utorok 19. októbra 2010

Panychida - Měsíc, les, bílý sníh - Moon, Forest, Blinding Snow (2010)



Česká undergroundová scéna nám tento rok ponúkla niekoľko zaujímavých noviniek, medzi nimi aj  novopečený album "Paganized" metalovej kapely Panychida. Táto plzenská zostava pripravila svoj druhý plnehrajúci album vydaný pod Folter records s názvom Měsíc, les, bílý sníh.
Ak by sme chceli Panychidu štýlovo zaradiť, budeme sa pohybovať v zmesi viacerých žánrov, preto  by som sa radšej vyhol škatuľkovaniu a ušetril tak starosti nad zbytočnosťami. Na debutovom albume sa nám Panychdia predstavila s prvkami black metalu, melódiami gájd či pagan metalovými sekačkami. Poďme sa však pozrieť, ako to s nimi vypadá v roku 2010.

Novinka je zložená z jedenástich skladieb v celkovom čase takmer päťdesiatich minút.
Na začiatok by som opomenul zmenu v kapele na poste speváka, na ktorom sa usídlil mladík s prezývkou Vlčák. Myslím, že zmenu oproti albumu Paganized spoznáte ihneď, pretože kvalita toho článku kapely sa posunula smerom hore. Kompozícia hudby je viac založená na melodických postupoch gitár, čoraz menej sa poslucháč stretáva s black metalovými prvkami, pribúdajú však čisté pasáže a samozrejme nesmú chýbať gajdy, ktoré sprevádzali aj debut. Na novinke sa nachádza viacero rôznorodých piesní, či už atmosfericky ladených v strednom tempe, alebo veselých melódiách s prvkami rôznych štýlov.

Začiatok albumu otvára song Red Moon Rising, no nebyť nového vokalistu, myslím si, že počúvam stále album Paganized. Možno zlý dojem na začiatok, ale táto skladba nijak nevyčnieva z radu a pripomína priemerné pagan metalové hopsačky za doprovodu ľudového nástroja. Prichádza však druhá skladba The Fire Worshiper, s ktorou prichádza aj zmena a ja mám konečne pocit, že od Panychidy počujem niečo nové! Náznak black metalového úvodu v pomalom tempe, do ktorého sa zapojí hrubý growl nového speváka, vypadá sľubne. Následné klepačky s výbornou atmosférou gitarových riffov a obmena tempa sú zaujímavým podaním melodického black metalu. Ďalšiu skladbu Velijĭ dĭnĭ môžme považovať za akési akustické folklórne intermezzo, v ktorom hlavnú rolu majú gajdy a akustické gitary. Alatyrĭ, pieseň, ktorá ma zaujala prevedením i textom, ktorý je písaný v staroslovienčine, nám podľa môjho odhadu bude rozprávať legendu o slovanskom posvätnom kameni Alatyr. Táto pieseň je typickým príkladom rôznorodosti, ktorú album Měsíc, les, bílý sníh ponúka. V úvode začína kludným, pomalým temptom, po ktorom nasledujú sekačky s doprovodom gájd, celá pasáž mi príde tak trochu v štýle Eluveitie. Folková skladba skončila a znovu nastáva zmena, kedy prichádza black metalovo ladená pieseň Flaming Forest. Tejto piesni dominujú bicie a to halvne dvojkopák, ktorý výborne zapadá do celej kompozície skladby. Šiesta skladba O Orĭlě i Zmĭji, ďalšia v poradí písaná v staroslovienčine je najsilnejšou skladbou albumu. Zaujímavosťou je fakt, že úvodné chorálové vokály boli naspievané spevákom a neboli výtvorom žiadnych klávesových efektov. V podobne silnom duchu a strednom tempe sa nesie aj skladba Ryhope, no týmto skladbám však čosi chýba, atmosféra, ktorá by poslucháča vtiahla do atmosféry textov i hudby. Dôvodom nestálej atmosféry bude celkové rozloženie albumu a piesní, ktoré sa na ňom nachádzajú, či už skladbou samotných piesní, ktoré obsahujú mnoho prvkov z iných žánrov, ku príkladu technické časti príznačné pre death metal. Ďalšia vsuvka albumu nesie názov Kračunŭ, ktorá je taktiež výlučne akustickou záležitosťou no tentoraz je to pochmúrnejšie ladené čo vyplýva aj z názvu, Kračuň, čiže obdobie zimného slnovratu (kedy slnko umiera a rodí sa nové). Predposledná pieseň s rovnomenným názvom, pre mňa žiaľ v anglickom prevedení  Moon, Forest, Blinding Snow je priemernou skladbou s epickým nádychom, ktorá má síce dobrú atmosféru, no znova musím podotknúť na príliš melodické prvky, ktoré v niektorých momentoch kazia atmosféru.
Záverečná The Myth of the Eternal Return je pre mňa nezaujímavým celkom, pretože najlepšie skladby albumu už odzneli. No pozor, v šiestej minúte však skladba utíchne a nasleduje niečo nové...sakra, veď sa rozbieha nová skladba a je to cover od kapely Running Wild -  "Black Wings of Death". Vskutu zaujímavé prekvapenie skryté s úmyslom čerešničky na torte. Mňa celkom pobavil tento power metalový koniec, i keď podobným záležitostiam neholdujem.

Celkové hodnotenie albumu je veľmi náročné, pretože Měsíc, les, bílý sníh obsahuje mnoho kladov no k nim i dosť záporov. Nový spevák Panychidu rozhodne posunul o niečo vpred, kvalita vokálu sa zlepšila a takisto i kvalita zvuku celej nahrávky. Čo mi však chýba, je jednotná atmosféra albumu a texty v rodnej reči. Pri podobných kapelách s pohansko-mystickým posolstvom si jednoducho potrpím na reč, ktorou daná krajina hovorí. Hudobne nieje album zlý, no nie je ani najlepším.
Obsahuje časti, ktoré vás rázne chytia svojou melódiou i časti, ktoré vás zas budú nudiť a poviete si, toto som už niekde počul. Táto kapela však má nato, aby sa vždy posunula o krok vpred. Ja hodnotím tento album kladne, pretože ho nehodnotím z hladiska black metalu, i keď pre náš webzine je tento subžáner prioritným, ja hodnotím Panychidu ako ich špeciálny paganized metal a súčasť undegroudnovej scény.  Dúfam že aj undergroundom ostanú a úprimne pretrvajú vo svojich myšlienkach a svojej hudbe.

Hodnotenie: 69%

Napísal: Goryvlad

1 komentár:

  1. Tak Blinding snow...to mi pripomína istú klasiku od Sabbathov (ale s iným významom) :D

    OdpovedaťOdstrániť