streda 15. decembra 2010

Avzhia - In My Domains (2010)


Mexická blackmetalová stálica Avzhia stojí do dnešných dní za vydaním troch regulárnych albumov, prvého z nich už roku 1996. Napriek ich, podľa môjho názoru špičkovej kvalite sa kapela nikdy príliš nedostala do stredobodu záujmu uvedomelého európskeho „undergroundového“ publika. To momentálne akosi viac náklonnosti prejavuje vyhoreným pseudorockovým hviezdam a rôznym „satanistickým originálom“ s ideovou náplňou zhruba na úrovni Marylina Mansona. Nie je sa asi ani prečo čudovať faktu, že kapela pri vydaní svojho posledného albumu po troch rokoch odkladania napokon zostala bez vydavateľstva a vydala ho na vlastné náklady.

Aby som tento menej známy spolok predstavil našim čitateľom – žánrovo ide už od samých začiatkov projektu o čistokrvný klávesový black čerpajúci inšpiráciu hlavne zo starej nórskej scény, predovšetkým Emperoru z obdobia okolo In the Nightshade Eclipse, Gehenny, Limbonic Artu a snáď aj blackovej éry Gravelandu. Málo sa toho zmenilo aj na In My Domains – kapela oproti staršej tvorbe potvrdila tendenciu k tvoreniu dlhších melódií, miernemu spomaleniu (tempá sú viac stredné než rýchle) a príklon k epickosti skladieb. Zdá sa mi, že v porovnaní s minulosťou sa Avzhia o čosi posunula aj po inštrumentálnej stránke, ktorá je viac než uspokojivá, ale spôsobom hrania zostáva plne v hraniciach blacku.

Snáď jedinou slabšou stránkou albumu je neveľmi výrazný zvuk gitár predovšetkým v prvej polovici albumu, kde sú chvíľami takmer až zahrabané pod vrstvou klávesov, čo trochu znižuje výsledný dojem u prvých dvoch skladieb Lost SoulsThe Lament, asi najrýchlejšej a možno aj najlepšej skladby albumu. Na druhej strane v rámci kritérií blackového žánru je zvuk stále viac než obstojný a určite neznie sterilne.

Z hudobného hľadiska je tomuto viac než päťdesiatsedem minútovému dielu zloženému z ôsmych piesní ťažko niečo vytknúť. Komplexnosť skladieb, akou sa Avzhia prezentuje na o čosi pomalšej a melancholickejšej In My Domains či agresívnejšej Battle so zaujímavým klávesovým intermezzom v strede piesne, po ktorom nasleduje skvelý gitarový nástup, je minimálne o úroveň vyššie ako na absolútnej väčšine albumov, ktoré som mal za posledný rok tú česť počuť. Po tomto strede albumu nasledujú ešte ďalšie dve porovnateľne kvalitné skladby: Queen of the WorldCold, po ktorých prichádza takmer až martial-industrialové outro nazvané Mystery.

Dovoľujem si povedať, že je to jeden z najlepších blackmetalových albumov posledných rokov, ktorý trpí jedine trochu slabším zvukom. Každému fanúšikovi vyššie spomínaných nórskych kultov vyslovene odporúčam, ak nie tento album, tak ešte o špičku nosa lepší (a viac surovo znejúci) predchádzajúci počin tejto kapely The Key of the Throne.

Hodnotenie: 92 %

Napísal: Draconis

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára