sobota 4. septembra 2010

Einsamtod - Grey Days (Demo 2009)


Akýmsi zvláštnym riadením osudu došlo k tomu, že tesne po uverejnení recenzie dema projektu Igric na Bese mám tú česť recenzovať aj demo ďalšieho projektu tohto hudobníka - kapely Einsamtod, ktoré nesie názov Grey Days. Preto k predstaveniu uvedenému v predošlej recenzii dodám len toľko, že v dnes recenzovanom spolku okrem samotného Igrica (pod pseudonymom Smrtislav) figuruje ešte jeden člen, vokalista Nefastvm, ktorý sa mimo Einsamtodu momentálne objavuje aj v zostavách talianskych kapiel Tundra a Apathia.

Pomerne netradične začnem celú recenziu grafickou stránkou počinu. Takmer tridsať minútové demo bolo vydané na kazetách v papierovom obale. Tento nápad ako aj veľmi vkusné obrazové spracovanie obalu navodzujúce melancholickú atmosféru (ale bez nejakej sirupovej vtieravosti a nadbytočného pátosu) majú šancu už na prvý pohľad zaujať fanúšika prezerajúceho si ponuku distra tak, ako zaujali mňa.

Hudba následne zodpovedá nielen grafickému spracovaniu, ale aj názvu kapely (Samosmrť) a jednotlivých piesní. Celkom dobre tu môžeme hovoriť o takzvanom depressive-suicidal black metale. Melancholické gitarové linky podfarbované klávesmi sa nesú v pomalších tempách a celkový prejav dopĺňa vokál, ktorý je farbou typický pre vyššie uvedený žáner. Možno nie som práve znalcom DSBM, no domnievam sa, že výsledok možno pomerne vhodne prirovnať k dvom novším výtvorom americkej kapely I Shalt Become - albumom Requiem a Pendle Which Trials.

A to je vlastne aj problémom celého predloženého materiálu – okrem silnej hudobnej podobnosti s I Shalt Become sa do Grey Days akosi dostala aj chyba spomínaných dvoch albumov americkej kapely: pocit statickosti vychádzajúci z minimálneho kompozičného vývoja skladieb. Všetky tri "plnohodnotné" skladby sú v podstate položené na jedinej nosnej melódii, ktorú dopĺňajú a obohacujú buď akustické gitarové pasáže, alebo klávesové motívy. Pri prvých vypočutiach to nemusí byť na škodu, no bojím sa či takto skomponovaná hudba dokáže zaujať, povedzme aj desiaty krát.

Záchranou a najsilnejším článkom hudby sú výborne zakomponované klávesy, ktoré sú aj vďaka využitiu viacerých druhov ich nazvučenia príjemným spestrením a ukazujú, kde je silná stránka ich tvorcu. S trochou irónie však musím dodať, že klávesové intro "Haunting Fate" mi až neuveriteľne pripomína klávesovú skladbu od ďalšej americkej hordy Krieg, ak sa teraz pred polnocou nemýlim išlo o "Reunion of the Ancients" a outro mi zas navodilo akýsi mix ambientných skladieb od Burzumu a klávesových albumov Ildjarna. Zvuk je kvalitný, vyvážený a určite vysoko nad štandardom žánru a v podstate mu niet čo vytknúť.

K záverečnému verdiktu si zoberiem na pomoc porovnanie s mnou posledne recenzovaným demáčom Warxathu. Grey Days je podobne materiálom na slušnej úrovni, potvrdzujúcim rastúci štandard slovenskej blackovej produkcie a v porovnaní s demom Warxathu ide o výtvor zvukovo vyváženejší a celkovo ucelenejší, no podobne ako spomínaný bočný projekt Ancestral Volkhves zatiaľ trpí nedostatkom skutočnej originality a čímsi, čo by ho spomedzi dobrého európskeho priemeru vynieslo niekam vyššie. Ak zoberiem do úvahy potenciál, ktorý sa prejavuje na spracovaní klávesov, je to iste škoda.

Hodnotenie: 67%

Napísal Draconis

2 komentáre:

  1. ja by som tam dal aj viac %, celkovo tvorbu Igrica mám najradšej na Slovensku (subjektívny názor, som si istý, že veľa ľudí bude nesúhlasiť), a v Einsamtod sa perfektne prezentoval.. asi nemusím dodávať, že DSBM patrí k mojim najobľúbenejším žánrom

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Redaktor Draconis, to zhodnotil po celkovej stránke, bol to jeho subjektívny pohľad, no pri zachovaní istej objektivity treba hľadieť aj na nedostatky. No každopádne ti ďakujem za názor a komentár.

    OdpovedaťOdstrániť