utorok 3. augusta 2010

Gontyna Kry – Arystokracja Ducha (2008)


Po niekoľkoročnej prestávke a fámach o ukončení projektu sa Gontyna Kry na čele s Bardom Neurom vrátila a v krátkej dobe priniesla dva nové albumy. Prvý z nich, Blood of our fathers, možno brať ako interpretáciu staršieho Krew naszych ojców, no rozdiely medzi oboma sú tak veľké, že ho bude najlepšie považovať za úplne nový album, kde sa z predlohy zachovali vlastne len zlomky melódií a časť textov. Druhý z týchto nových albumov a zároveň predmet tejto recenzie bol pomenovaný Arystokracja Ducha. Roku 2008 ho vydalo poľské vydavateľstvo Eastside.

Už na prvé vypočutie je zjavná zmena v štýle medzi „starou“ a „novou“ Gontyna Kry. Koniec koncov deathmetalové štylizácie sa po prvýkrát u GK vo väčšej miere objavili už na demáči „Kawaleria Swaroga“ (znalí poľštiny a tohto pomerne neznámeho materiálu si určite všimnú, že časť textov bola použitá práve pre nami recenzovaný album) a nový štýl sa potom plne vykryštalizoval na vyššie spomínanom „Blood of Our Fathers.“ V black-deathovom duchu pokračoval Bard Neur aj na albume Arystokracja Ducha. Výsledok pripomína starú švédsku scénu prvej polovice deväťdesiatych rokov, a ak ho mám s niečím porovnať, tak snáď s kapelami Sacramentum alebo Eucharist. Rozdielov medzi nimi je však naozaj veľa a podobnosť vyplýva skôr zo zvuku a štýlového zaradenia týchto kapiel než z nejakej priamej inšpirácie. Zdá sa mi, že veľkú časť týchto prvkov si autor priniesol zo svojho druhého, viac doomovo ladeného projektu Aetheres.

Arystokracja Ducha sa nesie predovšetkým v stredných (a menej často v rýchlych) tempách, ktoré zabezpečuje, ako sme si už u Gontyna Kry zvykli, automat. Ten je vhodne ozvučený, naprogramovaný a celkovo si dovolím povedať, že nekazí dojem ani atmosféru albumu a znie oveľa menej umelo ako stovky živých bubeníkov, ktorí svoje sporné umenie hojne dopĺňajú triggermi. Využitie stredných temp umožňuje bohatú paletu gitarových melódií a vyhrávok, občas aj sól a akustických pasáží, pričom výsledok pôsobí vyvážene a je aj dobre skomponovaný. Vďaka tomu, narozdiel od práce mnohých kolegov z dnešného „undergroundu,“ to všetko neznie ako samoúčelné onanistické fidlikanie nemanželského syna Yngwieho Malmsteena, ale ako vo všetkých smeroch ucelený hudobný výtvor, ktorý má svoju dynamiku a gradáciu, čo sú javy, ktoré v norsecore hranom na 250 bpm takmer úplne vymizli. Atmosféru dokresľujú striedmo (ale znova efektne a efektívne!) využité klávesy.

Album dlhý takmer 38 minút tvorí šesť piesní, jedno intro, jedno outro a jedno intermezzo. Medzi piesňami nie je ani jedna, ktorú by som si dovolil označiť ako slabšiu alebo tzv. vatu, slúžiacu na vyplnenie časového priestoru. Ak mám vyzdvihnúť nejaké skladby, tak by to bola asi trojka Mysticzny Źywioł Wojny, posledná Straźnicy Pogańskiego Dostojeństwa, ale hlavne šiesta skladba Tułacz Mroku, ktorá je mojou najobľúbenejšou z celého albumu. Grafická podoba je, podobne ako na predchádzajúcom albume, spracovaná na veľmi vysokej úrovni a osobne sa mi album páči aj po textovej stránke.

Gontyna Kry týmto albumom potvrdila svoje postavenie na špičke poľskej blackmetalovej scény. Neviem či ide o doterajší vrchol tejto kapely, ale albumom Arystokracja Ducha sa Gontyna Kry v svojom novom štýle oproti „Blood of Our Fathers“ posunula k dozretejšej a celistvejšej tvorbe. Poslucháčom, ktorí neodmietnu melodickejší black s vplyvmi death metalu, rozhodne odporúčam.

Hodnotenie: 90%

Napísal: Draconis

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára