utorok 17. mája 2011

Primordial – Redemption at the Puritan´s Hand (2011)



Po štyroch rokoch od vydania posledného albumu sme sa konečne dočkali novinky z dielne írskych veteránov Primordial. Kapela patrí dlhodobo medzi moje najobľúbenejšie, a tak som si logicky nemohol nechať ujsť recenzovania „Spasenia...“. O to viac, že album som už doteraz párkrát prehnal svojim prehrávačom a zatiaľ sa mi nestihol zunovať, čo samo svedčí v jeho prospech. Takže, čo nové nám priniesli Primordial na tejto novinke?

Odpoveď je nič, Íri sa držia svojho smerovania naznačeného na posledných dielach bez zbytočného experimentovania, ale tiež bez toho, aby album znel ako výsledok zúrivej recyklácie starších nápadov. Redemption at the Puritan´s Hand je výsledkom dlhodobého vývoja kapely, ktorá si nepotrpí na nasledovanie každého tendenčného vplyvu, čo sa mihne na scéne. Primordial so svojimi epickými paganmetalovými piesňami ovplyvnenými heavy metalom a írskou folkovou hudbou naďalej zostáva keltskou protiváhou Gravelandu, Falkenbachu a Bathory.

Základným stavebným kameňom je znova výrazný hlasový prejav a poézia A. A. Nemtheangu, bez ktorej si Primordial ani nemožno predstaviť. Zvlášť textová stránka albumu je pôsobivá a od osobnejších výpovedí plných melanchólie prechádza až ku vzdoru a celospoločenským problémom, akou je skorumpovanosť. No Grave Deep Enough a Lain With the Wolf sú po textovej stránke vrcholmi albumu. Hlasovo je to stále ten istý Nemtheanga, ktorý svojou osobitosťou zakrýva svoje spevácke nedostatky. Robí to dobre, s výnimkou šiestej piesne pomenovanej The Black Hundred, kde frázovanie i zvolený spôsob spevu akosi neladia so zvyškom hudby a výsledok vyznieva čudne až falošne.

Podobne ako texty aj hudba na tomto albume strieda pomalšie momenty s tými rýchlejšími a agresívnejšími. Na tom, že piesne plynule prechádzajú z jedných vôd do druhých, majú veľkú zásluhu bubenícke schopnosti Simona O´Laoghaire, ktorého razantné pochodové rytmy pridávajú albumu na pôsobivosti. Spôsob gitarového hrania aj typ melódií, ktorými sa Primordial prezentujú sa oproti dvom posledným albumom (The Gathering Wilderness a The Nameless Dead) príliš nezmenil. Redemption at the Puritan´s Hand je snáď v porovnaní s jeho predchodcom o čosi pestrejší. Zaujímavého momentu sa dočkáme napríklad v pomalšej skladbe pomenovanej The Mouth of Judas. Írska ľudová melódia, ktorá v nej zaznieva pred koncom tu pripomenie Posledného Mohykána. Za zmienku stoja aj prvé tri piesne - No Grave Deep Enough, Lain With the Wolf a Blodied Yet Unbowed a záverečná deväťminútová Death of the Gods, ktorá je oproti spomínaným trom rýchlejším epickým kúskom o čosi pomalšia a mrazivejšia.

Pri hodnotení Redemption at the Puritan´s Hand ešte raz zopakujem to, čo som napísal na začiatku recenzie. Tých, ktorí Primordial poznajú dlhšie tento album sotva prekvapí niečím neobvyklým. To však neznamená, že si takýto fanúšikovia, ale aj tí menej znalí, album neužijú a nezaradia ho medzi svoje obľúbené, osobne predpokladám skôr opak, pretože od Primordialu sa očakáva niečo úplne iné a to kapela znova ponúka. Novinka od írskej jednotky je silnou nahrávkou plnou atmosféry a oduševnenosti, ktorá sa v zozname vydaní tejto skupiny možno nedostane na pomyselnú prvú priečku, no nie je ani žiadnym prepadákom. Dvoma slovami – kvalitný album.

Hodnotenie: 86 %

Napísal: Draconis

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára