Viteź pôsobia aj v ďalších zoskupeniach, môžeš nám povedať o nich viac?

Áno, Mścislaw hrá vo viacerých kapelách: Deivos, Ulcer, Blaze of Perdition, Abusiveness, Pripegal a mnohých ďalších. Skogen má vlastný rovnomenný projekt, Ciemnosći a so mnou pracuje na projekte Woods of the North a s bývalým členom BV Wojborom v kapele Wilk. Myslím, že to by ešte nebolo všetko.

Aké sú Vaše hlavné hudobné inšpirácie (metalové aj nemetalové) pri tvorení hudby pre Biały Viteź? Ako skladáte hudbu – podieľa sa na tom celá skupina alebo máte jedného hlavného skladateľa?

Každý člen BV má vlastnú inšpiráciu, ktoré sú nejako zmiešavané dokopy. Myslím si, že hudba BV môže byť rozdelená do dvoch častí: metal a folk. Prvá časť je inšpirovaná hlavne dobrým true old Black Metalom, ktorého hudba má pozoruhodnú atmosféru a texty obsahujú hlbší odkaz. Inšpirovaná Black Metalom stvoreným nápadom a nie ziskuchtivosťou alebo módnou vlnou. Druhý zdroj inšpirácie vychádza zo slovanského folklóru a klímy dávnych čias ktorá je našou súčasťou.

Odohrali ste dva koncerty s kultovou poľskou formáciou North. Existuje medzi Vašimi dvoma kapelami nejaká spolupráca? Ste v kontakte s inými kapelami? Tvoj názor na dnešnú metalovú scénu v Poľsku a nejaké obľúbené tamojšie kapely.

Je len náhoda, že sme prvé dva koncerty odohrali spolu s North, aj keď je pravda, že ich poznáme už roky. Medzi našimi priateľmi sú tiež ľudia zo ABUSIVENESS, GRAVELAND, SALTUS, GONTYNA KRY, IUVENES či WOJNAR. Myslím si, že hudobná scéna v mojej krajine je dobrá, aj keď nová vlna Black Metalu mi nie je pochuti. To je dôvod, prečo preferujem návrat k starým časom, kedy bola scéna naozaj silná.

Texty kapely sú postavené na patriotizme a slovanskom pohanstve. Dnes je dosť veľa kapiel textovo stavajúcich na podobných témach, ale väčšina z nich nejde do hĺbky. Aký je Tvoj názor na to, považuješ sa za „pohana“? Máte nejaké spojenie s niektorou rodnovereckých organizácií v Poľsku? Ak áno aké sú Tvoje názory na Rodnú vieru a jej minulosť, prítomnosť a budúcnosť?

Nanešťastie existovalo a existuje množstvo takýchto kapiel podobne ako sráčov, čo ukradnú hudbu a zverejnia ich v mp3 formáte na internete. Používanie pohanstva na propagáciu účelov vo mne evokuje len negatívne pocity. Sám seba opisujem ako pohana. Texty pre Bialy Vitez sú pravé a úprimné. Neviem si predstaviť tvorbu hudby bez unikátnej správy obsiahnutej v textoch. Pokiaľ ide o pohanské organizácie v Poľsku najhlavnejšie sú “Rodzima Wiara” a “Słowiańska Wiara”. Avšak nie som členom ani jednej z nich a všetky sviatky trávim v kruhu priateľov.

V Poľsku je množstvo zaujímavých miest spojených so slovanským historickým dedičstvom ako Wolin. Môžeš nám povedať niečo viac o ňom alebo iných s históriou či duchovnom spojených miestach vo Vašej krajine?

Jedným z najdôležitejších miest je hora Śleża v Sobótke pri Wroclawi. Je to starodávne miesto s kamennými kruhmi a kamenným chrámom. Tam, kde stál kedysi chrám, je dnes starý kostol. To je typické pre stredoveké kresťanstvo - zničiť chrám a na jeho ruinách postaviť iný s krížom. Preto je dnes ťažké nájsť v Poľsku nejaké pohanské miesta. Vtedajší Poliaci bojovali s novou vierou, preto kresťania ničia našu kultúru a bojujú proti pohanstvu už 800 rokov. Ďalším významným miestom je Biskupin. Je to pevnosť z doby železnej nachádzajúca sa na severe stredného Poľska. Potom je to Wolinský ostrov, známy v severských ságach ako Jomsborg. Poľsko má množstvo mystických miest skrytých v srdci lesov, no ak nemáte vedomosti a pohanského ducha v srdci, nikdy ich nebudete môcť vidieť.

Ďakujeme za interview a zaujímavé názory, posledné slová sú na Tebe.

Vďaka za zaujímavé otázky. Taktiež by som rád poďakoval aj slovenskému publiku z Nitry za vrelé privítanie v ich domovine a za záujem o našu prácu, ktorá ako dúfam zažne starodávny plameň v srdciach nosiacich hrdosť a slávu slovanských krajov.

Napísal: Draconis, Goryvlad (doplnil)

Výpomoc s prekladom: Azog

Surt - Fallen Kingdom (demo 2011)

2011-03-13T04:09:00.000-07:00

Surt z Levíc funguje na blackovej scéne nejaké tri roky a doteraz sa podľa vševedúcich metalových archívov minulý rok prezentovali splitkom so sesterským projektom zvaným Glaurung. Osobne som Surt donedávna poznal len po mene a vzhľadom na nevalnú povesť a kvalitu s ňou spojených zoskupení som o ňu príliš neprejavoval záujem. S novým rokom však chalani vydali demáč a ja som sa rozhodol preveriť svoje stereotypné predstavy a očakávania. Rovno poviem, že väčšina z nich bola správna a aj moje hodnotenie bude tým pádom viac-menej kritické. No už samotný fakt, že sa kapelou zaoberáme, naznačuje isté kvality, ktoré u porovnateľných zoskupení úplne absentujú.

Už na začiatku prejdem priamo na negatíva nahrávky, keďže tie určujú spôsob, akým bude vnímaná. V prvom rade je to zvuk. Uvedomujem si, že black metal je undergroundové umenie, no aj tu by mali platiť isté štandardy. Pri Fallen Kingdom to tak celkom nie je. Celkový dojem zo zvukovej stránky je taký, že bola nahratá z miestnosti, ktorá bola od tej nahrávacej oddelená stenou. Všetko znie akosi vyšumene a tlmene, takže sa obávam, že prostriedkom pre nahrávanie bol buď lacný mikrofón alebo mp3 prehrávač. Predovšetkým bicím hrozí, že zostanú redukované len na rytmický hluk v pozadí. Víťazmi pretekov v počuteľnosti sú basa a vokály, pretože tie sa tisnú najviac do popredia, aj keď ich hlasitosť podobne ako u ostatných elementov značne kolíše. Zvlášť u vokálov je potom víťazstvo sporné, keďže tie sú druhým negatívom nahrávky. Musím povedať, že niečo podobné som už dlho nepočul, a ak ich mám k niečomu prirovnať tak k tomu najhoršiemu zo starého Gorgorothu a Inquisition na dvakrát. Zvlášť pridanie čistého vokálu a la znásilňovaný Attila Csihar v skladbách dva a tri je vskutku otrasné, a ak by ho bolo viac, Fallen Kingdom by som odmietol recenzovať.

Inštrumentálna kvalita je vzhľadom na uvedené faktory prekvapivo slušná. Celá zvuková vlna spolu drží aspoň rytmicky až na malé zaváhania pri zmene rytmov. Aj úroveň hrania mi z toho, čo môžem počuť, príde celkom akceptovateľná.

Pre tých, čo vydržali a nedali sa rovno na písanie výhražných listov a hrozieb smrti mne či kapele, poďme na pozitívnu stránku veci. Tou je kompozícia riffov a skladieb. Človek, ktorý je za ňu zodpovedný má zmysel pre melódie a black metal, pretože to nie sú len nudné preklady akordov podľa dobre predvídateľnej schémy. Po stránke melódií by som sa vzory alebo aspoň porovnateľné kapely považoval Hellhammer (skladba Warmaster), najstarší Emperor a touto nórskou kapelou ovplyvnenú ranú tvorby poľských legiend ako Graveland, Behemoth, Veles alebo Ohtar. To je už samo osebe pozitívom, lebo zlé pokusy o znásilňovanie Darkthronu či Burzumu v poslednom čase prežúvam len ťažko. Škoda, že zvuková stránka veci dávajú tento aspekt Surtu do úzadia.

V tomto duchu by som napísal aj záver recenzie. Momentálne tu nie je veľmi čo odporúčať. Ale ak sa mladíci rozhodnú dať na moje slová a nie na pochvaly ich „kamarátov“ z bandzonu, facebooku a inokadiaľ, niečoho zaujímavého sa od nich môžeme dočkať, pretože za tým všetkým je predsa cítiť potenciál. Bolo by zaujímavé počuť tento materiál nahraný v rozumnej zvukovej kvalite a vyspievaným vokalistom. Tentokrát je však moje hodnotenie kritické. V prípade zmeny k lepšiemu im ho nabudúce rád vynahradím.

Hodnotenie: 31%

Napísal: Draconis

Aeon Winds - Aeon (demo 2010)

2011-03-12T10:13:00.000-08:00

Multiinštrumentalistu Svarthena mnohí iste poznajú zo skupín Karpathia či Concubia Nocte. Nemenej známy je aj jeho projekt s názvom Aeon Winds. Tento atmosférický metal s prímesou ambientu účinkuje na scéne od roku 2007, momentálne už s dvoma členmi (Svarthen a Axoris) a vydané má jedno demo nazvané jednoducho Aeon. Demo bolo vydané pod Tryzna productions v roku 2010 a všetky nástroje vrátane vokálu nahrával Svarthen, okrem bicieho automatu, ktorý programoval Igric.

Poďme sa však pozrieť bližšie na približne tridsaťsedem minút tohto dema. Dielo otvára skladba Aeon, ktorá začína ambientným introm, k nemu sa však asi v polovici skladby pridajú gitary, vokál a bicí automat, ktorý by som hneď zo začiatku vytkol, pretože znie veľmi umelo a miestami dosť kazí dojem z hudby. Druhá skladba nesie názov Za Tmou sa Poberal, od začiatku piesne nás sprevádzajú nádherné gitarové linky, veľmi kvalitne prevedené technicky aj zvukovo. Čistý vokál v skladbe je výborne odspievaný a krásne umocňuje už geniálnu atmosféru sálajúcu z hudby. Objaví sa však aj harshový vokál, taktiež slušne naspievaný, no vytkol by som možno miestami nezrozumiteľnosť, čo však môžu mať sem tam na svedomí aj hlasné klávesy.

Nasleduje pieseň Between the Dawn and the Dusk, je celá inštrumentálna. Gitary sú v piesni naozaj majstrovsky zahrané a efekt dotvárajú šikovné klávesy a bicie no vzhľadom na to, že skladba je z dema najdlhšia, mierne skrátenie by jej na kvalite určite neubralo. Nasleduje skladba Nechcená pravda, pieseň je nástrojovo znova kvalitná a tak ako aj v ostatných skladbách je cítiť značný vplyv nórskej legendy Emperor. Na piesni ma upútala takisto ako v druhej skladbe lyrika, ktorá sa na celom diele dotýka abstraktných tém, nadprirodzena či emócií.

Nasledujúce dve skladby Z Hviezd Zrodený (Planúci v Popoli Vekov) a Z Hviezd Zrodený (Miznúci v Prachu Hviezd) sú čisto inštrumentálne, prvá je ambientná a v druhej vynikajú gitarové riffy, avšak zaskvejú sa aj znamenité klávesy, oboje piesne ale spája príznačná atmosféra. Ďalšia v poradí, skladba Na Krídlach Havranov je opäť ambientná, zdalo by sa, že nemá čím zaujať avšak v tejto skladbe nádherne vrcholí celá atmosféra dema a vyvoláva melancholické zádumčivé pocity, k čomu dopomáha aj vynikajúci hovorený text. Toto pozoruhodné dielo ukončuje cover od britskej rockovej skupiny The Cure s názvom A Forest, v tejto piesni chcem oceniť hlavne svojské prevedenie skladby a spev, originalitu určite dodávajú aj typické klávesy. Dojem zo skladby mi ale dosť pokazili veľmi neprirodzené bicie s prílišným použitím činelu, taktiež pieseň mierne stráca pôvodnú atmosféru skladby no dojem z dema rozhodne tento cover nekazí.

Zostáva mi už len zhrnúť dojmy z vypočutého materiálu a tu chcem v prvom rade pozdvihnúť excelentnú atmosféru a znamenitý melancholický podtón celého diela, taktiež chcem pochváliť skvelú prácu nástrojov, kvalitu zvuku (ktorá síce mohla byť aj lepšia) a tiež vokál, obzvlášť čistý. Ako negatívum by som ale označil už párkrát spomínaný bicí automat a našlo by sa aj pár detailov ako občasná pridlhá dĺžka skladieb, ktoré však nestoja za výraznejšiu zmienku a nekazia nádherný zážitok z tohto diela plného potenciálu.

Hodnotenie: 73%

Napísal: Zoreslav

Rozhovor - Ancestral Volkhves 10. 3. 2011

2011-03-10T11:28:00.000-08:00

V tábore východniarov Ancestral Volkhves sa za uplynulý rok udialo množstvo zmien a to hlavne čo sa týka zostavy. O tom a aj ďalších novinkách nám porozprávajú Černorog(spev) a Dod(gitara, bicie), ktorým som položil niekoľko otázok.

Pozdrav do Svidníka. Sláva Vám Ancestral Volkhves! Hneď na úvod mi nedá neopýtať sa na vašu cestu na Ukrajinu. Aká bola cesta, koľko koncertov ste odohrali a s akými kapelami?

Dod: Cesta bola únavná, dlhá a mrazivá. Na 3000 km sme odohrali 3 koncerty v Kyjeve, Charkove a Dnepropetrovsku. Viac-menej lokálne kapely nám robili support, najznámejšia z nich bola azda Natural Spirit.

Ako vás privítalo ukrajinské publikum? V čom vidíte rozdiely medzi domácimi a ukrajinskými koncertami? Má Ukrajina rovnaký problém ako Slovensko s návštevnosťou koncertov?

Černorog: Osobne som mal pocit, že ukrajinské publikum bolo veľmi otvorené našej hudbe. Získali sme mnoho známych a kontaktov. Ľudia sa vyslovili, že by nás tam radi videli zas, a to je asi ten najlepší signál od poslucháča. Čo sa týka tých rozdielov v koncertoch, zdalo sa mi to tam lepšie organizačne zvládnuté než väčšina koncertov na Slovensku a taktiež zvukári sa činili. Návštevnosť koncertov je však podobná ako u nás, čiže nie je to bohviečo. Bolo nám povedané, že je to hlavne kvôli tomu, že tieto veľké mestá sú úplne presýtené koncertami.

Keď sa už bavíme o východoslovanskej scéne, čo hovoríte na kapely ako Dub Buk, Nokturnal Mortum, Drudkh či Khors?

Černorog: Asi by bolo zbytočné sa vyjadrovať ku každej osobitne. Všade tam totiž existuje pomerne veľa dôvodov, prečo mať tú-ktorú kapelu rád. Takže u mňa rešpekt.

Zo začiatku sa budem pýtať netradične, no ovláda niekto z vás ukrajinský jazyk? Vo vašich textoch používate aj rusínske nárečie, poviete nám o tom niečo bližšie? Myslím teda či ste vy sami Rusíni, aký máte vzťah celkovo k tejto kultúre?

Dod: Áno, máme rusínske korene a aj sa k nim hrdo hlásime. Tento jazyk je starobylý, veľmi sa nevyvíjal a preto ma veľmi blízko k staroslovančine, nuž aj preto sa s ním dá pomerne ľahko dohovoriť s inými slovanskými národmi.

Černorog: Po ukrajinsky nehovoríme. Dohovoríme sa ale po rusky. Myslím si však, že čo-to vyrozumieť sa dá z každého slovanského jazyka. Ukrajinčina je tiež veľmi podobná rusínčine. A už by som ani nehovoril o nárečí, keďže už je z nej kodifikovaný jazyk.

Nie je tajomstvom, že tento rok plánujete vydať nový album, chcel by som sa teda opýtať na bližšie podrobnosti k novinke. Plánujete použiť rusínske nárečie aj na tomto albume alebo si prizvať hosťa ako to bolo na albume Perun do Vas!!! ? Kedy plánujete vydanie a čo môžme od Ancestral Volkhves očakávať?

Dod: Úplne novému albumu bude ešte predchádzať náš najstarší výtvor, ktorý chceme oficiálne nahrať a vydať... Bude sa volať „K vorotam tainy“ a bude obsahovať naše najstaršie skladby v novom šate plus čo-to z novej tvorby. Nad prizývaním hosťa sme zatiaľ neuvažovali.

Máte predstavu kedy by sme sa mohli dočkať "K vorotam tainy"? Bude to koncept plnohodnotného albumu?

Černorog: Konceptuálne by sme mohli hovoriť o riadnom albume. Obsahovo však bude zasahovať jednak do našich najstarších časov a doplnený bude o nové skladby. Nechcem zatiaľ presne uvádzať, kedy by mohol vyjsť, skrátka, niekedy tohto roku.

Od vydania spomínaného albumu Perun do Vas!!! sa udialo množstvo personálnych zmien, môžeš nám popísať bližšie čo sa v kapele udialo, aké boli dôvody a dopady na kapelu? Ty sám si vymenil bicie za gitaru, čo bolo toho dôvodom?

Dod: Personálne zmeny od nášho počiatku sú úplne nepodstatné, keďže podstatou kapely sme boli vždy 3 členovia, MiroSlav (Gamayun), ja a Cernorog. Ostatní členovia boli viac-menej „session members“ na live vystúpenia. Takých máme aj teraz, vplyv na tvorbu nemal nikto z nich. A keďže nič nie je večné, ani sám Immortal, kde ostal len Abbath, no napriek tomu funguje ďalej, tak aj my; MiroSlav nás opustil, vydal sa inam, a my ostávame ako doteraz a napredujeme ďalej. Ja som prešiel na gitaru na live vystúpeniach, bicie na ďalších albumoch však budem nahrávať ja, takže nič tragické by som v tom nevidel. ;) Zostavu časom doplnil na base Steger.

Z pôvodnej zostavy ste teda ostali len ty (Černorog) a Dod, ako medzi vás zapadli noví členovia?

Černorog: Ako už spomenul Dod, ide viac-menej o výpomoc na živákoch. Uvidíme, ako sa vyvinie spolupráca ďalej. Výborne zapadol Steger, o ktorom musím povedať, že je jednak oživujúcim elementom v AV a ktorého svedomitosť a zodpovednosť nás presvedčila o tom, že sa môže stať pevnou súčasťou AV.

Keď sa obhliadneme späť k vášmu druhému radovému albumu, na ktorom ste mali ako hosťa Mášu z Arkony, príde mi to ako výborné oživenie. Čo vás viedlo k tomu? Aké máte vzťahy s touto kapelou, ktorá sa za posledné roky dostala medzi tie komerčne známejšie kapely a často kolujú reči o nafúkanosti tohto ruského zoskupenia? Čo si o tom myslíte?

Dod: S Arkonou máme nadštandardné vzťahy, ako aj s mnohými inými kapelami. Potrebovali sme personifikovať žensky element v našej tvorbe, a tak sme sa dohodli s Mašou na manifestovaní tohto elementu prostredníctvom jej hlasu. Aj v ďalšej tvorbe budeme používať rôzne dokresľovacie elementy, takže si myslím, je sa načo tešiť. Aj na live vystúpeniach.

Černorog: Majú byť na čo hrdí, či nie?

Od prvého albumu Son o Iryi sa venuje tematika vašich textov slovanskému rodnoveriu (pohanstvu), čo vás vedie k tomu aby ste tvorili lyriku v tomto duchu?

Dod: Vedie nas k tomu nás duch, ktorý je síce slovansky, ale duchovno nie je len o národe, je o poznávaní tajomna, a v neposlednom rade sama seba. My k tomu používame obrazy ktoré sú staré tisícročia, rozprávane duchovnými našich predkov – Volchvami, v časoch dávnych i nedávnych. Je to romantika pre ducha.

Inak slovo „pohanský“ by som tu radšej nepoužíval, keďže jeho význam je trochu inde ako sa zaužíval („haniť, pohaniť“).

Černorog: Lyrika sa venuje v prvom rade životu a človeku. Je tisíc spôsobov, ako vyjadriť myšlienku. My ju vyjadrujeme takto, pretože ako plynul čas, dejiny dospeli až k nám a my sme súčasťou tejto našej kultúry. Snažíme sa v nej nájsť miesto pre našu tvorbu ako odraz nášho (ne)ľudského uchopenia rozličných tém. O rodnoverí a pohanstve by som nehovoril.

Sú teda slovanskí bohovia len kultúrnym pozostatkom minulosti, alebo symbolizujú pre vás niečo vyššie?

Dod: Ako som povedal, je to romantika pre ducha, kde obrazy a symboly prehováraju do duše človeka.. Kto aku váhu tomu dá, taký zážitok si z toho odnesie.. Niekto rozprávkový, iný zase žiaden.

Cernorog: Odmietam sa v tomto kontexte baviť o nejakých osobných božstvách. Ide hlavne o symboly označujúce určité vybrané kultúrne charakteristiky, hodnoty, postoje, vzorce správania. Ide o jedno z najstarších poňatí a interpretácií materiálnej reality a duchovna. Všetky tieto významy je potrebné neustále prehodnocovať a zvažovať. Treba posúdiť, či ide už len, ako vravíš, o kultúrny pozostatok, alebo nejakú peknú tradíciu, alebo či ide o reálne fungujúci konštrukt ako v rovine osobnej, tak aj všeobecnej. Podľa toho ja prisudzujem váhu tomu-ktorému fenoménu, v našom prípade fenoménu slovanských božstiev. Preto si neviem predstaviť, že by som sa mal zúčastňovať nejakých obradov. Je to pre mňa len krásna tradícia, ale na druhej strane, ako som povedal, fandím ľuďom, ktorí venujú svoj čas a energiu jej zachovávaniu.

Na Slovensku existuje niekoľko slovanských rodnoverských občín, ktoré usporadúvajú obrady a sviatky, zúčastnili ste sa niekedy takýchto akcií? Aký je váš názor na tieto uskupenia?

Dod: Existuje taká imaginárna „deľba práce“, my šírime odkaz prostredníctvom našej tvorby, niekto iný sa venuje udržiavaniu tradícií, niekto zase zapisuje rozprávky. Z časového hľadiska nie je možné sa venovať všetkému, a žiaľ ani ja sa z časových dôvodov nezúčastňujem rôznych aktivít týchto občín, zaiste tu ale majú svoje miesto.

Černorog: Osobne si myslím, že sa názorovo a myšlienkovo nachádzam úplne niekde inde. Ak by som chcel sláviť sviatky a zúčastňovať sa obradov, môžem kľudne zorganizovať prvomájový sprievod, alebo zájsť do kostola. Som ale svojim spôsobom rád, že existujú ľudia, ktorí venujú svoj čas zachovávaniu tradícií narozdiel od nás, antitradicionalistov. Ich do tmy ;)

Teraz odľahčíme tému, no nedá mi sa ťa nespýtať Dod, na tvoju gitaru, ktorá je pomaľovaná bleskami, prečo je to tak?

Dod: Blesky sú predsa atribútom Hromovládneho, hehe.

Černorog: A ešte aj celkom štandardným prevedením amerických ESP a Jackson gitár.

Černorog má zjavne zmysel pre humor, no ja sa Ťa teraz opýtam. Ty sám hráš na gitare, čo potvrdzuje aj tvoj projekt (Warxath), nepremýšlali ste že nahradíš po rošádach v zostave post gitaristu?

Černorog: Nahrávať gitary samozrejme budem. Na koncertoch však zrejme ostaneme verní tomuto variantu, aký máme zaužitý doteraz.

Na koncertoch hrávate piesne z albumu Perun do Vas!!! v ktorých sú aj pasáže s Mášinmi vokálmi, ako zvládaš odspievanie týchto pasáži, kedže poloha jej hlasu je niekde inde ako tvoja?

Černorog: Nech sa snažím ako chcem, ženský hlas zo seba nie a nie vydať. Ale posuniem to o oktávu a keď sa na vystúpení trošku počujem a nemusím tlačiť na hlas pri škrekoch, tak to aj celkom obstojne zaspievam.

Videl som vás niekoľko krát naživo, z toho raz v Nitre na Dark Nights Symphony, no práve vtedy vám vystúpenie nevyšlo, bolo to neisté aj zo strany gitaristov, bubeníka a rovnako ani čisté tóny ti nevyšli, kvôli čomu sa tak pokazil tento koncert?

Černorog: Na počudovanie sme sa v Nitre, kde zvykne byť všetko ok, nepočuli. Pri klubových koncertoch je to veľmi častá vec. Myslím, že to bola príčina, z ktorej vo veľkej miere vyplynula neistota. Verím, že sa to viac opakovať nebude.

Plánujete nejaké koncerty do budúcnosti, ktoré krajiny by ste chceli navštíviť?

Dod: Pripravujeme akcie k 10.výročiu existencie kapely, dúfame, že zaujme fans aj vizuálne, a že sa skoro s Vami všetkými uvidíme.

Černorog: Na jeseň sa pripravuje šnúra koncertov pri príležitosti nášho 10. výročia a v podstate už aj 10. výročia kapely Infer. Veríme teda, že prostredníctvom tejto udalosti dostaneme AV na miesta, kde sme ešte nehrali, neboli.

Ak by som vás chcel prísť navštíviť na severovýchod Slovenska, kde by ste ma zobrali? Aké mieste by ste mi ukázali a čo vám je srdcu najbližšie?

Černorog: Pre mňa je krásne všetko, čo leží na sever od nás, smerom k hraniciam s Poľskom.

Ďakujem kapele Ancestral Volkhves za rozhovor, som veľmi rád, že ste nám vyšli v ústrety! Posledné riadky nech sú písané vašou rukou!

Černorog: Perun do Vas!

Napísal: Goryvlad

Nový člen redakcie!

2011-03-07T14:21:00.000-08:00

Nová krv!

Bes prijal medzi seba nového člena, ktorý sa bude primárne venovať prekladaniu zahraničných rozhovorou i redakčnej činnosti, s ktorou nám bude vypomáhať.

Novým redaktorom je AZOG.

Prajem veľa úspechov. Goryvlad

We All Shall Fall On Vigrid Plain

2011-03-07T13:14:00.000-08:00

Irminsul - Irminsul (2010)

2011-03-06T02:51:00.000-08:00

V roku 2010 vyšiel pod nemeckým vydavateľstvom Purity Through Fire debutový album švédskych folk metalistov Irminsul. Priznám sa, že kým som toto CD nedržal v ruke, nemal som s touto kapelou nikdy predtým dočinenia. Pevne som dúfal, že nebudem počuť, niečo čo tu bolo už aspoň tisíc krát v podaní iných folk metalových zoskupení.

Ako prvý ma zaujal pekne prevedený obal a celý booklet CD na ktorom si dala kapela záležať. Pôsobí svojským dojmom, no vo vnútri nájdeme fotky nádhernej švédskej prírody. Ako malú zaujímavosť celého albumu by som uviedol, že všetky skladby majú jednoslovný názov.

Konečne sa dostávame k hudbe, ktorú som naozaj od Irminsul nečakal. V prvom rade by som odhadoval, že budem počúvať štyridsať minút folk metalu kombinovaného s black metalom. Zmýlil som sa, pretože od úvodného intra som začínal tušiť, že sa bude jednať o veľmi energickú nahrávku s epickým charakterom. Druhá skladba Urberg na mňa pôsobila vážne rôznorodým dojmom kombinácie mnohých metalových žánrov od pagan metalu, až k vodám power metalu s harshovým vokálom. Výborným prekvapením je využitie čistých vokálov, ktoré dodávajú hudbe ten správny šmrnc.

Celý album je postavený na epickom charaktery aranžmá, ľudových nástrojov a klávesov čo môže byť veľkým mínusom, pretože zaostávajú gitary. To však nemení nič na tom, že sa Irminsul skvele počúva a hudba vám priam lezie pod kožu o čom svedčí aj štvrtá skladba Midvinterblot, v ktorej sú veľmi efektne využité vysoko postavené ženské vokály. Niekto by si pod tým predstavil, že to bude znieť operne, no práve naopak, dodáva to hudbe severský nádych. Folklór, o ktorom títo Švédi spievajú sa nezaprie pri gitarových clean pasážach, ale v hudbe však dominujú sóla a klávesový doprovod. Siedma skladba Vakaren nesie so sebou nádherné posolstvo Švédska, no i keď skladbám v ich rodnom jazyku nerozumiem, viem si predstaviť severský ľudový odkaz a nádhernú krajinu ihličňanov. Presne toto vo mne evokuje táto skladba, jednu veľkú prechádzku Švédskom. Niektoré skladby sa nesú vo veselom duchu, pod ktorým si niektorí môžu predstaviť Korpiklaan štýl, od ktorého Irminsul bočia veľkým oblúkom. Posledná skladba Svikaren príjemne uzatvára debut folkovým úvodom nesúcim sa v melódiách drumble, huslí a gitár v strednom tempe.

Čo by som veľmi rád vyzdvihol je zvuk celej nahrávky, ktorý je vysoko kvalitný a poslucháč s radosťou rozozná basu od ostatných nástrojov, či vokál ktorý je výborne nafrázovaný. Striedanie čistého a harsh vokálu by som ocenil ako príjemné spestrenie, rovnako tak aj hosťa Lindu Fagerberg, ktorá naspievala ženskú časť vokálov. Ak má kapela hrať pagan/folk metal, mala by niesť odkaz a nádych svojej rodnej krajiny čo sa Irminsulu podarilo aj napriek ich zvláštnemu miešaniu žánrov.

Hodnotenie: 75%

Napísal: Goryvlad

Novinky - Purity Through Fire

2011-03-06T02:43:00.000-08:00

Free Download Sampler

with Kroda, Irminsul, Myrd, Vspolokh, Crystalmoors, La Division Mentale

www.purity-through-fire.com/Sampler/PuritythroughFireSampler.rar

The new Kroda Album "Schwarzpfad" is actually in the mixing/mastering process.

Here you can listen to some of the new songs:

www.youtube.com/user/Krodachannel

Nový merchandise kapely Kroda:

Kroda - Backpatch - Zines & Misc. - 10.00 -

Kroda - Blood Rains Down T-Shirt L - Shirts - 16.00 -

Kroda - Blood Rains Down T-Shirt M - Shirts - 16.00 -

Kroda - Blood Rains Down T-Shirt XL - Shirts - 16.00 -

Kroda - Blood Rains Down T-Shirt XXL - Shirts - 16.00 -

Kroda - Schwarzpfad - Longsleeve L - Shirts - 22.00 -

Kroda - Schwarzpfad - Longsleeve M - Shirts - 22.00 -

Kroda - Schwarzpfad - Longsleeve XL - Shirts - 22.00 -

Kroda - Schwarzpfad - Longsleeve XXL - Shirts - 22.00 -

CD novinky:

---------------------------------------------

Belial - Wisdom of Darkness CD - CD - 11.00 - true Finland Occultism Black/Death Metal

Bergthron - Autarktis - Metalbox-CD (ltd.Version) - CD - 16.00 - german Pagan Black Metal

Borgne - Entraves de l'Ame CD - CD - 11.00 - Misanthropy Black Metal

Falkenbach - Tiurida - Digipack - CD - 14.00 - german Folk Black Metal

Isolfur - Pfad des Canis Lupus - Digipack - CD - 12.00 - german Pagan Black Metal

Lifelover - Sjukdom, Digipack - CD - 14.00 - depressiv Black Metal

Negura Bunget - From Transilvanian Forest Digi-CD - CD - 15.00 - Progressive/Folk/Atmospheric Black Metal

Negura Bunget - Maiastru Sfetnic Digi-CD - CD - 15.00 - Progressive/Folk/Atmospheric Black Metal

Negura Bunget - Sala Molksa Digipack 2xCD - CD - 17.00 - Progressive/Folk/Atmospheric Black Metal

Wedard - Eiskrieg II, Digipack CD - CD - 12.00 - depressiv Black Metal

Vinyl

---------------------------------------------

Nordreich - Verschlungene Pfade LP (POSTER) - Vinyl - 15.00 - german Pagan Black Metal

www.purity-through-fire.com/

Concubia Nocte - Sekerou Peruna a Kladivom Thora (2008)

2011-03-03T14:53:00.000-08:00

Zoskupenie U.B.M.R v sebe ukrýva dosť značne kvalitných kapiel a projektov. Jedným z nich je určite aj Concubia Nocte, sformovaná v roku 2003. Kapela má na konte jedno demo a jeden plný album Sekerou Perúna a Kladivom Thora, ktorému sa budem venovať. Album bol vydaný v roku 2008 pod hlavičkou kanadského vydavateľstva Morbid Winter Records a obsahuje 8 skladieb, čo zaberá niečo cez polhodinu počúvania.

Prejdime ale k samotnej hudbe, dielo otvára titulná skladba Prologue- Večný Návrat, ktoré otvára ambientná pasáž, ku ktorej sa pripája gitara s príjemnou až hopsajúcou melódiou a neskôr aj flauta, ktorá výborne dotvára folklórny nádych skladby. Druhá skladba Zo Stromu Modla, z Modly Prach už obsahuje klasické BM gitarové riffy, ktoré sprevádzajú klávesy a v niektorých častiach aj flauta, ktorá pôsobí v určitých pasážach veľmi umelo. Atmosféra piesne je už temnejšia, avšak folklórnu príchuť stále cítiť. Vokál je na dobrej úrovni, no sem tam s jemnými medzerami. Tretia skladba Roh Velesa je znova skôr ľudovejšia, nosnú melódiu piesne má na starosti flauta. Podotknúť chcem ale výšky vokálu, ktoré sú v tejto skladbe pomerne kvalitne naspievané. Nasledujúca Zomrieť pre Život je vážnejšia skladba, avšak s výbornou atmosférou a celý čas sa nesie rýchlejším tempom, na konci ešte naberá na obrátkach a končí rázne ale honosne.

Zvrat prichádza v poradí piatej inštrumentálnej skladbe V Dávnych Časoch Dávno Dané, ktorá sa celá nesie v ambientnych melódiách pôsobiacich jemne melancholicky a skvelo pasujúcich aj k názvu skladby. Ďalšia pieseň Za Tej Najhlbšej Noci začína basgitarovým introm, ktoré však príliš rezolútne prechádza do rýchleho tempa gitár, jadro skladby je však výborné, konkrétne v tejto piesni ma upútal aj text. Tu je vhodné podotknúť, že lyrika na albume pojednáva, ako je zrejmé z názvu diela o odkaze našich predkov, no dotkne sa aj filozofickejších tém. Vráťme sa ale späť k skladbe na ktorej ma zaskočilo ukončenie piesne len dosť prudkým stíšením hudby, čo pôsobí dosť umelo a naliehavo. Siedma skladba je menovcom albumu a jednoznačne mu robí dobré meno, všetko šliape tak ako má až do konca a poslucháča zaujme silne chytľavá melódia, vytkol by som však príliš časté používanie činelov pri bicích, ktoré pôsobí miestami rušivo a takisto priamočiarosť skladby, keďže je najdlhšia z albumu vhodný by bol nejaký zlom v piesni avšak žiadneho sa nedočkáme. Album ukončuje skladba Epilogue- Laktibrada, kde znova oceňujem použitie ľudového motívu, skladba začína celkom dlhým avšak ľubozvučným introm, v ktorom atmosféru dopĺňa vytie vlkov, približne v polovici skladba naberá na tempe, znova rázne, no tentoraz to znie vhodne. Sprevádzajú nás príjemné melódie, hlas však škrieka priveľmi vysoko, čo občas znie neprirodzene. Táto skladba dielo ukončuje svižne no príjemne a ponecháva dobrý dojem z celého diela.

Zážitok z albumu by som zhrnul ako veľmi dobrý, materiál obsahuje chytľavé melódie, výbornú prácu nástrojov i vokálu a takisto príznačnú atmosféru. Nájdu sa však aj chybičky, spomenul by som najmä spomínaný neprirodzený zvuk flauty v niektorých zlomkoch, takisto zvuk má svoje negatíva avšak nástroje sa neprekrikujú a nie je to veľmi kritické. Album ako celok je jednoznačne veľmi podarený a kapela má určite predpoklad tvoriť kvalitnú hudbu ďalej.

Hodnotenie: 75 %

Napísal: Zoreslav

The True Endless – Tundra – Inferno – Sekhmet: United in Hell (4-split)

2011-02-27T11:56:00.000-08:00

Ešte roku 2009 vydalo vydavateľstvo Mass Catharsis Production na kazetovom nosiči splitko 4 kapiel pochádzajúcich z Českej republiky a Talianska. Západných susedov reprezentovali dve u nás pomerne známe hordy: Inferno a Sekhmet, zo strany Juhoeurópanov to boli kapely The True Endless a Tundra. Prvá z nich je mi známa z ich koncertného vystúpenia na minuloročnom Hell Fast Attacku a druhá z talianskych družín už pred pár rokmi figurovala na spoločnom splite s vyššie menovaným Infernom. Celý materiál nazvaný United in Hell sa skladá z deviatich skladieb, okrem Tundry, ktorá sa prezentovala troma skladbami, prispeli ostatné kapely dvoma nahrávkami. Základné informácie sme si predstavili, môžeme sa teda pozrieť na nahrávku z bližšia.

Prvá sa predstavuje talianska úderka The True Endless. Z Hell Fast Attacku som si ich pamätal ako kapelu hrajúcu black metal plne vychádzajúci zo starej škandinávskej tvorby, čo vzhľadom na pomerne dávny rok založenia dáva zmysel. Prvá pieseň začína introm s deathmetalovým riffingom, ktoré prechádza do surového a agresívneho black metalu. Druhá pieseň s témou čiernej smrti je o čosi pomalšia a je doplnená gitarovými vybrnkávačkami. Celkový prejav The True Endless možno najlepšie prirovnať k starému Immortalu alebo snáď aj Bathory z prvého obdobia tvorby. Zvuk je slušný a nazvučenie umožňuje vyniknúť base. The True Endless asi nebudú najoriginálnejšou či najlepšou blackovou kapelou, ale ich materiál spomedzi zvyšku tohto splitu vyniká istou mierou invencie a je peknou spomienkou na dobu prelomu 80. a 90.-tych rokov.

Hodnotenie: 74 %

Prvá strana kazety pokračuje českou kapelou Sekhmet. Musím hneď na úvod, že si osobne narozdiel od chlapcov z tejto kapely na Marduk nepotrpím. Vzťah Sekhmetu k tejto švédskej black/deathovej stálici je badateľný na prvý pohľad. Svištiaci klepačkový black s pomerne jednoduchou rytmikou a občasným použitím deathmetalového spôsobu gitarového hrania, to sú všetko prvky, ktoré tieto kapely spájajú. Podľa môjho názoru to však na tomto splite Sekhmet trochu prehnali a ich hold obľúbenej legende zachádza až do parafrázovania. Okrem toho sa mi zdá, že sa občas mihnú aj rytmické nepresnosti zo strany bicích i gitár, ktoré by neboli také vážne, ak by ich vyrovnávalo viac originality. Tá však takmer absentuje a ja príspevkom Sekhmetu či už po hudobnej alebo textovej stránke nie som príliš nadšený. Vzhľadom na vcelku pozitívne recenzie odporúčam fanúšikom zvedavých na ich tvorbu nový album Opus zrůdy. Slušnú úroveň hrania a dobrý zvuk sú jediné pozitíva, ktoré trochu zvyšujú moje hodnotenie na ľahký nadpriemer.

Hodnotenie: 61 %

Ako tretia prichádza na rad Tundra, ktorej materiál začína krátkym noisovým introm nazvaným Nothing (tým je vyriešená záhada jednej skladby naviac). Od počiatku nasledujúcej piesne Room 1977 upúta rozdiel v zvukovej stránke, keďže Taliani prišli s o čosi rozostrenejším a v podstate aj menej kvalitným zvukom. Produkcia Tundry nesie isté vplyvy Burzumu a Darkthronu. Tie prvé sa prejavujú v pomalších a melancholickejších pasážach s rozkladmi akordov, ktoré sú podfarbené jednoduchými klávesmi. O vplyvoch Darkthronu nemusím hovoriť nikomu, kto má túto nórsku legendu aspoň trochu napočúvanú. Poviem len toľko, že druhá pieseň, v ktorej absentujú vyslovene pomalé pasáže, brúsi až k vodám Satanic Warmasteru. V tejto piesni už podľa môjho názoru spomínané rozostrené nazvučenie trochu vadí. V podstate sa Tundra prezentovala štandardným BM materiálom, ktorý vzhľadom na množstvo podobnej produkcie nijako nezažiari a domnievam sa, že na ich splite s Infernom ukázali onakvejšie kúsky.

Hodnotenie: 63 %

Materiál uzatvára česká kapela Inferno, ktorá je minimálne v svojej domovine neprekonateľným rekordérom v počte splitov. Zvuk sa oproti Tundre zlepšil, je basovejší, ale stále zostávame v undergroundových vodách. Ako každý, kto už trochu pozná Inferno, som očakával typický prejav tejto kapely – Moonbloodom a Darkthronom inšpirovaný materiál s charakteristickým spôsobom spevu. A moje očakávania sa prekvapujúco splnili do bodky. Problémom je akurát nedostatok akýchkoľvek nových podnetov, Inferno akoby prepli na autopilota a ich nahrávky sa podobajú ako vajce vajcu. Predovšetkým prvá z piesní znie až vyvetrane. Vďaka zaujímavejšiemu ukončeniu druhej piesne, zdvíham hodnotenie nad priemer tohto splitka, ale nie zvlášť vysoko. Ktovie prečo Česi neinvestovali trochu viac námahy aj do prvej piesne? Týmto rébusom by sa však mali trápiť oni samotní, lebo mi akosi uniká zmysel vydávania nekonečného množstva nie veľmi zaujímavých nahrávok.

Hodnotenie: 67 %

Ako celok ma United in Hell nijako zvlášť neoslovilo. Okrem The True Endless nepriniesla žiadna z kapiel nič, čo by stálo za vyzdvihnutie. Asi všetky zo zúčastnených kapiel nahrali podstatne lepší materiál, takže sa obávam, že nemám veľa dôvodov toto splitko odporúčať na kúpu. Nič katastrofálne, ale zanikne v mori podobne kvalitných nahrávok. Celkové percentuálne hodnotenie tomu vcelku odpovedá.

Hodnotenie: 66 %

Napísal: Draconis

Beltine Fest Tour 2011

2011-02-26T10:01:00.000-08:00

Piatok 15.04.2010, 19:00, Budapešť (Hun), Blue Hell

Sobota 16.04.2010, 19:00, Nitra (SK), naOZZaY

Piatok 29.04.2010, 19:00, Praha (Cze), Exit Chmelnice

Sobota 30.04.2010, 19:00, Brno (Cze), Melodka

Mesačný Tieň - Carpathian Night (demo 2008)

2011-02-25T23:03:00.000-08:00

Hudobné teleso Mesačný Tieň z Kežmarku je na slovenskej BM scéne pomerne málo známe, pričom pôsobí už od roku 2005. Nahraté má však doposiaľ len jedno demo s názvom Carpathian Night z roku 2008. Dielo tvorí 8 skladieb, ktoré zaberajú niečo cez 40 minút počúvania. Lyrika sa zaoberá mysticizmom, karpatskou temnotou a nenávisťou, čo nie je pre black metalový žáner veľmi originálne, ba povedal by som, že tieto témy v black metale pôsobia dnes už ako klišé, ale na druhej strane sa nimi určite nič nepokazí.

Prejdime však k hudbe. Hneď z úvodu na nás v skladbe Swords vybiehajú ostré, útočné gitarové melódie a agresívne rýchlejšie bicie. Od začiatku je cítiť jasný vplyv druhej vlny black metalu, kapiel ako Immortal či Emperor. Vokál je priemerný, avšak príjemný a aj výslovnosť je v správnej miere. V nasledujúcich skladbách je znova cítiť silný vplyv tvorby nórskych Immortal, nechýba správna mrazivá atmosféra, výborne evokujúca grafické prevedenie obalu. Objavia sa aj akustické pomalšie gitarové pasáže. V skladbe Antropomancy skvele pracuje vokál, prekvapili ma kvalitné výšky škreku.

Zlom na deme prichádza štvrtou skladbou Nocturnal, ktorá je inštrumentálna a celú ju tvorí gitarová „vybrnkávačka“, inšpirovaná už spomínanou tvorbou severských velikánov, ktorá výborne stelesňuje atmosféru noci v karpatských horách. Po tejto inštrumentálke album pokračuje v pôvodnom tempe, po čase však piesne začínajú nudiť, pretože hudbe chýba originalita a čosi svojské, nejaké výrazné poznávacie znamenie pre hudbu skupiny. Pozitívum je však zvuk, ktorý je na to, že demo nebolo nahrávané v štúdiu veľmi kvalitný a čistý. Taktiež za opomenutie stojí miestami počuteľná basa, ktorá dobre dotvára už podarený zvuk gitár. Posledné skladby albumu ma výraznejšie nezaujali, podotkol by som azda ešte, že pri skladbách Inside The Forests a Carpathian Night na mňa melódie pôsobili veľmi sekane a nesúvisle, čo mali na svedomí do istej miery bicie, no aj gitary, ktoré striedajú riffy veľmi nesúvisle. Album ukončuje pieseň Sundown After Plague, kde sú zas gitarové linky celkom vydarené, skladba pôsobí miestami priam epicky a úctyhodne ukončuje dielo.

Po vypočutí by som ohodnotil tento materiál ako priemerný black metal, ani nezažiari ani nesklame. Dielu chýba originalita a nejaká energia, ktorá by hudbu posúvala ďalej. Miestami cítiť až prílišný vplyv významnejších kapiel. Album má však aj mnoho pozitív. Za zmienku stojí veľmi dobrá kvalita zvuku, chladivá atmosféra a dobrý vokál. Prvý počin Mesačného Tieňu je určite príjemne počúvanie, no výstupu na vyššie priečky ešte v ceste stojí pár chybičiek krásy.

Hodnotenie: 55 %

Napísal: Zoreslav

I Shalt Become - Poison (2010)

2011-02-18T13:52:00.000-08:00

Americká kapela I Shalt Become je pojmom, ktorý sa na blackmetalovej scéne prezentoval už dávnejšie. V druhej polovici deväťdesiatych rokov vydali Burzumom značne inšpirovaný materiál Wanderings a pod alternatívnym názvom demáč In the Falling Snowfall, aby následne zmizli z očí a pamäte väčšiny fanúšikov. Po takmer desaťročí nefunkčnosti prišlo na rad znovuvydanie už spomínaného dema, tentokrát s remastrovaným zvukom a dvomi novými materiálmi: Requiem a Pendle which trials. Návrat jednočlenného projektu bol undergroundom spočiatku oslavovaný, no spomínané nové albumy znejúce príliš ako typická DSBM produkcia nedosiahli ani zďaleka úroveň svojich predchodcov. Po ich chladnom prijatí sa aj mne osobne zdalo, že S. Holliman už nemá čo zaujímavé ponúknuť, podobne ako niektoré iné nedávno vzkriesené kapely (Limbonic Art, Absu, ...).

V takomto duševnom rozpoložení som prijal správu o novom materiáli I Shalt Become, ktorý s názvom Poison vyšiel pod hlavičkou Moribund Records v júni minulého roku. Už na úvod mojich ďalších hodnotení, som prinútený konštatovať, že ide oproti obom albumom nahraným po návrate k tvorbe o značné zlepšenie. Je trocha škoda, že neprišiel pred nimi v dobe, keď bol o tvorbu kapely väčší záujem a bola prijímaná menej kriticky. Určite by sa bol dočkal väčšieho ocenenia.

Vráťme sa však späť k hudbe. Poison je typickým albumom ISB tým, že je postavený na pomalších tempách a znepokojivej atmosfére, ku ktorej prispieva aj miestami ľahko nepríčetne znejúci vokál. Za tým nezaostávajú ani texty, ktoré prinášajú fragmenty našej reality so všetkým jej utrpením a absurdnosťou vyzerajúcich ako scény z gotických hororov a apokalyptických fantázií. Narozdiel od typických DSBM sa ISB hudobne ani textovo neprepadá do sebaľútosti skôr vytvára priam očistný katartický zážitok na spôsob antických tragédií. Oproti minulosti sa nezmenil ani gitarový prejav, ktorý v niektorých momentoch piesní ako Harlow´s Vertical Chamber Apparatus pripomína svojou melanchóliou starý Burzum. Výrazným oživením je však využitie orchestrácií. S. Holliman už v minulosti experimentoval s uplatnením klávesov, no použitie tak širokej škály hudobných nástrojov v tak komplexnom spracovaní je podľa mňa v metalovom UG novinkou. Narozdiel od bombastických gotikov ako Dimmu Borgir tu orchestrácie neslúžia na zakrytie vlastnej kompozičnej neschopnosti pozlátkom, ale zohrávajú skutočnú úlohu pri rozvíjaní hĺbky hudobnej myšlienky. Ich slabšou stránkou je však trochu plochý zvuk, ktorý na prvé počutie prezrádza, že ide o sample.

Ak mám byť aj trochu kritický, problémom albumu je to, že časť kompozícií je značne zameniteľná, ľudovo povedané: na jedno kopyto. Dokonca by sa snáď dalo hovoriť o hudobnej vate. V tomto má prsty iste aj kompozícia, keď niektoré skladby sú len opakovaním tých istých hudobných nápadov dokola. Nič podobne extrémne, ako máme možnosť vidieť u niektorých klonov Burzumu, ktoré síce kopírujú formu jedna radosť, ale nepochopili obsah, no každopádne to môže občas vadiť. Predsa však kvôli tomu zostáva obrovský potenciál Poisonu do istej miery nevyužitý. Ako ho využiť čo najlepšie vystihujú skladby ako už spomínaná Harlow´s Vertical Chamber Apparatus, zákopová mizéria No Quarter at the Somme, Finest Cut of the Scalpel či posledná Absolve me s momentmi navodzujúcimi ilúziu hudby reprodukovanej gramofónom do akéhosi hororovo pôsobiaceho priestoru. Pieseň nakoniec vyústi až do triumfálneho záveru, ktorý znie vzhľadom na zvyšok albumu snáď až neprimerane.

Môžem len vysloviť nádej, že S. Holliman sa rozhodne v tomto smere pokračovať aj do budúcnosti, pričom bude schopný využiť možnosti, ktoré orchestrácie poskytujú ešte k lepším výsledkom. Napriek jeho nedostatkom beriem Poison ako veľký prísľub pre budúcnosť UG blacku.

Hodnotenie: 79 %

Napísal: Draconis

Rozhovor - Žrec 13.2. 2011

2011-02-13T07:40:00.000-08:00

O novinkách v tábore kapely Žrec sa už začalo niečo hovoriť, informácie však neboli overené, preto sme sa rozhodli na to bližšie spýtať členov skupiny. Rozhovor nás však pohltil natoľko, že sme chalanom pripravili aj niekoľko otázok, ktoré sa netýkajú len hudby ale aj ich samotných. Na otázky odpovedali striedavo Soulburner, Torham a Ingvarr.

Zdravím Žrec. V prvom rade sa chcem opýtať trochu na históriu kapely. Aké boli vaše hudobné začiatky, ako ste sa dali dokopy a čo vás inšpirovalo pri tvorbe takej hudby akú tvoríte?

Soulburner: Obecně můžeme hovořit o Žrec od roku 2005. Tento rok byl směrodatný pro následující časy kapely příchodem Ingvarra, což vyústilo na demu Nový věk pohanský. Historie před rokem 2005 je spojena s uskupením Slaughter head, Demogorgon a Gorgonia. Šlo o „puberťácké“ skupiny, které sloužily spíše pro setkávání se u piva. Sestava se skládala ze Sarapise, Torhama a mé maličkosti. Kytary jsme koupili z peněz za brigády a bicí jsme si půjčili od známého. Ovšem to, že to jsou bicí sloužící kostelní kapele, se zjistilo až při vyzvednutí... Bicí jsme potřebovali a tak se to dalo překousnout. Z této historky plyne, že všechno zlé je pro něco dobré! Každý pátek po škole jsme se setkávali na zkušebně, kde jsme prožívali první setkání s nástroji. Čas plynul až do roku 2007, kdy s námi začal spolupracovat houslista Marvin. S Ingvarrem stvořili houslové party a tím doplnili další folklórní prvky v naší tvorbě. Při nahrávání CD Žertva však Marvin už v kapele nebyl a tak housle nahrála narychlo Petra Sélešová (Slovenka), která s námi vystupovala i na pár koncertech. Po ukončení spolupráce s Petrou se k nám „jako dobrý holub“ vrátil Marvin, působící v kapele dodnes. Detaily v mezičasech popisovat nebudu, víceméně jde o úsměvné historky k pivu, které se sem nehodí.

Torham: Já jen doplním, že inspirace přišla sama někde zevnitř našich rouhačských pohanských duší. Vůbec jsme netušili, co z nás vyleze. Pamatuju se, jak jsme ve třech mršili staré Sabbathy a já doufal, že za pár zkoušek už budeme moci hrát můj vysněný black metal. Nakonec se z nás vyklubal takový podivný bathoryovský bigbít, který následně v roce 2005 okořenil příchozí Ingvarr o folklórní prvky. Čistému folkloru jsem podlehl i já a tak jsem se jím mnohdy inspiroval více než metalem.

Na konte máte zatiaľ jeden debutový album Žertva a jedno demo, kde a ako sa Žertva nahrávala a ako ste s odstupom času spokojný s ohlasmi?

Soulburner: Jedna z věcí, která se nám podařila prosadit, bylo nahrávací studio. Demo i album se nahrávalo ve studiu Skála v Třebíči u lokálně známého rockera „Ošmrca“ (tímto si dovolím pozdravit).

Demo se nahrávalo v roce 2006 – šlo o vlastní vydání. CD Žertva vzniklo roku 2008 už pod záštitou Murderous production. Nahrávání probíhalo o víkendech ve volném čase, 2-3 týdny (s přestávkami). Nebudu zde zatajovat, že některé pasáže se nahrávaly několikrát. Namátkou mohu na sebe prozradit, že jednu pasáž z coveru jsem dělat přes hodinu. Někomu se to zdálo dobrý, ostatním ne a tak se to vždy udělalo znovu. Dodneška vzpomínám, jak jsem po dané pasáži s nervozitou koukal do „velína studia“ přes plexi–okno a čekal na verdikt od spoluhráčů, hlavně Ingvarra. Materiál byl zmasterován ve studiu Digaz v Karviné.

Já sám jsem se setkal s názorem, že zvuk mohl být lepší, někteří mají zase opačný názor. Sám jsem spokojený a za tímto počinem si stojím.

Torham: Spokojení jsme s ním stále a všichni, i když naše cd přehrávače příliš neprohání. Sem tam si ale zpestřím den jeho poslechem a musím říct, že se jedná stále o slušný underground. Nikdo z nás ale určitě nečekal takové ohlasy a to i v zahraničí. Někdy mám ale pocit, že se líbíme jen proto, že folk metal je či byl zrovna v kurzu.

Album bol vydaný pod hlavičkou Murderous productions, ako by ste zhrnuli spoluprácu s týmto vydavateľstvom? Plánujete aj ďalšiu spoluprácu s Murderous?

Soulburner: Po stránce vydavatelské si spolupráci můžeme jen vychvalovat. Při vydávání Žertvy nás David (majitel Murderous prod.) dokázal podržet v rozhodných chvílích. Reálně nám nastínil co by si představoval, vyslechl naše názory, kterým se občas podvolil a celkově to vše „zastřešil finanční podporou“. Po vydání se staral (stará) o propagaci, prodej a některé koncerty. Z hlediska pohodlnosti kapely dává svoji hlavu na špalek ve formě řidiče vlastní dodávky, s kterou nás vozí „po všech čertech“, dokonce i do Chorvatska. David jako člověk je spolehlivý a dobrý kamarád, jako posluchač má rozhled o scéně a tím se řadí i mezi rádce ve vývoji kapely. Myslím, že spolupráce bude pokračovat i u dalších alb.

Ingvarr: Přesně tak, s Murderous production jsme maximálně spokojení. Doufáme, že David bude číst tenhle rozhovor a tuhle naši odpověď, protože budem od něj asi potřebovat víc peněz na studio...

Žertvu ste vydali v roku 2008, čo sú už 3 roky. Plánujete v blízkej budúcnosti nejaký nový materiál? Môžete nám prezradiť niečo viac o jeho koncepcii či už hudobnej, alebo textovej?

Soulburner: Nový materiál se rýsuje a počínaje podzimem letošního roku se připravujeme do studia. Koncepce nového alba bude odlišná od Žertvy, avšak stále s „podpisem Žrec“.

Za sebe mohu říct, že basové party budou propracovanější, a s trochou štěstí je posluchač v nahrávkách bude slyšet. Na vokální stránce se taky pracuje, s čímž se pochlubí Marvin, který bude doplňovat Ingvarra zpěvem.

Ingvarr: A pravděpodobně nejen mě, počítáme i s využitím pěveckého sboru. Naším záměrem je nicméně zaranžovat skladby tak, abychom je byli schopní v naší sestavě prezentovat naživo neošizené a přitom bez samplů. Přesto se ale ve studiu bez několika málo hostů na lidové nástroje neobejdeme. Jde především o muzikantky, kterým jsme to opilí po koncertech na ubytovně slíbili. A protože jim ještě nebylo 15 let, musíme náš slib dodržet.

V žádném případě nebudeme točit „Žertvu 2“, skladby budou podle našeho názoru hloubavější, spirituálnější, přibyde skutečného folklóru, ale zároveň i tvrdých kytar, které dostanou svébytný zvuk. Skladby tak budou hodně rozmanité a některé možná až experimentální. Přesto si ale myslím, že z toho bude pořád cítit ten Žrec jak ho máme všichni rádi.

O textové koncepci je něco napsaného o tři otázky níž.

Odohrali ste už mnoho koncertov, na aký koncert spomínate najradšej a prečo? Plánujete v blízkej dobe nejaké zaujímavé koncerty?

Ingvarr: Nejradši asi všichni vzpomínáme na nedávný listopadový koncert v Žilině, protože takový kotel jako tam jsme už dlouho neměli. A když vidíme, jak pod náma lidi vyvádí, tak opadne tréma, přestaneme dělat chyby, nástroje začnou ladit a nás to hrozně baví. I když možná mě napadla ta Žilina jenom proto, že už jsem starej a paměť mi tak neslouží. Aby to teda nevypadalo, že v rozhovoru pro Bes podlízáme Slovákům a na českým zinu pak budem pět ódy na koncerty v Brně. Nemůžeme ale nevidět, že na Slovensku máme podstatně víc fanoušků než u nás, proto se taky vždycky k vám těšíme. Pak byly ale i koncerty jako např. v polské Toruňi, kdy ze samotného hraní si nepamatujeme téměř nic, protože ještě před koncertem jsme se připletli k nějaké svatbě, pak jsme údajně hráli s místníma klukama fotbal a co se pak dělo za zvěrstva po koncertě v jakémsi bunkru, kde jsme spali, na to někteří z nás vzpomínají v dobrém a někteří ve špatném, ale nikdo na to nezapomene.

V dubnu se ukážeme v Nitře spolu se Stribog, Niburtou a Cruadalach, ale rozhodně všem doporučujeme přijet si v létě zařádit na festival Hell Fast Attack u Svitav, protože skoro až rodinné atmosféře, která tam každý rok panuje, se fakt nic asi z našeho pohledu nevyrovná. A zahrajeme tam po dlouhé době písničku, o kterou si, milí posluchači, tak často píšete.

Máte nejakú vysnenú kapelu s ktorou by ste si chceli zahrať naživo, alebo vzor vďaka, ktorému hráte metal ovplyvnený folkom?

Ingvarr: Mám-li být upřímný, tak je mi vcelku jedno, jaká slavná kapela s náma hraje, předskakovat někomu ať je to kdokoliv to určitě není sen nikoho z nás. Na každém koncertě jsme sami za sebe. Mnohem radši hrajeme např. s Hromovlad nebo Vesnou, kdy je v backstage pořádná zábava, než se tam dívat na nafintěnou Mašu nebo zakaboněné Skyforger. Takže odpověď na tvou otázku je, že bychom si chtěli zahrát s Hromovlad, Vesnou, Stribog, Trollech a vůbec se všema kapelama, kde máme přátele. A co se toho vzoru týče, u každého z nás je to jinak, a já nepopírám, že mě k folk metalu inspirovali raní Moonsorrow, Finntroll, Nokturnal Mortum, Temnozor, Slavland a vůbec všechno co jsem před takovýma sedmi rokama poslouchal. V té době bylo dobrých kapel v tomhle tenkrát ještě nepopulárním žánru hrozně málo, a když v nějaké skladbě zazněla do kytar primitivní chytlavá melodie na klávesách se samplem flétny, byli z toho všichni včetně mě odvaření, jaký je to výborný pohanský folk black metal. Cítil jsem ale, že bych to snad dokázal i dělat líp, a tak přišel nápad přestat jenom poslouchat a začít se v tom folk metalu i nějak realizovat. Pak jsem náhodou poznal Torhama, který se se svou kapelou zrovna začínal vzhlížet v pagan metalu a dál už to znáte z první otázky.

Prejdime k lyrickej stránke hudby, kde hľadáte inšpiráciu pri písaní textov? Prichádzajú hudba a texty ruka v ruke, alebo sa vyvíjajú odlišne?

Ingvarr: I když bude mít na nové desce nějaké texty i Torham, lyrika ve Žrec pozvolna přechází na mě. V posledních třech letech jsem často pobýval na venkově na Vysočině a to prostředí mi učarovalo. Zapomenuté vesnice a roubenky, kde zpoza dřevěného plůtku vykukuje starý hospodář a okopává si to svoje políčko, aby měl v zimě co jíst a z čeho opravit střechu, na půdě suší seno, aby měl čím nakrmit dobytek. A přesto v sobě najde ještě sílu dodržovat staré zvyky a věřit pověrám, i když dávno neví, odkud se vzaly a jaký je jejich původ. Touláním se po vesnicích a lesích kolem jsem posbíral spoustu inspirace a pořád si tam jezdím pro novou. Čtu pověsti, příběhy a různé říkačky z toho kraje a také díla některých spisovatelů, kteří venkovský život na Vysočině popisují, a hledám v tom všem pohanské podhoubí, které se pak snažím promítnout a vyzdvihnout v textech Žrec. Stále to u nás při skládání funguje tak, že první se dá dohromady hudba a až podle toho, jaké pocity a představy ve mě (resp. v nás) evokuje, se pak vybere lyrické téma, které bude s hudbou nejlíp korespondovat.

Na albume ma zaujal cover Nebeské Stříbro Perunovo od Nokturnal Mortum, ktorý je prespievaný do češtiny. Ako ste prišli k nápadu prespievať skladbu do rodného jazyka? Prečo práve Nokturnal Mortum, tak kontroverzná kapela?

Ingvarr: Bylo to všechno docela prosté. V začátcích, při touze po prvním koncertu, jsme potřebovali mít dostatečně dlouhý repertoár, a tak nejsnazší cesta jak toho dosáhnout bylo naučit se nějaký cover. Na Perun’s Celestial Silver jsme jako na jedinou pro nás stylově přijatelnou skladbu našli na internetu tablatury, a protože to byla v té době oblíbená skladba nás všech, kterou jsme byli i schopni se naučit, tak jsme se ji naučili. Byla to ale verze z dema Lunar Poetry, která byla v originále v angličtině, a tu my jsme nechtěli. A vlastně jsme ten anglický text ani nesehnali, protože když jsem nejdřív psal Varggothovi (kapelníkovi Nokturnal Mortum), jestli mu nevadí, že předěláme jeho skladbu, tak byl nadšeně pro, ale když jsem mu pak napsal, jestli by nám teda ještě neposlal k ní text v angličtině, tak se na nás vysral, což se mu ani nedivím. Zbýval už jen ruský text té skladby co je na albu NeChrist, a protože do té verze z Lunar Poetry neseděl, byla jediná možnost jej přeložit a přizpůsobit té naší verzi. Což se nakonec ukázalo jako šťastný krok.

Jestli je ta kapela kontroverzní nebo ne, to nám nikdy nepřišlo jako náš problém, my jsme si vybrali skladbu, která z našeho pohledu není nijak závadná. Jednu dobu se samozřejmě kvůli tomu pořád řešilo jestli jsme náckové nebo ne, což nám možná i zvedlo popularitu, ale i když má asi ještě teď někdo pořád potřebu to řešit, zdá se mi že už to utichlo.

Do akej miery je vaša hudba a lyrika ovplyvnená českým, resp. moravským folklórom, aký máte celkovo vzťah ku ľudovému odkazu akéhokoľvek národa na svete a tomu svojmu?

Ingvarr: Ze skladeb, na kterých teď děláme, je moravský folklór cítit rozhodně víc než na Žertvě, ale asi nikdy to u nás nebude v takové míře jako třeba u Silent Stream of Godless Elegy. Ono popravdě při komponování Žertvy jsme toho o moravském folklóru věděli málo a přestože jsme ho do té muziky chtěli dostat, nevěděli jsme moc jak. Teď je to ale naopak. V moravském folklóru se orientujeme rozhodně víc než před třemi, čtyřmi lety a už jsme se i naučili s ním nějak pracovat, jenže už není naším záměrem dostat moravské folklórní hudební motivy do naší hudby tak, aby byly co nejvíc autentické. Moravský folklór totiž chápeme šířeji než jen ty písničky co hrávají cimbálovky a zpívají mužácké sbory, je to i jen o rytmech, o náladách a třeba i jen o samotném zvuku lidových nástrojů, přičemž podstatné je pro nás to, jak a z čeho jej sami cítíme. Mezi námi a SSOGE je podstatný rozdíl v tom, že SSOGE vezmou folklór a přizpůsobují mu metal, kdežto my většinou vezmeme metal a přizpůsobujeme mu folklór. Není lehký úkol najít ten správný poměr, aby metal a folklór byl spolu v rovnováze a přitom obojí dávalo smysl a nebylo ošizené, a my jsme stále ve fázi hledání toho ideálního a pro nás nejlepšího receptu. Je to dlouhodobý cíl, který se dokonale podaří splnit třeba až na čtvrté nebo páté desce, ta naše vize nás ovšem silně motivuje a s každou novou skladbou kterou vymyslíme jsme blíž našim představám. A ještě je potřeba dodat, že nás neovlivňuje jen moravský folklór, ale vůbec folklór všech slovanských zemí. Jen českému se vyhýbáme. Ten je otřesný a o něm se vůbec nechci bavit!

K druhé části otázky bych řekl asi jenom tolik, že respektujeme lidovou kulturu každého národa a ani nám nepřísluší ji hodnotit, protože nepocházíme z prostředí, z jakého vzešla. V naší lidové tradici se odrážejí hodnoty, budované našimi předky, přizpůsobené našemu kulturnímu a národnostnímu prostředí a obecně našim podmínkách, proto jsou nám pochopitelně nejbližší a jsou pro nás i nejlepší. Přesto jsou moderní společností opomíjené a naopak velebeny jsou kultury cizí, a k čemu to spěje, to vidíme dnes asi už skoro všichni.

Hlavnou témou kapely je Slovanská Rodná viera, čo pre vás znamená Rodnoverie, vyznávate ho a zúčastňujete sa aj na obradoch? Ako vyzerá situácia s Rodnou vierou v Českej Republike, máte skúsenosti s nejakými občinami?

Ingvarr: Za rodnověrce se v kapele považujeme jen já a Torham. Pro mě samotného znamená rodná víra návrat ke kořenům, k víře mých předků, která byla mým národem uznávána předtím, než mu byla vnucena víra národa jiného. Je pro mě vyjádřením pokory k přírodním živlům a zdánlivě neživým předmětům a jejím prostřednictvím dokážu v životě odlišovat důležité a nedůležité věci a být šťastný. Obřadů se účastním víceméně pravidelně, taktéž Torham. Já obřady chápu spíš jako vedlejší projev mé víry, na druhou stranu při nich dokážu hlouběji uvažovat nad svým životem a vůbec nad fungováním světa a nabíjí mě silou, abych ze svých zásad neustoupil ani v každodenním životě.

V České republice funguje jediná „náboženská organizace“, která se věnuje pořádání obřadů v rámci slovanského pohanství, a tou je Rodná víra. Donedávna byla aktivní v podstatě jen na území Čech, ale v současné době se přesouvá čím dál více obřadů na Moravu, kde počet vyznavačů rodné víry strmě roste.

Aký je váš postoj ku kresťanstvu, ktoré prišlo po starých vierach a dnes sa vraví, že je len niečím ako plachtou na pohanských zvykoch?

Torham: Plachta to do jisté míry určitě je, ale místy i docela prorostlá a tvoří tak jeden celek. Většina událostí v Bibli může být chápána jako vykonstruovaný mýtus, který vznikl prolínáním určitých tehdejších tradic, pověstí či zvyků z židovského, římského či klidně i egyptského prostředí. Jedná se zkrátka o další z mnoha mýtů, který nikomu neubližuje, stejně tak lze hovořit i o Ježíšovi. Čert ví, jestli ten hipík existoval, důležitý je fakt, že se jeho persóna zformovala do podoby slunečního boha známého z více starověkých civilizací. Tento fakt se ale určitě projevil až později. Křesťanství byla od začátku cizí víra, kterou tu nikdo nepotřeboval a dostala se na výsluní jen díky tlaku místních i cizích papalášů.

Dnešní křesťanství je přežitek, který se postupně racionalizuje a lidé v něm vidí spíš nějaké dědictví než svou pevnou víru. Jen doufejme, že nebude nahrazeno jinou monoteistickou pouští.

Budem vám teraz možno zasahovať trochu do súkromia, no nedá mi neopýtať sa na duchovnú, spirituálnu stránku pohanstva. Cítite prepojenie s vyššími bytosťami, alebo sa vaše vedomie sústreďuje viac na prírodnú stránku? Je ťažké rozprávať sa s ateistami o hodnotách vyšších ako je jednotlivec?

Ingvarr: V mém případě je to spíše ten druhý případ. Vyšší síla pro mě pramení z přírody, to jsou personifikovaní bohové. Příroda nejsou jenom stromy, oheň, hlína atd., je to především energie a moc, která je v nich ukrytá a kterou člověk, když chce, dokáže čerpat a využít. Kladení obětí a vzývání bohů chápu spíš jako rekonstrukci starých rituálů, které sice neudobří božstva, ale člověku dokáží dát duchovní uspokojení. A je krásné vžít se aspoň na chvíli do těch starých časů, kdy víra lidí byla mnohem silnější než jakou náš vědou ovlivněný rozum dovolí přijmout dnes a život byl úplně jiný, a z mého pohledu v mnohém lepší.

Ateista může vyšším hodnotám stěží porozumět. To už je mi milejší pro diskuzi o tomto křesťan, který má (nebo by měl mít) rozvinuté duchovní vnímání, ale většinou to skončí hádkou, takže s těma už se radši taky o ničem takovém nebavím.

V poslednej dobe metalová scéna zažíva nával kapiel s pohanskou tematikou, ako vnímate tento trend pagan metalových kapiel? Nie je to však len o kapelách, ale i o ľuďoch. Myslím si, že na Slovensku i v Česku chodí mnoho ľudí, ktorí sú hrdými vikingami s kladivami na krku a takzvanými víkendovými pohanmi, kedy myslíte, že príde úpadok tejto módy?

Soulburner: Ou, dost těžká otázka. Ze začátku jsem byl s Torhamem a Ingvarrem na pár obřadech a sešlostech „rodnověrců“, dnes už však ne. Hodně se setkávám s názorem, jak by chtěli lidi bydlet znovu v polozemnicích, pěstovat dobytek, starat se sami o sebe bez moderních technologií. To mně připadá ztřeštěné. Je 21. století. Obracet se znovu do 6., 7. atd. století je tmářství a zpátečnictví. Nikdo se nechce vrátit na stromy. A stejnak i když se tam vrátíte, bude ten Váš „přírodní“ život ovlivněn moderní dobou z jiných stran (daně, práva, zákony). Nemůžete pěstovat les hala bala, musíte se o něj starat, dodržovat zákony, a to bych mohl mluvit dál a dál.

Po 89 roce sem vniklo spoustu nových stylů (včetně metalu obecně) a rázem zde byla armáda dlouhovlasejch postaviček s nášivkami na bundách. Kde dneska jsou ??? Kolik jich zůstalo ??? V práci máme spoustu lidí, kteří pořád říkají, jak tohle poslouchali, jak to taky nosili, ale že to byli mladí. A tak to bude a je s pohanskou módou a stylem. Jde o to, co člověk cítí v sobě a jak to bude prezentovat, hlavně názorem a postojem.

Torham: On ten úpadek možná už přišel, protože spousta lidí je přesycena tímto stylem a to jednoduše z důvodu stále narůstajících nových kapel, které nepřinášejí nic nového. Tím samozřejmě nechci tvrdit, že je naše muzika přelomová. Jak již ale bylo řečeno v odpovědi na první otázku, vyšlo to z nás naprosto samovolně, z našeho pohanského přesvědčení, aniž bychom věděli, že existuje takové obrovské množství pagan/folk metalových kapel. Na druhou stranu si říkám, jak je krásné pozorovat velké ovlivnění lidí tímto stylem, kteří teď pátrají po svých kořenech, více si cení své kultury a hezky se duchovně rozvíjí. Zřejmě jsem ale velký idealista, protože jak říkáš, pravděpodobně mezi nimi bude mnoho víkendových pohanů, kteří jsou pohani maximálně na internetu v pagan metalovém fóru. Proto hezky hybaj do lesa bez MPtrosky, vnímat svěží vítr, cítit sílu slunečních paprsků a zhluboka dýchat!

Aký je váš názor na vašu domácu českú scénu, spolupracujete s niektorými domácimi zoskupeniami?

Ingvarr: Hodně mladých kapel tady začlo hrát v posledních letech pagan nebo folk metal, ale nějak není o nich moc slyšet, tak je trochu podezírám, že jak začali „odborníci“ v zinech při každé příležitosti zmiňovat svoje znechucení folk metalem, tak je to odradilo a buď začli hrát něco jiného, třeba post-rock, industriál nebo co to zrovna teď frčí, anebo se na to vykašlali úplně. Pořád je u nás spousta dobrých kapel, osobně mám nejradši SSOGE a Cales, vážím si i některých Morbivodových projektů. A pak jsou tady naši kamarádi z Vesny. Jinak z black metalu je u nás samozřejmě nejlepší Inferno a Moravská Zima. Spolupráci s žádnou kapelou nechystáme, ale se spoustou kapel spolupijeme.

Sledujete aj slovenskú undergroundovú scénu, ste fanúšikmi nejakých slovenských kapiel? Je možná vaša spolupráca v budúcnosti aj s nejakou slovenskou kapelou?

Soulburner: Samozřejmě asi typickou kapelou jsou Hromovlad. S klukama jsme v kontaktu, spolupracujeme převážně po stránce společných koncertů. Pamatuji si, když jsem je poprvé viděl v Brně. V té době Žrec nekoncertoval a nebyl na scéně ještě vůbec znám. Já jsem se tam skoro „posral“ když jsem viděl jejich energii, slyšel jejich muziku a cítil, že to co vytváří, jde od srdce. Zanedlouho jsme se s nimi seznámili blíže, hlavně na společných koncertech a after-chlastačkách.

Osobně jako posluchač vzpomenu na Sanatorium, Slavigrom, Algor, Infer atd.

Torham: Slovenská scéna má několik klenotů, na které osobně nedám dopustit. Jsou jimi určitě Algor, jejichž muzika mi učarovala už hodně dávno a stále je pro mě inspirativní. Hlavně jsou to i skvělí lidi, s nimiž je radost být. To stejné se týká i kluků z Hromovlad. Velice se mi zamlouvá i Slavigrom, Remmirath a též Oldblood, což je zatraceně ukrutný rock’n’roll. Speciální místo v srdci pro mě mají Korium a Mare Crisium.

Spolupráci se slovenskými kapelami se rozhodně nebráním, avšak zatím nic podobného neplánujeme.

Ingvarr: Já bych jenom doplnil Strigor (kde je jim konec?) a nadějnou kapelu z Trenčína Prarod, kteří si velice úspěšně hledají vlastní ksicht a jsou to rovněž velcí sympaťáci. Možná až moc, protože pokaždé když jsme s nima někde se Žrecem byli, tak si ženské všímaly jich a nás ne. Takže žádná spolupráce nebude!

Zima nám pomaly ale určite odchádza a nastupuje jar, nové slnko ďalej rastie a naberá silu. Ako vnímate cyklus striedania ročných období? V ktorom období sa cítite najpríjemnejšie a ako vplývajú ročné obdobia na vašu tvorbu?

Soulburner: Střídání období beru spíše jako běžnou rutinu, která nás doprovází životem. Myslím však, že hranice jednotlivých období jsou dosti volné a tak se stane, že v březnu je větší zima než v únoru atd. Ale to jsem odbočil. Samozřejmě, že zimu mám spojenou více s mystikou než parné dny v srpnu. Dneska v době vymožeností v podobě ústředního topení, izolovaných domů a kvalitních oděvů mizí asi životní překlenutí, které naši předci prožívali dnes a denně v zimních obdobích. Zda přežijí a přídoda jim nadělí úrodu k obživě. To dneska nikdo neřeší! Osobně mám rád chladnější období, podzim, zima rules!

Ingvarr: Každé roční období má svůj význam pro přírodu i pro mě, takže na každém mě něco baví, ovšem ze všeho nejradši mám babí léto, miluju to stálé počasí a pestrobarevné lesy a nikdy si ty scenérie nenechám ujít a vyrážím do hor. Zima se mi líbí jen když je skutečně studená a bílá, proto se už delší dobu těším na jaro. Včera ráno jsem vykoukl z okna, bylo krásné jarní počasí, ptáci zpívali a mnou prostoupila dobrá nálada. Pak jsem zjistil, že ti ptáci zpívali jen z nějakého intra z počítače, ale to nevadilo. Nálada má vždycky vliv na tvorbu a počasí náladu ovlivňuje. Takže teď na jaře složíme veselé písně a na podzim ve studiu je pak budeme složitě zachmuřovat. V létě tvořit nebudu, protože to budu mít dost starostí s tím, abych zvládal zabíjet komáry.

Moja posledná otázka. Kým sú členovia kapely vo voľnom čase? Čo vás zaujíma, aké sú vaše koníčky mimo hudby?

Soulburner: Asi jako běžnému smrtelníkovi vyplňují můj volný čas filmy, knihy (psaní a čtení), hospoda, práce, výlety, kapela, oslavy a hlavně baby.

Torham: Hledání mýtů a polopravd za účelem nalézt podstatu vesmíru. Což je samozřejmě velmi obtížné, ale jako koníček to vůbec není zlé. Jinak se věnuji studiu, knihám, pivu, nějakému tomu amatérskému rádoby sportování atd. Je toho určitě více, ale jsou to zatím jen vytyčené cíle a přání.

Ingvarr: Já něco mezi Soulburnerem a Torhamem. V podstatě všecky koníčky nějak souvisí s pohanstvím a muzikou. Krom kapely se věnuju ještě zpívání ve sboru.

Ďakujem za rozhovor a želám veľa úspechov do budúcnosti, posledné riadky prenechávam vám. Sláva!

Ingvarr: Díky za přání a díky všem za pozornost, a kupte si naše cédéčko! Sláva!

Napísali: Zoreslav a Goryvlad

Khors - Return To Abandoned (2011)

2011-02-09T14:40:00.000-08:00

Ukrajinská black metalová scéna, by sa v rámci slovanských krajín dala pokojne prirovnať k nórskej. Z Ukrajiny vzišli mnohé z najväčších mien slovanského black metalu a kapela Khors k ním taktiež určite patrí. Khors pôsobí na scéne od roku 2004 a vydané má štyri celé albumy. Nedávno kapele vyšiel nový album Return To Abandoned vydaný zámorským vydavateľstvom Paragon records.

Return To Abandoned zaberá približne 42 minút mystickej hudby, ktorá pojednáva, ako je u skupiny zvykom, znova o vesmíre, pohanstve a mystike. Úvodné intro The Arrival zaberá čisto klávesové časti a plynulo prechádza do druhej Lost Threads. Pieseň je svižná v rýchlom tempe, gitary aj vokál majú veľmi dobrý zvuk, tak isto bicie sú výborne zvládnuté. Skladbu dopĺňajú klávesové časti, znejúce jemne ezotericky ako nočná prechádzka pod hviezdami. Hneď na začiatok táto skladba vyvoláva veľmi dobrý dojem, hudba je až progresívna a v takejto forme album pokračuje ďalej. Tretia skladba Asgard´s Shining sa znova nesie v rýchlom tempe. V hudbe je cítiť vplyv novšej progresívnej tvorby Enslaved. Hudobne je skladba znova prevedená výborne, bicie sem tam dokonca preukazujú náznaky blast-beatov a jediné, čo ku koncu trochu zarazí sú klávesy, ktoré znejú miestami až príliš sci-fi a uberajú trochu hudbe na vážnosti. Ďalšou skladbou na diele je Song of the Void, ktorá sa nesie v pomalšom tempe, klávesy sú na začiatku namiesto predchádzajúcej skladby príjemné a vhodne dopĺňajú ostatné nástroje, neskôr znova nastúpia spomínané kozmické klávesy, ktoré tu plnia akúsi úlohu sóla a aj napriek výhradám sú zahrané naozaj kvalitne. Piata skladba sa nazýva The Fog (...and Grief Still Moans), je pomalšia, no niekedy až príliš prekomplikovaná a absolútne mi nesedí k ostatným skladbám na albume, príde mi trochu ako nepodarený pokus o oživenie albumu. Nasleduje pieseň Mysteries Cosmos, ktorou sa vraciame znova do pôvodného tempa albumu, veľmi dobré sú gitarové melódie no nezaostávajú ani ostatné nástroje a vokál je znamenitý, ako aj na celom albume. Skladba sa uberá taktiež progresívnou cestou, tak ako celé dielo. Siedmu skladbu The Seas Burn of Omnipotence otvárajú živelné bicie doplnené progresívnymi gitarovými linkami a sprevádzajú nás príjemné, ušiam lahodiace melódie. V polovici piesne sa k hudbe pridáva akustická gitara, ktorá je príjemným oživením, skvelo dotvára celkový baladický efekt a je naozaj majstrovský zahraná. Album ukončuje skladba Sacrament of Buyan, v ktorej sa príjemne striedajú rýchlejšie tempá s pomalými gitarovými vyhrávkami. Svoje miesto v piesni majú aj pre album typické klávesy, v tejto skladbe znejúce celkom dobre. Skladba ukončuje album príjemne, zanecháva dobrý dojem, no hodilo by sa nejaké veľkolepejšie ukončenie.

Na záver by som zhrnul dojmy z albumu ako veľmi dobré, povedal by som, že Return to Abandoned zodvihol Khors určite o dosť vyššie k ostatným legendám tohto žánru. Zvuk nástrojov je výborný, gitary, vokál a bicie sú majstrovsky zvládnuté, podobne aj klávesy, pri ktorých mi však občas vadil prehnane gýčový zvuk. Vytkol by som atmosféru, ktorá mi v hudbe chýbala a však pri tejto progresívne ladenej hudbe určite treba uprednostniť technickú stránku hudby pred atmosférou, takže to nie je nejaká katastrofa. Album ako celok zanecháva potešiteľný dojem a zaujímavý je svojou originalitou, pre ktorú ho hodnotím pomerne vysoko v rámci slovanskej black metalovej scény.

Hodnotenie: 80 %

Napísal: Zoreslav

Konečná Perterricrepusu

2011-02-08T13:58:00.000-08:00

Popredný slovenský black metalový projekt Perterricrepus ukončil svoju púť po 8 rokoch na domácej undegroundovej scéne. Samotný Karpathianus však v tvorení hudby nekončí a pripravuje nový materiál pod iným názvom. Bližšie infomácie sa môžte dozvedieť na jeho bandzone stránkach

bandzone.cz/perterricrepus

Algor - Promo (Demo 2010)

2011-02-07T13:13:00.000-08:00

Po debutovom albume Úder Pohanského Hnevu (2003) a o dva roky neskôr po split albume s kapelami Korium a Hromovlad sa akoby pod kapelou Algor zľahla zem. Žiadne koncerty, žiadne interview ba ani známka o aktivite kapely. Dlhé roky sa čakalo, či sa vôbec dá Algor ešte dokopy a či vydajú nejaký materiál. Rok 2010 bol obrovským prekvapením a akýmsi zlomom kedy sa uskutočnil návrat kapely, pričom vystúpili na koncerte Mater Slavorum 3 a našej redakcii sa podarilo urobiť rozhovor s Aldaronom. Na koncerte hrali nové piesne, ktoré prekvapili takmer každého a aby som sa teda dostal k veci, tak práve tieto piesne sa mi dostali do rúk (či uší) v podobe proma na recenzovanie.

Tento mini-album, určený len pre labely sa skladá z troch piesni a každá z nich má minutážou niečo cez päť minút. Kedže je promo určené pre labely, je jasné, že kapela hľadá niekoho, kto by tento album vydal a nahrávka je takzvaným vlastným vydaním kapely samotnej.

Prejdime však k hudbe, pretože ten kto by čakal Algor, taký ako sme ho poznali na debutovom albume bude veľmi prekvapený zmenou po hudobnej i po textovej stránke. Agresívne texty protikresťanského typu sa vytratili a nahradili ich filozofické úvahy, príroda a spiritualita.

A čo samotná hudobná stránka? Musím sa priznať, že prvý krát som tieto piesne počul na koncerte, kde ma fakt prekvapili, no povedal som si, že toto bude na viacero vypočutí. Tak som učinil aj teraz a konštatujem, že agresívna stránka Algoru mi trochu aj chýba. Úderný a chladný black metal sa vytratil a nahradila ho nová podoba atmosferického black metalu miestami smerujúceho až k rocku, či post rocku. Atmosféru dotvárajú klávesy, ktoré sú prítomné vo všetkých troch skladbách, niekedy pripomínajúce zasnenú atmosféru. Prvá skladba V Krajine Živicových Sĺz začína ako klávesové intro so zvukom vŕzgajúceho dreva, čo mi veľmi evokuje živé stromy z niektorých slovenských rozprávok. Intro však postupne utíchne a prvá skladba sa mení na rýchly black metalový nástup, v ktorom človek spoznáva Algor najmä vďaka bicím a vokálu Aldarona, ktorý je sprevádzaný ozvenou. Pieseň V Krajine Živicových Sĺz je asi jediná rýchla skladba z proma s mierne agresívnym nádychom, ktorý sa stráca v pomalých pasážach a gitarových vyhrávkach. Druhá skladba s názvom Lesovik, začína rýchlym úvodom, ktorý je znova pretkaný pomalými pasážami a klávesovými motívmi. Melódia u Lesovika mi tentokrát príde mierne dotieravá, istý čas som ju nedostal z hlavy, čo mi mierne prekážalo. Posledná pieseň na tejto nahrávke je menovaná Za Onoho Času, ktorá je podľa mojej mienky najväčším odklonom od prechádzajúcej tvorby Algoru. Pieseň sa nesie v pomalom tempe gitarových vyhrávok a atmosfére pochmúrnych post-rockových nálad. Je to však zároveň aj najlepšie zapamätateľná pieseň a nemá tak dotieravú melódiu narozdiel od Lesovika.

Ak by som mal zhodnotiť zvuk, tak zoberiem v úvahu, že sa nejedná o plnohodnotnú nahrávku určenú na posluch verejnosti a je to v medziach priemeru, no na výslednej podobe by mal byť zvuk najmenej o 100% lepší aby sa dosiahlo očakávaného výsledku.

Keď zhrniem celú nahrávku, príde mi ako by som počúval miestami novú kapelu ladenú viac do pochmúrnej atmosféry z ktorej autor vydoloval maximum. Promo je kľudnejšie najmä vďaka pomalým častiam medzi piesňami a klávesovým doprovodom. Čo je však charakteristické pre Algor je vokál, gitarové vyhrávky a bicie, ktoré ostali, ale ako som už niekoľko krát zdôraznil je to veľká zmena od predchádzajúcej tvorby a fanúšikom starého Algoru bude trvať kým si zvyknú na ten nový pretože kapela vyrástla z corpse-paintu a miestami by som povedal, že aj z black metalu ako takého. Je už len na vás, či sa vám bude páčiť.

Hodnotenie: 70%

Napísal: Goryvlad

Slavland - Lechita (2009)

2011-02-06T10:10:00.000-08:00

Tradícia pohanského black metalu je v Poľsku naozaj veľmi dlhá. Dalo by sa popravde povedať, že Poľsko predstavuje jeden z podstatných milníkov na európskej black metalovej scéne, ktorú ovplyvňuje od jej samých počiatkov. Kapiel je veľa, podmienky v podobe možností vydávania a koncertovania sú oveľa lepšie než u nás a preto i v posledných rokoch môžme sledovať kvantitatívny, ale i kvalitatívny nárast rôznych zaujímavých kapiel. Jednou z takýchto skupín, ktoré stále udržiavajú tradíciu pohanského black metalu v Poľsku je i Slavland.

Skupinu Slavland naozaj nemusím veľmi predstavovať, ide o meno ktoré je pre fanúšikov pohanského black metalu veľmi dobre známe. I napriek tomu,že ide o nie tak veľmi starú skupinu, na svojom konte má úctihodných sedem albumov a jedno demo. Za celú túto bohatú diskografiu je zodpovedný jediný hudobník skrývajúci sa pod pseudonymom Belzagor. Hodnotiť Slavland z hľadiska jeho albumov je častokrát vo veľkej miere protichodné. Na jednej strane táto skupina skrýva silný potenciál vo svojej tvorbe, na druhej je charakteristická často veľmi slabou produkciou a nedotiahnutými skladbami. Jednoznačne však musím povedať, že Belzagor je veľmi talentovaný hudobník, čo sa odráža i v jeho čisto folkovom projekte Jar. Poďme sa preto pozrieť, čo ponúka Slavland na svojom zatiaľ poslednom albume Lechita.

Prvou otváracou skladbou, ktorou sa Slavland prezentuje predstavuje hymnická vec "Slowianski Odwet". Bojovný začiatok, prechádzajúci do ľudových nástrojov a plynulo nadväzujúci na ostatné nástroje prechádza pomaly do rýchlejších pasáži a vrcholí ostrejším prechodom na black metal. Black metalová surovosť a Belzagorov škrek podporujú nástroje či už v podobe gájd, drumbly alebo píšťal a vytvárajú zaujímavú atmosféru. Slavland už od prvej skladby vsádza na melodiku gitár ale aj black metalovú surovosť v kombinácii s folkovými nástrojmi, ktoré zvláda veľmi dobre. Zvuk je jemne undegroundový, no jednoznačne štúdiovo čistý natoľko, aby vynikol každý jeden z inštrumentov. Miestami mi celá zvuková produkcia pripomína EP Taste of Victory od Nokturnal Mortum. V prípade druhej skladby "Piesn Perunowa" sa Belzagor prezentuje popri klasických black metalových postupov i jemnými thrashovými riffmi. V tomto prípade mi napadá jemná analógia na ukrajinskú skupinu Dub Buk. Skladby minutážou presahujú sedem minút, no i napriek tomu nenudia. Slavland sa snaží ponúknutý čas využiť rôznymi folkovými vsuvkami, alebo sa vyhráva s pomalšími melódiami a dáva priestor ľudovým nástrojom ako v tretej skladbe "Mokosz". Melodika skladieb a stavba riffov sú často úderné a hymnické a ani po viacerých počutiach neunudia. Spev sa nesie v klasických black metalových polohách, no Belzagor sa snaží pracovať i s čistým hlasom. Oproti predchádzajúcim materiálom, to nekončí absolútne katastrofálne falošne, no veľká sláva to taktiež nie je. Nebyť naozaj tohto veľmi slabého miesta v hudbe skupiny Slavland, moje celkové hodnotenie by bolo naozaj vyššie. Zo zvyšných skladieb môžem ešte spomenúť folkovo začínajúcu "Wataha", či čisto folkovo ladenú "Kupalny Wieczor", ktorá príjemne uzatvára album Lechita.

Slavland svojim posledným albumom určite poteší každého fanúšika pohanského folk black metalu. Skladby sú často veľmi úderné, melodické a príjemne sa počúvajú. Žiadne snahy o prekombinovaný, nudný, extrémne až punkovo melodický folk metal so ženskými spevmi či zrozumiteľným pseudoscreamom sa tu naozaj nekonajú. Slavland vsádza na odkaz poľskej školy pohanského black metalu vsádzajúcu na black metalovú surovosť v kombinácií s ľudovými nástrojmi. Pre mňa osobne jeden z najlepších albumov za poslednú dobu z poľskej scény a príjemné prekvapenie, ktoré drží pohanský black metal stále pri živote.

Hodnotenie: 70 %

Napísal: Blutkrieg

Novinka!

2011-02-04T04:43:00.000-08:00

Tryzna Productions a Metal Swamp vám predstavujú nadchádzajúce vydanie tributu kapely Emperor.

Tryzna Productions a Metal Swamp vám s hrdosťou predstavujú tribut legendárnej black metalovej kapele Emperor. Na tribute sa podieľajú slávne kapely zo zahraničia i české a domáce kapely, ktorými sú: Taake, Helheim, Troll, Horna, Setherial, Demonical, Saltus, Mesmerized, Necrodeath, Midnight Odyssey, Silva Nigra, Infer, Ancestral Volkhves, Karpathia. Každá kapela nahrala jednu skladbu od velikánov z Nórska a týmto spôsobom im chceli vzdať hold. Po oficiálnom vydaní tributu si CD budete môcť zakúpiť vo vydavateľstvách Metal Swamp a Tryzna Productions.

Tryzna Productions: Link

Perterricrepus – The Dark Age of the Carpathia (2008)

2011-02-01T14:07:00.000-08:00

Zádumčivá pochmúrna nálada, jednoduché melódie a skleslé ambietné prvky. Takto by sa veľmi stručne dala popísať hudba projektu Perterricrepus. Ten má na svojom konte jedno demo, plný album The Dark Age of the Carpathia a nedávno vydaný split, ktorý je bodkou za hudobným pôsobením tohto projektu. The Dark Age of the Carpathia nám prináša 9 skladieb, čo zaberá niečo cez 50 minút prechádzky zasneženými karpatskými lesmi, o ktorých aj album pojednáva, konkrétne v súvislosti s veternou kalamitou v Tatrách a takisto aj o paneurópskych hodnotách.

Album tvorí koncepčný celok, skladby na seba nadväzujú, každá pieseň má na diele svoje presné miesto. Album by sa vlastne dal prirovnať k Čiernemu slnku, indoeurópskemu symbolu, ktoré zdobí aj obal albumu na ktorom symbolizuje koncepčnosť, celistvosť skladieb a taktiež protihodnotu, protiklad k slnku, chápanému ako šťastie, pozitívum, kde je spojitosť s už spomínanou kalamitou v Tatrách. Prejdime ale ku konkrétnym skladbám, úvodná skladba otvára album smutnými ale honosnými klavírnymi melódiami, doslova akoby sa hnal vietor cez Tatry a rúcal stromy naokolo. Klavír neskôr vystrieda ambientná pasáž s gitarovými linkami v pozadí a čistým hlasom Karpatianusa. Po veľkolepom začiatku pokračuje skladba The Dark Age of the Carpathia part II, pieseň tvorí chytľavá melódia, ktorá sa však miestami stráca pod hradbou silného skreslenia a šumu. Zaujal ma však dynamický vokál, ktorý krásne strieda klasický škrek s vysoko položeným jakotom. Nasledujú tri skladby Aryan Pantheon mňa osobne zaujali menej ako úvod albumu a sú skôr gitarové. Príjemné sú melódie a vokál avšak bicí automat často znie príliš monotónne.

Tempo albumu na chvíľu uberá v poradí šiesta skladba Tears of Fullmoon part I, ktorá je čisto inštrumentálna a orchestrálna, pieseň má výbornú, zasnenú atmosféru a po nej sa vraciame do znova rozbehnutého diela skladbou Tears of Fullmoon part II, ktorá ma na albume upútala najviac, nesie sa v rýchlom tempe a vyniká v nej najmä výborne prevedený hlas, ku koncu až hysterický, vyvolávajúci priam zimomriavky po tele. Zbesilá melancholická nádhera. Album sa pomalý blíži ku koncu skladbou Sorrow, ktorá je geniálnym vystihnutím názvu pomocou nálady a melódií kláves striedajúcich sa s pomalou gitarovou hrou, ktorá prejde neskôr aj do ostrej, ale naďalej clivej gitarovej vyhrávky. Kolo tohto albumu uzatvára cover Naar Himmelen Klarner od Burzumu, skladbou sa nesie nostalgia a zádumčivosť, aby vo vás vyvolala tento pocit ešte istú dobu po vypočutí tohto diela.

Suma sumárom, tento album určite stojí za nejedno vypočutie a spokojne ho môžeme priradiť k špičke slovenského black metalu. Album je výnimočný svojou výborne prevedenou melancholickou atmosférou, ktorú však prináša decentne. Gitary majú svoje medzery čo sa týka zvuku avšak melódie sú skvelé atmosférické. Bicie ako som už spomínal znejú často monotónne a umelo, no zato vokál je naozaj vynikajúci, oceňujem hlavne striedanie rôznych výšiek škreku, hlavne vysoký hysterický hlas a takisto občasný čistý spev. Zážitok po vypočutí je určite znamenitý a takisto dojem s celého diela, preto je konečné hodnotenie také, aké je.

Hodnotenie: 75 %

Napísal: Zoreslav

Zmeny v redakcii!

2011-02-01T12:29:00.000-08:00

Ako to už chodí, ani redakcia Besu sa nevyhla zmenám a za posledné obdobie sa udialo niekoľko dôležitých vecí. Hneď na úvod by som chcel poďakovať Blutkriegovi ako spoluzakladateľovi Besu za jeho podporu a ochotu. Jeho pozícia sa zmenila z redaktora na občasníka, takže jeho články uvidíte len sporadicky, ako mu to dovolia povinnosti.

Ďalšia zmena sa udiala pri odchode redaktora Atra, ktorý opustil redakciu z časových dôvodov. No neostali sme bez kontaktu a jeho články v budúcnosti možno na Bese uvidíte.

A ako poslednú novinku by som rád opomenul prijatie mladej krvi do redakcie, Zoreslava. Dúfam, že mu jeho chuť a nadšenie vydrží dlho a z času na čas sa bude zlepšovať.

Ponuka na prijatie redaktora stále ostáva! Tento krát potrebujeme človeka s výbornou, znalosťou angličtiny, ktorý bude prekladať zahraničné rozhovory.

Toť vše nové! Goryvlad.

Molphar - Lake of Fire (2008)

2011-01-31T04:24:00.000-08:00

Skupina Molphar je ukrajinskou formáciou, ktorá je pomerne neznáma v našich kruhoch. V prípade Ukrajiny môžeme hovoriť naozaj o druhom Nórsku, z hľadiska pagan black metalu, keďže veľký hudobný potenciál s ktorým táto krajina zmenila black metalovú scénu je nepopierateľný. Dnešnou recenzovanou skupinou bude Molphar, konkrétne ich druhý album Lake of Fire. Popravde musím povedať hneď v úvode, že aspoň pre mňa ide o neznáme meno. Skupina funguje už zhruba pätnásť rokov a má na konte dva albumy a jeden singel. Prvý debutový album nebol zatiaľ oficiálne vydaný, tak ako druhý singel, no tretiemu počinu sa dostalo tej pocty v menšom ukrajinskom labely Vacula Production. Poďme teda priamo na hudbu, ktorou sa Molphar prezentuje.

Šesť skladieb v celkovej dĺžke cez tridsaťpäť minút začína úvodnou skladbou Moonlight Sacrifice, ktorá Vás naplno vnorí do produkcie skupiny Molphar. Akékoľvek intrá tu absentujú, Molphar to rozbaľuje v celej svojej kráse hneď v úvodných tónoch. Zvuk pôsobí veľmi plocho a miestami aj umelo i napriek tomu, že sa jedná o štúdiovú produkciu. Z hudby už od prvých tónov cítiť že Molphar vsádza na starý dobrý osvedčený black metal bez klávesov, či iných atmosferických prvkov. Ak hľadáte folkové nástroje, ktoré sú tak veľmi príznačné pre väčšinu ukrajinských skupín, tak ich určite nenájdete. Naopak mám pocit, že Molphar neostáva v jednej hudobnej škatuľke, ale naopak obohacuje svoju tvorbu i o death a trash metalové prvky. Ak mám prirovnať hudobnú produkciu tejto skupiny, pripomína mi z časti produkciu starých nórskych skupín ako Gorgoroth. Časť riffov, tempá bicích, či samotný spev speváka Berzekera pripomína práve ich album Pentagram. Musím však povedať, že iba pripomína, a to by som chcel zdôrazniť, keďže album Lake of Fire má svoje veľké rezervy. Zbytočné spomaľovanie v podobe sekačiek, niekedy až násilné naťahovanie riffov a celkový zvuk kazia príjemný dojem z tohto albumu. Ako pozitíva by som hodnotil práve už vyššie spomenutú atmosféru klasického black metalu z nórskej produkcie. Zo skladieb môžem vypichnúť The Last Battle, Lake of Fire, Awakening of Warfare Soul. Najlepšou skladbou je však pre mňa práve záverečný bonus ...To Fly The Nightshade Wings..., ktorý sa prezentuje na vyššej úrovni, čo sa týka zaujímavosťou kompozície, ale aj celkovým aranžmá a posúva produkciu Molpharu úplne niekde inde. Ak by bol celý album nahratý v podobnom duchu má táto skupina u mňa dosť vysoké hodnotenie. Bohužiaľ však musím hodnotiť album ako celok nie podľa jednej pesničky, a tak Molphar získava 6 bodov z 10.

Album Lake of Fire odporúčam ľudom, ktorých zaujíma black metal z ukrajinskej produkcie bez pagan folkových vplyvov. Jednoznačne nejde o album roka, no ukazuje druhú tvár ukrajinského black metalu.

Hodnotenie: 60 %

Napísal: Blutkrieg

Noc Besov II - Mrazivé Putovanie - 15.1. 2011

2011-01-30T16:26:00.000-08:00

V sobotu 15. januára sa v Tirish pube v Banskej Bystrici stretlo pomerne veľké množstvo kultúrne naladených ľudí, z niektorých sa neskôr stali celkom nekultúrne osoby, na pokračovanie vydarenej akcie Noc Besov. Táto, v poradí druhá časť mala podtitul Mrazivé putovanie a pôvodné obsadenie obnášalo české kapely Panychida a Tortura, domácich Proglas a poľských Saltus. Bohužiaľ Panychida nakoniec nevystúpila a to kvôli operácií gitaristu tesne pred akciou.

Jemné meškanie, typické pre undergroundové akcie nič nepokazilo. Pivo sa pilo a čakalo sa na prvú kapelu. Vystúpenie Tortury z Frýdku-Místku bolo pre mňa veľkým prekvapením. A milým. Drvili old school black v štýle švédskych kapiel začiatku 90. rokov a celkom presvedčivo, väčšinou v blastbeate až na občasné spomalenie s ťažkými riffmi. Mladá kapela hrala veľmi sympaticky, miestami bolo cítiť svetlé chvíle, občas im to skĺzlo trošku to takého blackového klišé, ale väčšinu času hrali veľmi pozitívne. Dojem podporovala aj výborná atmosféra na koncerte a na miestne podmienky slušný zvuk.

Po pauze prišli trenčiansky Proglas, hrajúci black thrash vo veľmi rýchlom tempe a hrajúci sa s pohanskými a historickými témami. Riffy chvíľami skutočne ako vystrihnuté z albumov Slayeru, našlapaný dvojkop a veľmi melodické a dobre technicky zvládnuté, tak v skratke vystúpenie Proglasu. Hudba pôsobila na mňa veľmi zvláštne, možno trochu prvoplánovo, heroicky ale samozrejme je to subjektívny názor. Objektívne povedané, boli zohratí veľmi dobre, chalani mali dosť sebavedomia pri vystupovaní a uvidíme čo z nich vzíde v budúcich rokoch.

K záveru sa miestnosť zaplnila dymom a ľuďmi najviac ako sa dalo. Atmosféra začala hustnúť, moshpit sa rozbiehal a pri bare už nemali skoro žiadne fľaškové. To bol už pokročilý čas a jasné znamenie toho, že prichádza hviezda večera- poľský Saltus. Páni v čiernom odložili svoje kabáty a postavili sa na malinké pódium. Hralo sa kruto a Saltus predvádzali svoj osvedčený pomalší black death s príjemnými melódiami. Medzi pesničkami sa Sagath prihováral striedavo poľsky a anglicky, celkovo vystúpenie bolo príjemným oživením koncertových akcií v Bystrici. Jediným zaváhaním bola chvíľa, keď sa pár odviazaných pánov v prvých radoch rozhodlo dvíhať istú časť svojho tela do vzduchu na pozdrav, ale hneď boli na to upozornení Saltusom, vyzvali ich totiž aby namiesto toho dvíhali do vzduchu päsť na pozdrav Perúnovi.

Už klasicky pri vstupe mali rozložený svoj kšeft Tryzna Production a Arkona Paganshop, kde bolo možné kupovať do skonania propriety s hudobnou tematikou. Škoda bola neúčasti Panychidy, ale rozhodne akcia bola podarená, ďakujeme organizátorom a dúfam, že sa s pokračovaním Noci besov stretneme niekedy znovu.

Napísal: Atro

Lechia - Akt Woli (2010)

2011-01-29T02:20:00.000-08:00

Lechia je ďalším z projektov Barda Warterza Neura, známeho predovšetkým z jeho dvoch častejšie skloňovaných kapiel – Gontyny Kry a Aetheresu. Pre mňa zostala Lechia dlho známa len zo splitka s inou poľskou kapelou – Archandrjou, ktoré si ma získalo natoľko, že si ho ešte aj po rokoch občas vypočujem. Lechia vtedy produkovala pagan (black) metal s deathovými či thrashovými vplyvmi. Kapela vlastne za dlhé obdobie svojej existencie vyprodukovala len nejaké demonahrávky a splitká, aby potom na niekoľko rokov zmizla. Akt wóli je tak jej debutovým dlhohrajúcim albumom, ktorý vyšiel ešte vo februári minulého roka, no ku mne sa dostal len nedávno. Materiál zaberajúci 47 minút obsahuje jedenásť skladieb, medzi ktoré patrí aj niekoľko inštrumentálnych vsuviek či outier.

Takže, ako sa Lechia za ten čas, čo som ju nesledoval, zmenila pri svojej hudobnej produkcii? Neprekvapilo ma, že kapela sa ešte viac posunula k melodickému deathu, konkrétne blízko ku švédskej škole, pretože takýto príklon bolo vidieť aj u hlavnej Neurovej kapely, Gontyny Kry. Jeho najnovší projekt má síce na nete uvedený žáner pagan/black, no podľa môjho názoru by momentálnu tvorbu lepšie vystihla death/blacková škatuľka.

Pre tých, ktorí počuli posledné dva výtvory Gontyny Kry, poviem toľko, že Akt wóli je po hudobnej stránke veľmi podobný. Rozdielom je o čosi väčší dôraz na agresivitu riffingu. Celkovo je zvýšená brutalita prejavu, absentujú klávesy a povedal by som, že aj nápaditosť. Podobností je mnoho, vrátane zaujímavého spôsobu sólovania, ktoré Neur používa v poslednom čase aj u ostatných svojich hudobných počinov. Lechia by bola takmer zameniteľná s neskoršou tvorbou švédskej legendy Sacramentum nebyť pomalšieho tempa, občasných atmosférických vsuviek a automatu. Zdá sa mi však, že Akt wóli znie najlepšie práve v rýchlych a agresívnych momentoch. Oceňujem aj, u Neura už tradične vydarené inštrumentálne vsuvky (obzvlášť ma oslovil epilóg albumu). No i niektoré spomedzi nich znejú mojim ušiam ako variácie na to, čo sme už počuli na Arystokraciji ducha či Blood of our fathers.

Čo sa týka inštrumentálnej stránky, gitarové hranie spĺňa naozaj vysoké kritériá a iste je svojou precíznosťou ďaleko pred mnohými deathmetalovými kapelami. Basa naopak nie je príliš výrazná. Po zvukovej stránke je to rovnako všetko na profesionálnej úrovni, s dvomi výhradami. Prvou je automat, u Gontyny Kry mi nevadil, pretože tam ho zakrývali výraznejšie gitarové linky. No myslím si, že v prípade surovejšie znejúceho Aktu wóli by angažovanie živého bubeníka narobilo zázraky pri dynamike prejavu. Druhou výhradou je čistý vokál. Ten bol v Lechii používaný aj v minulosti a domnievam sa, že pomerne efektívne, no na dnes recenzovanom albume sa mi nepozdáva. Tu sa akosi nehodí do celkového obrazu nahrávky.

S týmto by som moju dnešnú recenziu mohol uzavrieť. Posledná tvorba Gontyny Kry i Aetheresu možno nastavila príliš vysokú latku, neviem. No novinka od Lechie sa im podľa môjho názoru nedokáže vyrovnať, hoci ide o kvalitný materiál, ktorý by som snáď v prípade nejakej novej kapely hodnotil pozitívnejšie. Fanúšikovia melodického a agresívneho death/blacku, ktorí nepočuli Arystokracju ducha alebo Blood our fathers a majú radi novšie Sacramentum, by si tu mohli prísť na svoje. Ja som akosi čakal viac.

Hodnotenie: 74 %

Napísal: Draconis

Novinky - Tryzna Productions!

2011-01-27T13:51:00.000-08:00

Slovenské vydavateľstvo Tryzna Productions rozširuje svoj výber CD a MC o niekoľko zaujímavých noviniek, výber si môžete pozrieť na oficiálnej stránke labelu.

Myspace Tryzna

Hate Forest - Battlefields (2003)

2011-01-25T14:48:00.000-08:00

Pochmúrne hmlisté dni sú ako stvorené pre počúvanie hudby akú tvorila dnes už mŕtva ukrajinská legenda Hate Forest, ktorá je pre pochmúrnosť a nasrdenosť doslova synonymom. Pre ich tretí radový album Battlefields to platí dvojnásobne, keďže dielo prináša zarmútenú bojovú atmosféru a prenesie vás na dávne bojiská nasiaknuté krvou padlých bojovníkov, čo sa dozvedáme aj z názvu diela. Obal albumu je typický jednoduchý a takisto ako hudba nám prináša poctivý chlieb so soľou, čo však určite nieje na škodu, práve naopak.

Battlefields otvára skladba U Nedilju, čo je vlastne tradičná ľudová pieseň naspievaná ukrajinskými ženami a prenesie vás na ukrajinský vidiek, kde sa ženy lúčia s mužmi odchádzajúcimi do boja. Po úvodnej skladbe nasleduje prvý príchod na bojisko, pieseň With Fire And Iron ktorá začína pomalším tempom gitár a bicích, ktoré doplňujú klávesové časti. Skladba sa v polovici zrýchli a takto pokračuje až dokonca svojou namosúrenou náladou, neohúri ani nesklame. Tretia skladba Provedu Ja Rusaločku je znova ľudová, takto sa folkové a metalové skladby striedajú počas celého albumu čo je zaujímavé, no niekedy vytvára dojem nekompletnosti a piesne na seba nenadväzujú. V poradí štvrtá skladba Our Fading Horizons vo mne vyvolala najväčší dojem s celého albumu, skladbu otvárá ambientná časť ku ktorej sa pridávajú bojovné bicie a neskôr vokál, klasický pre Hate Forest, ako vždy výborne prevedený. Neskôr sa skladba rozbieha, dominujú výborné bicie a klávesy pri ktorých sa však strácajú gitary. Pieseň však aj tak zanecháva výborný dojem veľkoleposti a vojnovej ponurosti. Nasleduje ľudovo naspievaná Koliskova od starých ukrajinských mám. V šiestej skladbe Glare Over Slavonic Lands dominujú výborné gitarové linky a pasáže, pieseň sa nesie v pomalšej atmosfére, no na to aká je dlhá je dosť jednotvárna. Posledná skladba albumu Keening je znovu naspievaná spevom plačúcich ukrajinských žien, čo je určite silný zážitok, pieseň je zúfalá až depresívna, počuť spev aj vzlyky žien, ktoré smútia nad smrťou svojich mužov a takto smutne končí aj tento album.

Battlefields po vypočutí zanechá veľmi silný zážitok, album je plný chmúrnej a skleslej atmosféry. Skladby sú pomalšie, nesú sa v strednom tempe, čo nie je pre Hate Forest veľmi typické. Zvuk je pomerne čistý k porovnaniu s albumami ako Sorrow či Purity, gitary plnia svoju úlohu dobre, no niekedy sa strácajú na úkor bicích a klávesoch, ktoré sú zase prevedené dobre. Vokál je bezchybný, ako vždy originálny a správne drsný. Na koniec asi len dodať, že album Battlefields jednoznačne nezaostáva za ostatnými albumami tohto telesa, dokonca ich v niektorých momentoch prevyšuje.

Hodnotenie: 90%

Napísal: Zoreslav

Nová posila!!

2011-01-17T13:30:00.000-08:00

S radosťou oznamujeme, že ku nám pribudla nová posila v podobe redaktora Zoreslava.

S očakávaním do ďalších jeho krokov mu prajem za celú redakciu čo najviac kvalitných recenzií, rozhovorov a reportáži, aby Zdobenka mala čo najmenej práce!

S pozdravom Goryvlad.

Biały Viteź - Kiedy Wiatr Rozwieje Prochy (Demo 2010)

2011-01-17T13:24:00.000-08:00

Biały Viteź je nový projekt na scéne tvorený už viac menej skúsenými muzikantmi. Názov skupiny znamená biely orol, ktorý je poľským národným znakom a symbolom hrdinstva a patriotizmu, čo výborne vystihuje hudbu skupiny. Koncom minulého roka vyšlo tomuto telesu Promo, ktoré bolo začiatkom tohto roku znovu vydané pod názvom Kiedy Wiatr Rozwieje Prochy. Toto demo obsahuje 4 skladby spolu s introm a outrom plné svižného pagan/black metalu no i inštrumentálnej ľudovej hudby. Na doske nájdeme typické gitarové linky dopĺňané mnohými ľudovými nástrojmi od akustickej gitary po gajdy. Vokál na doske je čistý hrubý mužský a taktiež aj drsnejší harsh.

Demo otvára inštrumentálne intro hrané gajdami, ktoré doprevádza gitara a bubny no k slovu sa dostane aj čisto ambientná pasáž. Na začiatok môže byť, po intre prichádza skladba s názvom Odejść By Wiecznie Żyć, na ktorej začiatku sa ocitnete na starovekom bojisku pri burácaní rohov, po ktorých nasledujú veľmi chytľavé a podarené melódie a obidve vokály ktoré sa výborne dopĺňajú. Piesni nechýba energia a obsahuje aj pár zvratov, vďaka čomu sa stáva skladba dobrým predpokladom do budúcna. Negatívum na skladbe je asi len zvuk, hlavne gitary, ktorý by určite mohol byť lepší, keďže gitarové riffy znejú dobre ale k zvuku sa dostaneme neskôr. Druhá skladba Wieczny Ogień obsahuje čisté mužské spevy, dobre prevedené sťa spevy bojovníkov na vojnovej výprave, no človek márne čaká, kedy sa skladba rozbehne, tak ako začala tak aj končí a s ňou sa končí aj toto demo krátkym outrom s tradičnou melódiou ľudových nástrojov.

Demo Kiedy Wiatr Rozwieje Prochy je príjemným skoro sedemnásť minútovým počúvaním, ktoré ale obsahuje len jednu metalovú skladPublikovať príspevokbu, čo je ale málo na zahasenie smädu bažiaceho poslucháča. Kameňom úrazu je zvuk, na ktorom určite treba popracovať no na druhej strane vokály sú prevedené naozaj dobre a vyvolajú dobrý dojem, čo sa dá povedať aj o ľudových nástrojoch. Demo ale po vypočutí svojou krátkosťou nestihne zanechať hlbší dojem a preto zostáva čakať, čo zaujímavé Biały Viteź vyprodukuje nabudúce.

Hodnotenie: 60 %

Napísal: Zoreslav

Noc Besov II - Mrazivé Putovanie

2011-01-11T03:25:00.000-08:00

Sláva našej zemi i kultúre! Hudobný koncert NOC BESOV II - MRAZIVÉ PUTOVANIE usporiadaný na počesť európskeho kultúrneho dedičstva a úcty k našim predkom. Tradícia staroveria nezhasla ani v dnešných časoch. Prídu si ju uctiť kapely i fanúšikovia.

Za chladného a dlhého večera sa na koncerte predstaví štvorica kapiel a to z Poľska, Čiech a Slovenska. Na cestu Mrazivým Putovaním sa vydajú hostia zo severu, ktorými bude zoskupenie SALTUS s poriadnou porciou pohanského black-death metalu. Kto sa s pánmi ešte nestretol má možnosť to napraviť, pretože na album ako je "Slowianska Duma" sa nezabúda.

www.saltus.za.pl

Druhými hosťami večera bude česká PANYCHIDA, ktorá predstaví svoj nový album "Měsíc, les, bílý sníh". Melodický pagan-folk metal sa predstaví s novým spevákom. Môžete sa tešiť na piesne v staroslovienčine, ktoré nájdete na novom albume.

www.panychida.com

Po prvý krát na Slovensku sa predstaví black metalová kapela TORTURA. Česká Republika má čo ponúknuť a to i v prípade tejto mladej kapely, ktorá hrá nekompromisnú starú školu black metalu.

Ich odlschool black metal si môžete vypočuť aj na ich stránke, kde je zadarmo k stiahnutiu prvé demo.

www.tortura.cz

Na pódiu by nemohlo chýbať ani domáce zastúpenie, ktoré bude tentokrát v podobe trenčanov PROGLAS, ktorých už domáci poznajú z predošlého vystúpenia v Banskej Bystrici. Black-trash metal v ich podaní je úderným a zároveň technickým prevedením čierneho kovu. Proglas si pripomína históriu našich predkov, aby sme nezabudli kým sme boli a kým sme.

bandzone.cz/proglas

Tak ako na prvej časti, ani teraz nebude chýbať malý stánok internetového obchodu ARKONA.SK: http://arkona.sk/ s výberom z ich ponuky a taktiež distro slovenského vydavateľstva

TRYZNA PRODUCTIONS: http://www.myspace.com/tryznaproduction

Grafika a plagát: Folkingrimm Art http://www.myspace.com/folkingrimmart

Dátum: 15.1. 2011

Miesto: Banská Bystrica, Tirish Pub

Vstupné: 5€

HUDBOU ZA KULTÚROU.

"Moje meno napísané krvou na nebesiach" alebo to najlepšie z warmetalovej scény uplynulého roku.

2011-01-09T12:49:00.000-08:00

I dreamt of blood and iron

Of a storm of twisted flesh

Of a god that wills my hand

To be his judgement

And do you understand the rage

It will silence and deafen

And curse the slaves of men

For they are the slaves of all

This vision was in black and white

Soundless, dust, weathered hands crack the dial

A man hangs from the boughs and they beat him with sticks ...

(Blood Revolt- My Name in Blood Across the Sky)

Posledné roky priniesli podľa mňa čerstvý vietor do undergroundovej scény. V black metale sa objavilo zopár nahrávok od starších (Beherit, Nazxul, Avzhia, Gontyna Kry, Averse Sefira, Nitberg), ale i nových kapiel (predovšetkým Midnight Odyssey), ktoré dokázali svojou hudbou nielen napodobiť formu, ale aj obsahom a duchom svojej tvorby sa vyrovnať scéne deväťdesiatych rokov. To isté možno povedať o novej vlne okultného deathu (Cruciamentum, Disma, Grave Miasma) či o návratových albumoch starých kapiel ako Asphyx alebo Divine Eve. A napokon, zahanbiť sa nedal ani mladší súrodenec týchto dvoch žánrov. Popularita war metalu závratne stúpa a warmetaloví nadšenci museli mať posledné dva roky sviatok takmer každý mesiac, keďže vyšlo viacero albumov legiend žánru, ale aj nových talentovaných zjavov. Medzi inými vydali svoje nahrávky: Revenge, Kerasphorus a posledne Diocletian.

No v dnešnom výbere toho najlepšieho obídu tieto kapely naprázdno. Zo všetkých warmetalových útokov ma najviac oslovil Spear of Destiny od kanadských veteránov Ouroboros a Indoctrine od nového zjavu na scéne, kanadsko-írskych Blood Revolt. Nové je však v tomto prípade len meno, pretože zostavu tvoria osvedčené zjavy známe z kapiel ako Axis of Advance/Sacramentory Abolishment, Revenge a Primordial.

Ako prvých si zoberiem na mušku Ouroboros. Kapelu som si všimol už pred niekoľkými rokmi, keď sa prezentovala niekoľkými demáčmi, dvomi veľmi sľubne znejúcimi EP - éčkami a splitom s fínskou hordou Horna. Potom však všetko išlo k ľadu a objavili sa správy, že líder kapely Ryan Page išiel do rekreačného strediska, kde si istý čas užíval na útraty kanadskej vlády. Po jeho návrate sa Ouroboros rozpadol a svoju tvorivú energiu nasmeroval do svojej novej kapely – A.M.S.G. Popri tom však predsa došlo aj na vydanie dnes recenzovaného materiálu, ktorý bol podľa všetkého nahraný už pár rokov dozadu.

Spear of Destiny nesie charakteristickú pečať tvorby Ouroborosu – chaotické warmetalové bicie, agresívne riffy, miestami až psychopatické škreky a militaristickú atmosféru. To síce v kanadskej produkcii nie je nič nové, no šialenci z Alberty dávali do svojho prejavu vždy viac než len recyklované riffy ukradnuté z dielne Blasphemy. Vyslovene unikátna je ich schopnosť z chaosu a deštrukcie vytvoriť silné a pôsobivé obrazy. Žiadna z ich piesní nie je limitovaná len na drtivé linky, ktoré sa vyrovnajú Blasphemy, starému Beheritu alebo Demoncy, pretože všetky navyše smerujú k zaujímavému melodickému vyústeniu, ktoré chvíľami tromfne aj to najlepšie zo starej tvorby Gorgorothu.

Všetko to ďalej dopĺňa primerane surový, ale čitateľný, silný zvuk a sample dotvárajúce piesne venované kombinácii okultných a vojnových tém. Pre fanúšikov Alcestu a všetkých ďalších pop-blackových zástupcov „fundergroundu“ to iste bude hudobne aj textovo silná káva. Pre fanúšikov warmetalu, ale aj tých, ktorí hľadajú veci ďaleko vzdialené rádiovému konzumu, absolútne odporúčam aspoň vypočutie skladieb ako Annihilate, Subjugate, Desecrate alebo Hail the Conquering Ones.

Blood Revolt možno zaradiť ku trochu odlišnej šablóne. Aby som bol konkrétny, iste neutaja hudobnú podobnosť s bývalou kapelou časti ich zostavy – Axis of Advance, alebo, ak chcete, s deathmetalovou veličinou Order from Chaos, ktorými bol Axis inšpirovaný. Podobne ako pri Ouroborose tu máme rýchle a chaotické bicie, len snáď ešte o čosi rýchlejšie. Gitarové riffy sú tak, ako to bolo aj v minulosti u týchto hudobníkov zvykom, zahrané vyslovene precízne napriek ich technickej náročnosti.

Zvuk je oproti Spear of Destiny prepracovanejší, menej zastrený a svojimi basovými linkami sa pohybuje v deathmetalových vodách.

Jediným významným posunom oproti minulosti AoA sú vokály. Nemtheanga predvádza presne to, na čo sme u neho zvyknutí z Primordialu. Popravde, kombinácia čistého vokálu s takouto hudobnou produkciu ma v prvých momentoch prekvapovala, ale po pár vypočutiach oceňujem spevácky výkon, ktorý zvlášť pomalším pasážam ako napr. tej v piesni Dead City Stare pridáva na atmosfére. Zaujímavý výsledok spev prináša v Martyrs Brigade asi najprístupnejšej a najchytľavejšej piesni albumu. S charizmatickým Írom prišla aj zmena v textovom obsahu. Tentokrát žiadne Hviezdne vojny, ale výjavy z budúcnosti po kolapse civilizácie. Už názvy piesní ako My name in blood across the sky, Dead city stare alebo aj God´s Executioner svedčia o tom, že z pohľadu Blood Revolt sa neblížime k fáze, kde spoločne budeme kráčať po ružových obláčikoch ruka v ruke, ale skôr k svetu, kde budeme na seba hľadieť cez zameriavače našich zbraní uprostred industriálnych ruín.

Jediným menším negatívom môže byť to, že sa toho po hudobnej stránke oproti Axis of Advance (či vlastne Sacramentary Abolishment) až tak veľa nezmenilo a chlapci sa trochu vykrádajú. Na druhej strane si netrúfnem spochybniť pôsobivosť piesní ako Dead city stare, pretože to môže patriť k umeleckým vrcholom ich doterajšej tvorby.

Je pre mňa ťažké vybrať víťaza z tejto dvojice, definitívny súd nechám na poslucháčov a ich osobné preferencie. Za seba môžem povedať, že obe nahrávky na mňa urobili dojem a sú hodné zháňania originálky.

Hodnotenie: 87 %

Napísal: Draconis

Betrayers Of Blood Pt.5

2011-01-06T07:25:00.000-08:00

Neosolium bude znovu pošpinené zradcovskou krvou, o čo sa postará zostava brutálnych umelcov z rôznych kútov Československa! Beštiálne kvinteto tvoria:

Moonfog [Brutal Death Metal / PB]

::: http://www.myspace.com/moonfogdeathmetal/ :::

::: http://www.moonfog.host.sk/ :::

Žrec [Pagan/Folk Metal / CZE]

::: http://www.myspace.com/zrecofficial/ :::

::: http://www.zrec.xf.cz/ :::

Doomas [Melodic Dark/Doom Metal / ZC]

::: http://www.myspace.com/doomastheband/ :::

::: http://www.doomas.com/ :::

Nevaloth [Atmospheric Black Metal / ZV]

::: http://www.myspace.com/nevaloth/ :::

::: http://www.nevaloth.tym.sk/ :::

Beyorial Cynanthropy [Technical Death Metal / BB]

Vstupné: 4 €

Prijmeme redaktora!

2011-01-05T03:12:00.000-08:00

Redakcia Besu prijme medzi seba nového člena!

Po prijatí nového redaktora máme ešte stále voľné miesto. Hľadáme však človeka s výbornou znalosťou angličtiny, ktorý sa ujme prekladania zahraničných interview, ktoré môže aj sám iniciovať. Čo ponúkame, je len znova dobrý pocit z vykonanej práce pre slovenský underground.

Čo požadujeme:

- spisovnú slovenčinu
- výbornú znalosť angličtiny

- aktivitu a sebarealizáciu

- zaslať ukážku svojej práce (recenzia, článok o hudobnej scéne, úvahu)

V prípade záujmu píšte mail na: beswebzine@gmail.com

Veľa šťastia. S pozdravom Goryvlad.

Gjallarhorn - Awakening (2009)

2011-01-04T15:28:00.000-08:00

Ukrajinská black metalová scéna je jedna neprebádaná studňa, a tak i dnes som sa zoznámil s ďalšou neznámou z tejto krajiny. Gjallarhorn je jedna z kapiel s ktorou som doteraz nemal tú česť.

V roku 2009 vydali pod ukrajinským vydavateľstvom Vacula Productions svoj debutový album s názvom Awakening a ten práve teraz držím v ruke. Celková dĺžka tridsať minút je z môjho pohľadu menej na full album, no menej je však niekedy viac.

Na debutový počin je album Awakening dielo na veľmi slušnej úrovni. Ak by sme však mali hádať z ktorej krajiny Gjallarhorn pochádza, už podľa názvu by sme uvažovali o Nórsku. Po prehratí si celého albumu však nebude len názov kapely to jediné, čo vás bude ťahať ďaleko na sever. Už úvodné tóny piesne Na Schodach do Čertogu Mertvich mi pripomínajú rannú tvorbu Satyricon, či Immortal. Surový zvuk starej školy sa nezaprie ani v ďalších piesniach, ktoré nasledujú po klávesovom intre. Tretia pieseň Winterdemons mi priam evokuje Immortal a starú nórsku školu z 90tych rokov. Rýchle gitarové pasáže a počuteľná basgitara, to všetko zaobalené do surového zvuku a mrazivej atmosféry. Ten pravý špinavý zvuk sa rozľahne pri piesni Winternight, nieje však žiadnou kopírkou vyššie spomínaných kapiel, no priam nesie posolstvo black metalu zo Škandinávie.

Poslednou skladbou, ktorá uzatvára album je klávesové outro reprezentujúce celú atmosféru. V pozadí klavíru zúri snežná búrka a vy sa priam prechádzate touto zamrznutou krajinou. Žeby Nórsko? Skutočne, kebyže mi niekto nepovie odkiaľ táto kapela pochádza, tak som určite v tom, že sú severania. Ukrajinský black metal je moja srdcová záležitosť, som však rád, že počin Awakening znie tak odlišne.

Gjallarhorn si s týmto všetkým poradili veľmi dobre, prinášajú poslucháčovi nové skladby v oldschoolovej podobe, čo určite ocenia metalisti odchovaní práve na tomto štýle. Dnes som sa presvedčil, že ukrajinský underground vie ponúknuť zaujímavé kúsky a po debute Gjallarhornu mám chuť na ďalšie.

Hodnotenie: 78%

Napísal: Goryvlad

Rozhovor - Panychida 31.12. 2010

2010-12-31T07:51:00.000-08:00

Panychida nedávno vydala svoj nový album Měsíc, Les, Bílý sníh, znova so Slovanskou tématikou.

Našich západných bratov som sa teda rozhodol opýtať na bližšie informácie ohľadom albumu, kapely, či iných vecí.

Zdravím našich západných susedov, dúfam že sa vám bude na moje otázky odpovedať s radosťou.

Panychidu v našich končinách nepozná tak veľa ľudí, mohol by si mi popísať prečo je to tak a trochu predstaviť kapelu, aby sme sa aj my Slováci oboznámili?

Také tě zdravím a taky všechny čtenáře Bes webzinu! Krátce tedy Panychidu představim. Jsme pětičlenná kapela se základnou v Plzni. Hrajeme si svůj „Paganized Metal“. Je to naše pomyslná škatulka, ve které najdeš vše, co tě napadne při poslechu naší muziky. Od blacku po folk. Každý z nás hraje kromě Panychidy minimálně ještě v jedné kapele, někdo i ve více. Snažíme se podílet na metalové scéně koncertováním a pořádáním festivalu Phantoms of Pilsen a pro všechny z nás je metal nedílnou součástí života.

A jak je to s naší „známostí“ na Slovensku opravdu nevím. Za celou dobu existence kapely jsme neměli možnost u vás vystoupit. Až zhruba před dvěma měsíci jsme hráliv Trnavě a v půlce ledna 2011 se chystá koncert v Banské Bystrici (díky tobě :) ). To, doufám nebude poslední koncert na Slovensku a snad se k vám podíváme častěji a snad o nás bude ve vašich končinách více slyšet.

Kapelu ste založili v roku 2004, aké boli vtedy myšlienky a čo ste chceli dosiahnuť? Ste spokojní s počinmi, ktoré ste doteraz vydali?

Kapela vznikla zprvu jako dvoučlenný projekt mě a bývalého zpěváka G.H.M. Tehdy vznikly první songy. Zajímala nás mytologie našich předků. Kombinovali jsme tato témata s naší vlastní fantazií. Tak se kloubily myšlenky textů s atmosférou hudby. Ctižádosti tenkrát moc nebylo, nepočítali jsme s tím, že se z toho projektu vyvine plnohodnotná kapela, která koncertuje, vydává desky, pořádá festivaly... takže s tím, co jsme dosud podnikli a vytvořili rozhodně spokojeni jsme!

Máte za sebou dva plnohodnotné albumy, pričom ste vystriedali niekoľko spevákov. Na debutovom albume hlas speváka pripomínal Abbatha z Immortal, nový mladík však priniesol zaujímavé oživenie, prečo toľko zmien?

Tolik změn samozřejmě nebyl záměr. Původní zpěvák viděl svojí budoucnost jinde, než v čele Panychidy a v dobrém odešel. My jsme samozřejmě chtěli pokračovat a proto jsme začali hledat nového frontmana. Dlouho se nám nedařilo. Na nějakou dobu jsme se dohodli s Markétou z pražské kapely Belligerence na dočasné výpomoci. Zapadla k nám skvěle, ale její angažmá bylo předem domluvené jako „na čas a konec“, protože je sama dost vytížená ve své domovské kapele. Hledání pokračovalo dál a po několika krocích do prázdna jsme šťastnou náhodou narazili na mladého nadějného a nadšeného zpěváka Vlčáka. Už je s námi asi rok a půl, nahrál zpěvy na novou desku a podílel se i na psaní textů. Jako s frontmanem jsme s ním naprosto spokojeni a zapadl i do party.

Prejdime k novému albumu, ktorý nesie názov Měsíc, Les, Bílý sníh, čo symbolizuje tento názov, myslím si, že je to metaforickejšie pojatie, alebo sa mýlim?

Název desky vzešel od kytaristy Honzy Vaňka, takže tvou otázku předávám dál:

Honza: „Ideálně symbolizuje ty krásné dny, které jsou teď venku. Pro mě. Co symbolizuje pro tebe, nechám na tobě. Každopádně si můžeš ještě domyslet, co symbolizoval pro Honzu Kapáka, který napsal titulní text až na motivy názvu alba ... pro každýho je to něco jinýho. Normální věc ... :-)“

Rozdiely medzi debutom Paganized a novinkou sú výrazné, čo je však poznávacou črtou sú gajdy, kto vám nahráva tento nástroj, a ako prebiehalo celé nahrávanie nového albumu? Myslím, že ste prišli s niečím čo mnoho fanúšikov nečakalo.

Ty rozdíly vnímáme i my a jsme za ně rádi. Symbolizujou pro nás posun kupředu a ne stagnaci, či krok zpět. Byla by škoda nahrát druhý Paganized. Ačkoliv se ty dvě desky tolik liší, pořád je to Panychida, pořád jsme to my a je to slyšet nejen v pasážích s dudami. Nahrávání šlo hladce. V domácím studiu se vždycky pracuje líp. Tentokrát jsme si dali dost na čas s mícháním a masteringem. Věříme, že se to vyplatilo. Dudy a flétny nám podle mých not nahrála jako minule naše kamarádka Helča Petráková ze Strakonické kapely MaMuMa. Spolupráce s ní je skvělá – přijela, koukla do not, nahrála, hotovo :).

Jestli jsme tou deskou fanoušky překvapili, je jedině dobře. Byla by nuda vydat něco, co každý čekal :).

Měsíc, Les, Bílý sníh, obsahuje aj piesne, ku ktorým sú texty písané v staroslovienčine, ovláda niekto z vás písmo, ktorým je text napísaný a z akého dôvodu ste sa rozhodli pre takúto poctu našim dejinám?

Ano, náš baskytarista Talič se soukromě zabývá studiem slovanských jazyků, ačkoliv zaměření jeho univerzitního studia je z naprosto opačného pólu. Všem se nám nápad na texty ve staroslověnštině líbil a tak se Talič ujal psaní. Vznikly dva texty – O Orîlě i Zmîji a Alatyrî. Oba texty jsou Taličova originální veršovaná vyprávění o starých legendách. Pro mě osobně mají tyto dva songy svou zvláštní atmosféru. Jsem rád, že se to takhle podařilo. Připravujeme přiblížení textů posluchačům v podobě fonetického přepisu a překladu do češtiny a angličtiny.

Na albume sa nachádzajú aj chorálové vokály, ktoré dávajú piesni O Orile i Zmiji epický charakter, kto ich nahrával?

Tyto pasáže nazpíval náš další kamarád Lukáš Pavlovský. Skvělý talent! Člověk, který má v hlavě ladičku. Dostal opět noty, nazpíval a bylo hotovo a šlo se na pivo :). Jeho sbory se ozývají např. ještě ve Flaming Forests nebo v The Myth of the Eternal Return.

Ako som už spomenul, tak hudba prešla miernou zmenou a vo vašej hudbe sa objavili prvky rôznych žánrov. K čomu by ste najviac priblížili hudobnú stránku Panychidy, či názov paganized metal? Nepríde vám trend s ktorým sa vlna pagan metalu rozrástla, ako hlavný dôvod prečo ľudia zabúdajú na undergroundové kapely, ktoré tento štýl hrali už dávnejšie predtým?

Možná na nás měl ten zmiňovaný pagan metalový boom vliv při tvoření nové muziky. Snažili jsme se to s folkovými nastroji nepřehnat a držet se střízlivě snesitelnosti. Upřímně mě to přehánění některých kapel až znechucuje – touha znít folk/pagan uhopsaně za každou cenu. Myslím, že jsme tu hranici vkusnosti nepřekročili. Jsme především METALOVÁ kapela složená z metalových maniaků – to je věc, ze které vycházíme. Příměsi folku v metalu musí zůstat příměsemi, nepřevzít žezlo. Hrajeme „paganized metal“ a ne „metalized pagan“ :).

Nedávno ste odohrali turné so silnou nórskou zostavou medzi nimi aj legenda Taake, aké bolo toto turné a čo ste si odniesli z tohto zážitku? Máte radšej klubové koncerty alebo väčšie festivaly?

Celé turné s nimi jel náš Honza Vaněk, Panychida se připojila jen na koncerty v Trnavě a Plzni. Nicméně jsme měli možnost se s lidmy z Taake, Helheim, Vulture Industries i Sulphur seznámit a strávit s nimi nějaký čas. Zážitek pro mě, velkého fanouška Taake, byl nezapomenutelný. Vážím si, že se jim u nás v Plzni na našem festivalu líbilo!

Co je lepší – klubový koncert či velký festival? Pro mě mají obě varianty svoje kouzlo a člověka to vytrhne ze stereotypu. Přes zimu spousta klubovek, v létě nástup festivalů. Je to jako střídání ročních období :).

Je pravda, že ľuďom sa nezavďačíš, čo je však ešte smutnejšie sú koncerty, ktorých účasť je nižšia ako 80 platiacich. Vy sami organizujete Phantoms of Pilsen, aká je situácia u vás na druhej strane Českej Republiky?

Poslední ročník Phantoms of Pilsen pro nás dopadl skvěle. Vše šlo jak mělo. Obětovali jsme spoustu energie a prostředků do promotion a veškeré organizace. Navzdory našim obavám byla účast hojná, okolo 250 platících, skvělá atmosféra, kladné ohlasy. Přisuzujeme to dobrý konstelaci – kapely, cena, datum, místo, míra propagace... Předchozí ročník se tolik nepovedl. Měli jsme smůlu, že nám odřekly během týdne před akcí 3 kapely (toho 2 hlavní). Ale co se týče klubových koncertů, je situace v ČR podobná. Malých koncertů se všude koná spousta, lidé jsou přesyceni a to se projevuje na návštěvnosti.

Zima nás zastihla v jej plnej kráse, aký máš vzťah k tomuto ročnému obdobiu? Podľa slovanských ľudových povier majú v týchto dňoch zlé sily najväčšiu moc, ako vnímaš tieto veštby a vieru našich predkov?

Zimu mám rád pro její atmosféru. Všechno spí, hybernuje. Zvlášť, když je zima jako letos – měsíc, les, bílý sníh :). Co se týče mýtů našich předků, chovám k nim úctu, fascinují mě. Rozhodně to všechno vnímám po svém. Jsem technický typ, pro většinu věcí známe vysvětlení, takže na pověry nevěřím. Ale o mytologii se zajímám, baví mě o těch věcech přemýšlet...

Tak to bola moja posledná otázka, ja vám prajem za redakciu Besu všetko dobré do budúcna, posledné riadky sú vaše! Slava vám!

I my vám přejeme všechno nejlepší v roce 2011, uvidíme se 15.1. v Banské Bystrici! Těšíme se.

Sinneral & Panychida

Napísal: Goryvlad

Novinky - Purity Through Fire

2010-12-31T04:13:00.000-08:00

Purity Through Fire News

1. VSPOLOKH - Sorrow of the past CD/lim. 50 Digipak CD released

Black Metal with a depressiv touch. The coldness of Siberia is living in this music!
This release is available as Digipak (lim. to 50 handnumbered copies!) and as normal version.

2. FANGORN - Mysterious Land CD / lim. 50 Digipak released

Folk-Speed Metal from St. Petersburg/Russia - A must-have for fans of Ensiferum and Co.
This release is available as Digipak (lim. to 50 handnumbered copies!) and as normal version.

3. LA DIVISION MENTALE - Totem Simius CD / lim. 50 Digipak will be released in January 2011

Check out this totally sick music on our free Download-Sampler

4. KRODA Live Dates!

Kroda Live on stage:
20.2.2011 Kroda - Negura Bunget / Club "SV" / Svobody str. 1-A / Khmelnitskiy town, Ukraina
24.-25.6.2011 Kroda at Northern Lights Festival / Austria

5. Don't miss our free download Sampler under
http://www.purity-through-fire.com/Sampler/PuritythroughFireSampler.rar

purity-through-fire.com

Dub Buk - Mertvi Soromu Ne Imut (2010)

2010-12-27T13:59:00.000-08:00

Fanúšikovia kapiel z „východného bloku“ musia byť po hudobnej stránke s posledným rokom spokojní, keďže viaceré z ich obľúbených kapiel prišli s novým materiálom. K Viteru, Temnozoru a Nokturnal Mortum, sa koncom tohto roku pripojila aj ukrajinská formácia Dub Buk. Novinku kapely, nejednému slovenskému fanúšikovi známej predovšetkým z albumov Rus ponad vse a Idu na Wy, Mertvi soromu ne imut vydal nedávno poľský label Eastside.

Môžem povedať, že k predošlej tvorbe kapely mám vcelku pozitívny vzťah, aj keď nikdy u mňa nešlo o vyslovene srdcovú záležitosť. Dub Buk na nich prezentovali materiál pomerne typický pre ukrajinskú scénu – klávesy využívajúci black metal s folkovým nádychom, no napriek tomu si spolok udržiaval originalitu a podľa mojej mienky značne prevyšoval väčšinu domácej tvorby.

Na aktuálnom albume do značnej miery venovanému kozáckej histórii Ukrajiny však oproti minulosti došlo k značným zmenám. Od prvej piesne je predovšetkým na spôsobe gitarového hrania, ale aj celkovej skladbe riffov badateľný veľký vplyv starého thrash metalu. Povedal by som priamo vplyv kapiel ako Destruction (napríklad nosný riff štvrtej piesne je ako vystrihnutý z tvorby tejto nemeckej legendy), hoci pri niektorých piesňach (ako úvod v dvojke Kiyvskij raich) by to pokojne mohol byť aj Megadeth. Na úkor tohto nového prístupu padla časť pôvodnej melodiky a rovnako sa tak do veľkej miery vytratili aj klávesy, ktoré sa v porovnaní so staršou produkciou objavujú podstatne sporadickejšie. Folkovo ladené pasáže by ste hľadali na Mertvi soromu ne imut márne.

Osobne sa považujem za fanúšika black/thrashu, ale v prípade štýlovej zmeny u Dub Buku si nie som celkom istý, či išlo o správne rozhodnutie. Prejav je síce agresívnejší ako v minulosti, ale pri väčšine skladieb (snáď s výnimkou Sožalenie – grech) sa aj tak agresivitou nedokáže vyrovnať kapelám ako Aura Noir, Urgrund či Gospel of the Horns, ktoré neváham zaradiť medzi vrcholy žánru. Ani po stránke originality to nebude nič slávne, keďže veľká časť tohto albumu bola nová naposledy asi tak v roku 1987.

Napriek tomu má album svoje silné momenty, dá sa povedať, že niečo zaujímavé sa udeje v každej piesni. Škoda len, že nad týmito chvíľami prevažuje množstvo hudobnej vaty, akú dokáže naservírovať aspoň polovica metalových kapiel. Medzi najvydarenejšie piesne by som zaradil úvodnú Baťko kľatv, trojku Sverčelovieku... a predposlednú Syn stepiej asi najlepšej skladby albumu. Za veľké pozitívum neváham označiť zmenu zvuku, ktorý je oveľa hutnejší a presvedčivejší ako kedykoľvek predtým. Trúfam si povedať, že po tejto stránke je nahrávka jeden z najlepších materiálov, aké som si v poslednom čase mohol vypočuť.

Pri záverečnom hodnotení musím povedať, že sa mi novinka od Dub Buku nedostala pod kožu. Mertvi soromu nejmut nie je materiál vyvolávajúci u poslucháča zúfalstvo alebo nudu, ale od Ukrajincov by som po ich predošlých počinoch očakával viac než len solídny nadpriemer, ktorý vo mne zanechal trochu rozpačité dojmy.

Hodnotenie: 70 %

Napísal: Draconis

Viter - Dzherelo (EP 2010)

2010-12-18T02:11:00.000-08:00

Nie je to dávno, čo undegroundovú scénu obletela správa o odchode Viterzgira z ukrajinskej folk black metalovej formácie Kroda. Potom, čo sa situácia okolo odchodu ukľudnila, vyšli na svetlo informácie o vzniku nového hudobného telesa s názvom Viter. Metalová verejnosť bola nedočkáva, čo nové prinesie skupina hudobníkov okolo Viterzgira a v akom smere sa posunie od žánrovo tvrdšej Krody. Viterzgir nenechal na seba dlho čakať a postupne vypúšťal na Youtube video upútavky na nové EP. V závere tohto leta sa podarilo zhmotniť tvorbu v Casus Belli Musica a tak vyšiel prvý materiál tejto ukrajinskej folk metalovej kapely pod názvom Dzherelo. Našej redakcii sa v tomto období podarilo ako prvej spraviť rozhovor s Viterzgirom v ktorom osvetloval samotný vznik, tvorbu a vydanie tohto EP. Poďme však na samotný materiál.

Dzherelo už od prvých minút dáva tušiť, že pôjde o niečo nové v rámci doterajšej Viterzgirovej tvorby, no zároveň jasne cítiť odkaz predchádzajúcej folkovej tvorby na materiáloch Krody. V prvom rade si treba uvedomiť, že Dzherelo nepredstavuje pokračovateľa black metalovo ladených albumov Krody, ide skôr o spojenie folku a metalu, nie však na spôsob tvorby kapiel ako Hromovlad, Žrec či Arkona, ale skôr o príklon k progresívnejšej tvorbe kapely Negura Bunget a jej albumu Om. Jasné náznaky odkazu na tvorbu Negury Bunget cítiť či už v skladbách ako Vidrizh alebo Krov Tikae. Nejde však o kopírovanie Negury Bunget, skôr len o veľmi podobný spôsob kompozícií, ktoré plynulo prechádzajú do typických kompozičných postupov Viterzgira, ktoré mi miestami pripomínajú debutový album Krody, Cry to Me, River... . Na EP, môžeme nájsť i pasáže, kde sa dáva väčší priestor na folkové nástroje, no i pasáže, kde naopak idú do popredia gitary. Z hľadiska dynamiky Dzherelo ponúka skôr stredné tempá, na ktoré sme zvyknutý z posledných albumov Nokturnal Mortumu, no miestami prechádza i do rýchlejších pre black metal typických klepáčov. Vokál je čistý, scream by sa v tomto prípade absolutne nehodil, z hľadiska zvuku nemám čo vytknúť, ani z hľadiska hráčskych výkonov. Veľký prínos vidím v rozmanitom využití folkových nástrojov v čisto folkovej skladbe Sny Hmar. Kým Negura Bunget dáva dôraz v podobných skladbách skôr na kláves, Viter vsádza skôr na folkové nástroje, miestami navodzuje až jemne orientálnu atmosféru a plynulo sa vracia k tomu, čo je pre ukrajinskú scénu veľmi príznačné, a to ukrajinský folklór. A práve folklór je ten hlavný spojovateľ, ktorý charakterizuje dnes spomínané štyri kapely – Viter, Kroda, Negura Bunget a Nokturnal Mortum. To čo je charakteristické pre tieto kapely je práve inšpirácia vo folklore, a keďže podstata východoeuropského folklóru vychádza aj z kultúrneho dedičstva karpatského oblúku, ktorý začína v Rumunsku a končí v Českej republike a ovplyvnil materiálnu a duchovnú kultúru národov žijucích v tejto oblasti, je zaujímavé sledovať jednu a tú istú inšpiráciu v štyroch hudobných telesách.

EP Dzherelo, predstavuje spojenie ukrajinského folklóru a metalu, ktorý je pre ukrajinskú scénu veľmi príznačný. Pre fanúšikov poslednej tvorby Negury Bunget či Nokturnal Mortumu bude predstavovať príjemné prekvapenie a určite v nej nájdu svoje sympatie. Jednoznačne toto EP odporúčam, keďže kvalita ukrajinskej scény v posledných rokoch len rastie a skupina Viter je toho samotným dôkazom.

Hodnotenie: 80 %

Napísal: Blutkrieg

Slovenský zine Equimanthorn!

2010-12-17T04:59:00.000-08:00

Revolt Fest 2011

2010-12-17T02:10:00.000-08:00