utorok 3. augusta 2010

Midnight Odyssey – Forest Mourners (2008)


Austrália má dlhodobú tradíciu svojskej a komerciou len málo ovplyvnenej undergroundovej scény. Trochu na okraji pozornosti európskeho publika sa tu za posledné dva desaťročia objavilo viacero zaujímavých kapiel. Do širšieho povedomia sa „za morom“ dostali predovšetkým spolky hrajúce pre Austráliu typický mix blacku, thrashu a deathu ako: Deströyer 666, Urgrund, Gospel of the Horns či Nocturnal Graves, ale aj stále nedocenení okultisti Nazxul so svojou klávesami podfarbenou mašinériou. Oproti týmto vyššie spomínaným je jednočlenný projekt Midnight Odyssey v podstate len začínajúcou kapelou, no má potenciál pretlačiť domácu tvorbu do pozornosti black metalových fanúšikov na celom svete.

Recenzovaný materiál je prvým z dvoch demáčov, ktorými sa táto ambientne blacková kapela zatiaľ prezentovala, a ak ma pamäť a myspace neklamú, tak dokonca slabším z nich. Aj tento „slabší“ z dvojice úplne stačí na to, aby zosmiešnil tvorbu väčšiny veľkých mien dnešnej scény - napr. posledné „diela“ Watainu alebo Gorgorothu, no pokračovať v zozname by som mohol ešte pekných pár riadkov, a ak mám vybrať ešte niekoho produkujúceho hudbu v podobnom štýle, tak musím s ľútosťou konštatovať, že Belus ma neoslovil ani s polovice tak, ako tento oveľa menej reklamovaný materiál. Podľa môjho názoru ide v rámci black metalového žánru o najnápaditejší výtvor minimálne za posledných desať rokov. Kapela, o ktorej pred rokom počulo len málo zasvätených totiž dokázala poprieť zažité presvedčenie, že v blacku už nemožno prísť s ničím originálnym, čo už vyše desaťročia slúžilo ako výhovorka pre kapely vykrádajúce samé seba, klasiky žánru alebo „experimentujúce“ s čudnými kombináciami black metalu a popových prvkov. Zaujímavé je, že elementy z ktorých sa album skladá, nie sú žiadnou novinkou: autor tejto hudby sám priznal inšpiráciu nájdenú v kapelách Burzum, Summoning či Katatonia, ale aj keltskom neofolku. Zaujímavá je však kombinácia týchto častí a ich originálne poňatie, pretože bezduchých kopírok vyššie menovaných tu už pár bolo.

Atmosféra nahrávky je postavená predovšetkým na dominujúcich klávesových plochách, pričom jedna zo skladieb, Night Spirits (so znateľným vplyvom Hlidskjalfu), je čisto klávesová. Na deme Forest Mourners nie sú klávesy využívané len na podfarbovanie hlavnej melódie, ako sme na to zvyknutí u bežných black metalových skupín využívajúcich klávesy, ale naopak sú na značnej časti materiálu skutočným nositeľom melódie. Skreslené gitary sú tak do istej miery potlačené, čo dodáva prezentovanej tvorbe popri dlhých a postupne sa cyklicky rozvíjajúcich epických melódiách snivý a nostalgický nádych vyvolávajúci v mysli obrazy zo zabudnutých legiend. Vďaka tomu sa ani pomerne dlhé skladby (štyri z piatich majú viac než 7 minút) v pomalom tempe nevlečú. Každá z nich sa logicky vyvíja a postupne smeruje k svojmu dostatočne silnému vyvrcholeniu. Do veľkej miery sú na recenzovanom demáči využívané akustické gitary a dve z piesní začínajú „španielkovými“ intrami (Journey Across the Sea a Spirit of the Winter Mountain), ktoré by sa pokojne mohli objaviť na nejakom neofolkovom albume.

Zaujímavým prvkom je spôsob, akým sa autor hudby vyrovnal s rytmickou stránkou albumu, ktorého veľká väčšina je postavená na pomalších a stredných tempách. Bicie sú do značnej miery postavené úzadia a obvykle obstarávajú len rytmický základ, miestami úplne absentujú. Toto rozhodnutie plne schvaľujem, podľa môjho názoru to výborne zapadá do celkového rámca albumu, kde by príliš veľa ukážok bubeníckeho umenia mohlo rušiť vybudovanú atmosféru a byť skôr príťažou.

Inštrumentálna stránka zodpovedá obsahu, kde celok je viac než len súčet bombastických hudobných výkonov, ako sme na to často zvyknutý u mnohých iných kapiel, no nestretávame sa tu ani s nejakým „kultovým“ amatérizmom. Zvuková stránka albumu by mohla byť aj lepšia, no v podstate pôsobí veľmi celistvo a hudbu nemusíme hľadať niekde v zvukovom terore.

Na záver môžem len vysloviť vrúcne prianie, aby Midnight Odyssey aj v budúcnosti produkovali skladby v kvalite Journey Across the Sea alebo vrcholu albumu, rovnomenným Forest Mourners, pretože albumy v kvalite recenzovaného demáča chýbajú dnešnému (black) metalu ako soľ.

Hodnotenie: 93%

Napísal: Draconis

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára