Ešte roku 2009 vydalo vydavateľstvo Mass Catharsis Production na kazetovom nosiči splitko 4 kapiel pochádzajúcich z Českej republiky a Talianska. Západných susedov reprezentovali dve u nás pomerne známe hordy: Inferno a Sekhmet, zo strany Juhoeurópanov to boli kapely The True Endless a Tundra. Prvá z nich je mi známa z ich koncertného vystúpenia na minuloročnom Hell Fast Attacku a druhá z talianskych družín už pred pár rokmi figurovala na spoločnom splite s vyššie menovaným Infernom. Celý materiál nazvaný United in Hell sa skladá z deviatich skladieb, okrem Tundry, ktorá sa prezentovala troma skladbami, prispeli ostatné kapely dvoma nahrávkami. Základné informácie sme si predstavili, môžeme sa teda pozrieť na nahrávku z bližšia.
Prvá sa predstavuje talianska úderka The True Endless. Z Hell Fast Attacku som si ich pamätal ako kapelu hrajúcu black metal plne vychádzajúci zo starej škandinávskej tvorby, čo vzhľadom na pomerne dávny rok založenia dáva zmysel. Prvá pieseň začína introm s deathmetalovým riffingom, ktoré prechádza do surového a agresívneho black metalu. Druhá pieseň s témou čiernej smrti je o čosi pomalšia a je doplnená gitarovými vybrnkávačkami. Celkový prejav The True Endless možno najlepšie prirovnať k starému Immortalu alebo snáď aj Bathory z prvého obdobia tvorby. Zvuk je slušný a nazvučenie umožňuje vyniknúť base. The True Endless asi nebudú najoriginálnejšou či najlepšou blackovou kapelou, ale ich materiál spomedzi zvyšku tohto splitu vyniká istou mierou invencie a je peknou spomienkou na dobu prelomu 80. a 90.-tych rokov.
Hodnotenie: 74 %
Prvá strana kazety pokračuje českou kapelou Sekhmet. Musím hneď na úvod, že si osobne narozdiel od chlapcov z tejto kapely na Marduk nepotrpím. Vzťah Sekhmetu k tejto švédskej black/deathovej stálici je badateľný na prvý pohľad. Svištiaci klepačkový black s pomerne jednoduchou rytmikou a občasným použitím deathmetalového spôsobu gitarového hrania, to sú všetko prvky, ktoré tieto kapely spájajú. Podľa môjho názoru to však na tomto splite Sekhmet trochu prehnali a ich hold obľúbenej legende zachádza až do parafrázovania. Okrem toho sa mi zdá, že sa občas mihnú aj rytmické nepresnosti zo strany bicích i gitár, ktoré by neboli také vážne, ak by ich vyrovnávalo viac originality. Tá však takmer absentuje a ja príspevkom Sekhmetu či už po hudobnej alebo textovej stránke nie som príliš nadšený. Vzhľadom na vcelku pozitívne recenzie odporúčam fanúšikom zvedavých na ich tvorbu nový album Opus zrůdy. Slušnú úroveň hrania a dobrý zvuk sú jediné pozitíva, ktoré trochu zvyšujú moje hodnotenie na ľahký nadpriemer.
Hodnotenie: 61 %
Ako tretia prichádza na rad Tundra, ktorej materiál začína krátkym noisovým introm nazvaným Nothing (tým je vyriešená záhada jednej skladby naviac). Od počiatku nasledujúcej piesne Room 1977 upúta rozdiel v zvukovej stránke, keďže Taliani prišli s o čosi rozostrenejším a v podstate aj menej kvalitným zvukom. Produkcia Tundry nesie isté vplyvy Burzumu a Darkthronu. Tie prvé sa prejavujú v pomalších a melancholickejších pasážach s rozkladmi akordov, ktoré sú podfarbené jednoduchými klávesmi. O vplyvoch Darkthronu nemusím hovoriť nikomu, kto má túto nórsku legendu aspoň trochu napočúvanú. Poviem len toľko, že druhá pieseň, v ktorej absentujú vyslovene pomalé pasáže, brúsi až k vodám Satanic Warmasteru. V tejto piesni už podľa môjho názoru spomínané rozostrené nazvučenie trochu vadí. V podstate sa Tundra prezentovala štandardným BM materiálom, ktorý vzhľadom na množstvo podobnej produkcie nijako nezažiari a domnievam sa, že na ich splite s Infernom ukázali onakvejšie kúsky.
Hodnotenie: 63 %
Materiál uzatvára česká kapela Inferno, ktorá je minimálne v svojej domovine neprekonateľným rekordérom v počte splitov. Zvuk sa oproti Tundre zlepšil, je basovejší, ale stále zostávame v undergroundových vodách. Ako každý, kto už trochu pozná Inferno, som očakával typický prejav tejto kapely – Moonbloodom a Darkthronom inšpirovaný materiál s charakteristickým spôsobom spevu. A moje očakávania sa prekvapujúco splnili do bodky. Problémom je akurát nedostatok akýchkoľvek nových podnetov, Inferno akoby prepli na autopilota a ich nahrávky sa podobajú ako vajce vajcu. Predovšetkým prvá z piesní znie až vyvetrane. Vďaka zaujímavejšiemu ukončeniu druhej piesne, zdvíham hodnotenie nad priemer tohto splitka, ale nie zvlášť vysoko. Ktovie prečo Česi neinvestovali trochu viac námahy aj do prvej piesne? Týmto rébusom by sa však mali trápiť oni samotní, lebo mi akosi uniká zmysel vydávania nekonečného množstva nie veľmi zaujímavých nahrávok.
Hodnotenie: 67 %
Ako celok ma United in Hell nijako zvlášť neoslovilo. Okrem The True Endless nepriniesla žiadna z kapiel nič, čo by stálo za vyzdvihnutie. Asi všetky zo zúčastnených kapiel nahrali podstatne lepší materiál, takže sa obávam, že nemám veľa dôvodov toto splitko odporúčať na kúpu. Nič katastrofálne, ale zanikne v mori podobne kvalitných nahrávok. Celkové percentuálne hodnotenie tomu vcelku odpovedá.
Hodnotenie: 66 %
Napísal: Draconis
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára