pondelok 1. augusta 2011

Stribog - U Okovima Vječnosti (2010)


Pagan/folk metalu sa poslednú dobu rodí ako húb po daždi, no tentokrát by som vám predstavil kapelu od našich južných bratov z Chorvátska. Niekto by hovoril o nezvyku, no ja si myslím, že o to zaujímavejšie bude nahliadnúť do ich tvorby. Stribog je pomerne mladá kapela, ktorá svoj prvý full album "U Okovima Vječnosti" vydala u českého vydavateľstva Murderous Productions. Týmto činom sa jednoznačne dostali do pozornosti fanúšikov daného žánru v Českej republike a na Slovensku.

Album vyšiel v roku 2010 a obsahuje sedem piesní, ktoré majú vyše pol hodiny hrania. Pri zhliadnutí prednej časti bookletu som mal pocit gýčovitosti fantasy žánru, no po prelistovaní som usúdil, že zimná atmosféra albumu celkom sedí. Hudba a lyrická tematika Stribogu však smerujú k slovanskému pohanstvu, takže fantasy tématika sa nekoná, čo je samozrejme plusom kapely slovanského pôvodu. Ak by som však chcel Stribog zaškatulkovať asi ťažko by som hľadal nejaký presne vymedzený žáner, keďže Chorváti toho namiešali skutočne dosť. Od epických symfonických pasáži, cez black metalové rezačky, folk metalové melódie až po akustické outro. Čo však robí Stribog Stribogom, je hlas speváčky Anny, ktorá už žiaľ v kapele nepôsobí. Znamenité výšky v najchytľavejších piesňach ako Rusalka či Ancestral Skies Of Gold sú naozaj poznávacím znamením a lahodou pre uši. Vokály však doplňuje aj black metalový škrek Tomislava, takže sa dočkáme zaujímavého striedania spevu.

Za mínus albumu by som považoval v niektorých častiach nudné gitary, ktoré si proste potrebovali len niečo odohrať s čím sa gitaristi ozaj nenatrápili a nosnú melódiu za nich prebrala flauta, ktorá je jediným folkovým nástrojom albumu. Zrovna tento opis sedí na pieseň Morana, no i tak je to chytľavá skladba a pomalá pasáž, kde sa konečne činí aj gitara je zvládnutá na výbornú. Celkovú atmosféru dotvárajú klávesy, takže symfonický charakter sa tu nezaprie. Ak sa ešte vrátim k tej atmosfére musím podotknúť, že mi niekedy chýba práve to slovanské čaro a neviem si kapelu absolútne zaradiť do oblasti pôvodu a to najmä pri anglicky spievaných skladbách. Chcem tým naznačiť to, že ak si pustím kapelu z Ruska, či Ukrajiny a je zamerná na podobný žáner, okamžite viem, že sa nachádzam u východných Slovanov. No možno to bude aj tým, že som doteraz nemal s chorvátskymi kapelami tú česť prísť do styku. Ďalším faktom je aj to, že Stribog kombinuje niekoľko rôznych žánrov a niektoré gitarové riffy mi spadajú do power metalu, iné zas k black metalu, no práve táto neidentifikovanosť nás navádza ku škatulke pagan metal. Niečo na pomedzí mixu riffov v rámci melodickosti a tvrdosti, toho druhého však Chorvátom chýba.

Zhrnutie debutového počinu Chorvátov hodnotím nadpriemerne a som veľmi rád, že som spoznal kapelu z južanskej scény. Fanúšikovia pagan/folk/black metalu a príbuzných žánrov si určite prídu na svoje, nečakajte však agresivitu a tvrdosť, ktorá tomuto albumu chýba, predstavte si však strednú cestu, bez prílišnej razancie. Epické črty albumu mu dávajú výpravný charakter, ktorý rýchlo chytí no časom pominie.

Hodnotenie: 70 %

Napísal: Goryvlad

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára