utorok 14. septembra 2010

Warmarch – Pactum cum Diabolus (2009)






Čadčianska scéna sa do známosti slovenského poslucháča dostala predovšetkým vďaka kapele Slavigrom. Tá bola svojimi prvými materiálmi prísľubom, no postupne sa okolo nej objavilo množstvo navzájom ťažko rozlíšiteľných a často len krátko pôsobiacich kapiel a projektov vydávajúcich obskúrne demonahrávky, v ktorých sa vybíjal tvorivý potenciál jednotlivých hudobníkov. Nie je preto divom, že väčšine týchto kapiel sa nepodarilo do dnešného dňa vydať dlhohrajúci album zodpovedajúcej kvality. Jedinou výnimkou z pravidla je kapela Warmarch, ktorá sa však nedlho po vydaní debutového albumu a strate väčšiny členov rozpadla.

Spomínaný debutový album bol domácimi fanúšikmi alebo aspoň ich časťou privítaný s veľkým nadšením a priam až nekritickým obdivom, preto sa nazdávam, že po uplynutí primeranej doby je vhodné vrátiť sa k tomuto materiálu a znova ho prehodnotiť. Bol tento materiál skutočne tak veľkým prínosom pre slovenskú scénu? Áno aj nie. Nebudem zakrývať jeho pozitíva, no domnievam sa, že celý album mal aj svoje slabé stránky, na ktoré je nutné upozorniť.

Pred tým však prejdime ku štýlovej charakteristike kapely Warmarch na recenzovanej doske. Základ tvorí niečo, čo možno nazvať revidovaným Darkthronom, ale snáď ešte bližšie má k fínskemu Satanic Warmasteru. Ako najlepšie príklady uvediem piesne: Pod znamením čierneho Slnka, Úsvit zla alebo aj N. A. V., kde sa takto ladené pasáže vyskytujú. Na materiáli sa však hojne (a to hlavne v druhej polovici) objavujú aj riffy, ktoré neskryjú svoju príbuznosť so švédskymi kapelami ako Funeral Mist alebo Watain. Podobne je to aj s melodickými sólami, ktoré sa objavujú v niektorých piesňach (napríklad v skladbe V hlbinách mŕtveho sveta). Celkovo tu teda môžeme hovoriť o kombinácii dvoch prístupov – darkthronovského a toho, ktorý prináleží švédskemu ortodoxnému black metalu. Výnimkou je štvrtá pieseň Satanic Sadist, ktorá by svojim blackthrashovým prístupom zapadla na album kapely ako Aura Noir. Osobne mám tiež rád Destruction, no neviem či to zapadne medzi zvyšný tu prezentovaný materiál.

Ak som vyššie hovoril o pozitívach, medzi ne treba určite zahrnúť fakt, že je len málo slovenských kapiel produkujúcich na slušnej úrovni podobne surový a agresívny black metal. Zvuk celej nahrávky je organický a na skúšobňovú produkciu až neuveriteľne kvalitný a na materiáli sa nájdu pasáže (napr. úvodný riff do Kultu smrti), ktoré možno bez zveličovania nazvať vražedné, ako tak už predo mnou bolo učinené. Inštrumentálne je všetko zvládnuté na slušnej úrovni a vyzdvihnutie si zaslúži predovšetkým výkon bubeníka Dloga.

Medzi nedostatky patrí fakt, že celý album je s výnimkou dvoch nových skladieb tvorený skladbami z dvoch predošlých demonáhraviek, ktoré sa od seba do istej miery odlišujú svojim prístupom. S piesňou ako Satanic Sadist to potom všetko vyznieva skôr ako kompilácia než ucelený album. Ďalším a významnejším nedostatkom je absencia takých hudobných nápadov, ktoré by dali celému dielu punc výnimočnosti. Výnimkami sú skladby Kult smrti (tu sa objavuje aj experiment s použitím čistého vokálu) a Koniec ľudstva , ktoré osobne považujem za oveľa nápaditejšie a dotiahnutejšie než všetko ostatné, čo nám na Pactum cum Diabolus Warmarch servírujú.

Na záver dodám, že Pactum cum Diabolus napriek svojim nedostatkom vyplývajúcim z rôznorodosti materiálu a miestami pokrivkávajúcej kvality kompozície patrí medzi to lepšie, čo nám slovenská scéna doteraz poskytla. Je skutočne škoda, že sa táto kapela krátko po vydaní debutu rozpadla, pretože, ak by dokázala nadviazať na jeho najlepšie elementy, mohli nám v budúcnosti predostrieť skutočne špičkový materiál.

Hodnotenie: 68 %

Napísal: Draconis

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára