S tvorbou kapely Silva Nigra som sa matne oboznámil na úspešne odohratom koncerte s menej úspešnou návštevnosťou v Trnave. Popravde už si ani nepamätám názov akcie ale vystupovali na nej veľmi zaujímavé skvosty nórskej a českej scény (Taake, Helheim, Silva Nigra, Panychida, a ďalší). Na základe vystúpenia kapely som bol motivovaný k zakúpeniu CD. Po tom ako sa mi konečne jediný ešte dostupný album (bolo pár chvíľ pred vydaním nového materiálu) dostal do rúk, plný očakávania som prehral obsah tohto nosiča. Išlo v poradí o štvrtý full počin nesúci názov Epocha.
Priznávam bol som morený obavami keď hralo intro. Moje obavy sa rozplynuli definitívne pri tridsiatej sekunde piesne Tok keď konečne zaznela dvojšlapka. Z jedenástich záznamov na nosiči je deväť piesní zvyšok tvoria Intro, Interlude a Outro. Musím povedať, že ide podľa môjho názoru o veľmi slušný materiál. Niekým je označovaný ako Raw BM no to sú už veľmi nepodstatné detaily. Každopádne ide o klasický možno až obyčajný black metal. Slovo obyčajný nemyslím v žiadnom prípade pejoratívne. Podľa môjho názoru sa dnešná scéna príliš venuje experimentovaniu, miešaniu štýlov a podobne, čo je rozhodne inovatívne posúva to black ďalej no akosi sa popri tom zabúda aj na osvedčenú klasiku. Som rád, že Silva Nigra robí Pure Fucking Black Metal a dúfam, že to tak aj zostane! Rád by som vyzdvihol aj textovú stránku albumu je to z časti exkurzia dejinami no samozrejme plná krvi. Nič pre sráčov! ;) Myslím si, že každý si texty vysvetlí inak a tak vám ponúkam moje vysvetlenie.
III. Legenda - Od samého začiatku do konca ide o nadupaný song. Opäť rýchle gitary, basa a bicie, opäť Ulvberthov hlas. Gitary znejú miestami plačlivo a snovo. Ku koncu sa zvyšuje gradácia hudobného posolstva vynechaním stále hrajúcich bicích, spomalením gitary a jej zdôraznením pomocou nárazových „útokov“ dvojkopu. Textovej stránke by som vytkol jednu drobnosť. Ide o príbeh na historickom pozadí. Na úplnom začiatku textu sa píše: „Tak o 3000 let ohlédni se s hrůzou spět. Končí čas krvavého býka, kultura Hallstatu zaniká...“. Tritisíc rokov dozadu by viac menej korešpondovalo s časom „krvavého býka“ pokiaľ si ho vysvetlíme ako prejavy Krétsko – Minojskej kultúry. (keď už tu máme dejepisné okienko vysvetlím aj menej znalým – Krétania zvykli pomocou obradnej dvojsečnej sekery Labrys obetovať býkov) No v tomto období nemôžeme hovoriť ešte o tzv. Halstattskej kovospracujúcej spoločnosti. To je len na margo textu. Skvelý hudobný zážitok to v žiadnom prípade neovplyvní – dokonca ani mne, a preto radím túto pieseň medzi moje obľúbené.
IV. Na památku věcí ztracených – Prvých pár sekúnd piesne gitara vybrnkáva melódiu doprevádzaná len občasným úderom na snare súčasne na crash činelu ale napätie udržuje ride činela ktorá neúprosne odpočítava príchod masakru. Po prechode odohranom taktiež na bicích to už ide samo. Sila piesne je podfarbená aj jemne hrubším vokálom ako bol do teraz. Môj záver znie: „klasická black metalová „klepačka“ so silným textom“. Opäť ide len o moju vlastnú interpretáciu textu. Text chápem ako popis, či možno aj kritiku prerodu spoločnosti, spôsobu života, strácania starých hodnôt. „Ptám se jaké by to bylo kdysi, před stovky tisíci let? I dnes míjíme ta místa aniž tušíme, že šlapeme po kalendářích věků!... Není potřeba naslouchat hlasu krajiny... Industriální doba tak reálného světa... Existenci všeho určí védní odbory.“
VII. Epocha – Opäť je na začiatku použitá gradácia, ktorá drží poslucháča v napätí. Miestami až hypnotické (možno lepšie by bolo keby som ich nazval snové) riffy u mňa posúvajú túto pieseň na prvé miesto. Text chápem tak akoby rozprával o stvorení sveta a o neustálom živom dianí vo vesmíre. Taktiež o večnej fascinácií človeka kozmom ktorá je vlastne nutnosťou práve kvôli tomu, že dianie na Zemi je úzko ovplyvnené vesmírnymi telesami.
VIII. Citadela – Bojový úvod priamo napovedá o čom pieseň je. Keď sa započúvate pozornejšie postrehnete okrem guľometnej paľby aj slová: „Feuer! Einstellungen!“ Táto pieseň nám teda prináša pohľad na boj II. svetovej vojny - Unternehmen Zitadelle - boje na Kurskom oblúku a to z pohľadu Nemca. Aj napriek tomu nejde o žiadnu propagáciu ,ale naopak o skvelý popis konečne z inej strany. Keď počujem túto pieseň mávam zimomriavky čo je u mňa veľmi dobrým znakom. K hudobnej stránke môžem povedať len, že sú použité opäť raz zaujímavé riffy. Tvrdé basovejšie hutne znejúce striedajú oceľovo ostré ľadové riffy. Dvojšlapka ako aj snare sú „vo svojom živle“.
Na koniec z mojej strany iba to, že som zvedavý na najnovší album a dúfam, že bude aspoň taký dobrý ako tento.
Hodnotenie: 80 %
Napísal: Azog
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára