nedeľa 10. októbra 2010

Nevaloth - La Diabolica Commedia (2010)


Mladá zvolensko-bystrická kapela Nevaloth po svojej dvojročnej existencií vydala tohto roku u Sonic Temple Records ich prvotinu La Diabolica Commedia, ktorá sa nahrávala v štúdiu Total music vo Zvolene v zime na prelome rokov 2009/2010. Toľko hovoria oficiálne fakty, poďme sa teda pozrieť na album podrobnejšie.

Delgrast, ktorý obsluhuje klávesy a vokál otvára album svojím partom v podarenom intre Apollyon, ktoré plynulo prechádza do úvodnej Blasphemous Metal. Hneď z úvodu hlboká tržná rana na nahrávke- rytmičák na bicích znie...tak ako znie. Kto počul tak vie, kto nie tak mu prezradím, že jeho zvuk sa veľmi blíži k zvuku hrnca a rozbíja inak veľmi zaujímavé LP. Zvláštne je, že poznám jednu žánrovo úplne odlišnú kapelu, ktorá nahrávala v tom istom zvolenskom štúdiu a mala rovnaký zvukový problém. Takže ten, kto má zodpovednosť za mix a mastering v štúdiu zrejme uplatňuje rovnaký (rozumej nie dobrý) mastering pri všetkých kapelách, ktoré mu prejdú rukami.

LDC ako celok pôsobí štruktúrou aj skladbou veľmi dobre, ale zvuk robí jedno obrovské mínus. Klávesy, už spomínané bicie aj vokál by si zaslúžili viac pozornosti pri ich nahrávaní a to by posunulo album niekde oveľa vyššie. Naopak veľmi silnou stránkou sú gitary, ľudovo povedané majú šťavu a najviac to cítiť v neuveriteľne hutnej skladbe Azazel, ktorá je pre mňa najsilnejšou na albume. Svjatogorove bicie sú prepracované do detailov, nezakladajú sa len na blastbeatoch, ale aj na technických prechodoch, či spomaleniach a sú absolútne presné. Celkovo kapela zvládla technickú aj atmosférickú stránku hry na výbornú.

V skladbe Liber Legis Luciferis sa prejavili Delgrastove ambientné sklony, ktoré rozvinul aj vo vlastnom projekte Abbey Ov Thelema- ten je zas čistým zhmotnením Delgrastovho záujmu o filozofiu, okultizmus a teistické vedy. Záverečná a titulná La Diabolica Commedia pozostáva z troch pasáží: Pseudomonarchia Daemonum, The Garden of Ashes and DustPád nebeského kráľovstva. Je natiahnutá až na sedemnásť (!) minút, vrcholí v nej filozofia kapely, jej technická hra a vhodne až vyčerpávajúco uzatvára kompiláciu.

Nie je ľahké vytvoriť konečný verdikt nad touto nahrávkou. Na jednej strane skvelá atmosféra a hra, na strane druhej zvuková stránka veci a záležitosť ohľadom množstva jazykov použitých v textoch- je ich na môj vkus trochu veľa, dva by rozhodne stačili. Ak Nevaloth výrazne popracujú na nazvučení a neupustia od výbornej atmosféry, tak v budúcnosti majú šancu stať sa svetlým bodom na domácej scéne.

Hodnotenie: 60%

Napísal: Atro

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára