nedeľa 10. apríla 2011

Burzum - Fallen (2011)


Pred ohlásením návratového albumu kapely Burzum nejaké dva roky dozadu som mal ako mnohí iní zmiešané pocity. Na jednej strane boli moje očakávania vysoké, čo je logické vzhľadom na kvalitu predchádzajúcej tvorby tohto jednočlenného projektu. Na druhej strane, všetci vieme, že len máloktorej kapele sa podarí návratový album a metalová história je plná príkladov dokazujúcich opak. V takomto rozpoložení som sa dočkal Belusu a musím povedať, že som ním bol skôr sklamaný. Dôvodov mohlo byť mnoho od straty inšpirácie po dlhoročnom pobyte vo väzení či starnutie na strane V. Vikernessa a na mojej strane zas fakt, že som značne skúsenejší, kritickejší a podozrievavejší poslucháč ako v čase, keď sa ku mne Burzum dostal prvýkrát. Nech už to je akokoľvek, na album znejúci ako výsledok recyklácie starších nápadov, ktoré sa svojho času nedostali na nahrávku (čo je asi aj pravda) a snahy o rýchle vydanie som postupne takmer zabudol...

A potom prišli správy o jeho nasledovníkovi, ktorý mal niesť názov Fallen. Ak mám povedať pravdu, tentokrát som sa už vyslovene obával, že príde na rad úplný pád a strata dobrého mena, ktoré si Burzum ako veličina na hudobnom poli vyslúžil. Po viacerých vypočutiach môžem skonštatovať, že sa tak našťastie nestalo, hoci Fallen má svoje nepopierateľné rezervy. Oproti Belusu však ide o isté opustenie prístupu založeného čisto na komentovaní vlastnej minulosti a automatizme, čo osobne oceňujem. Narážok na skoršiu tvorbu (predovšetkým na album Filozofem, ale napríklad aj na Det som engang var) by sa tu iste pár našlo, no Fallen nimi nie je posiaty tak ako Belus. Za pozitívum však považujem zotrvanie pri zvukom prejave typu black metal „za starých čias“, pretože umelá hmota sa s undergroundom až tak dobre neznáša.
Aby som album predstavil detailnejšie, prejdem na stručnú analýzu jeho častí. Úvodom tu máme krátke intro, ktoré síce nie je nijak zvlášť presvedčivé, ale aspoň to nie je „potriasanie sprejom“ ako posledne. Nasledujúce dve piesne Jeg Faller a Valen patria medzi neodškriepiteľné vrcholy albumu. Zvlášť oceňujem ústredný gitarový motív druhej z nich, ktorý v poslucháčovej mysli nastoľuje nostalgiu. Album pokračuje piesňou nazvanou Vanvidd, ktorá sa najzreteľnejšie obracia k minulosti, konkrétne k piesni Jesu Tod z albumu Filozofem. Tým istým albumom je silne inšpirovaná aj predposledná pieseň Budstikken, ktorá je však o čosi originálnejšia. Hlbšie do minulosti kapely siaha vydarená skladba pomenovaná Ehver til Sitt, ktorá je situovaná medzi dve vyššie spomínané. Album uzatvára rituálne neofolkové outro, ktoré dokazuje, že aj starého psa možno naučiť nejakým novým kúskom.

Ak mám Fallen hodnotiť, nevyhnem sa porovnaniu so staršou Vargovou tvorbou. Potvrdilo sa to, čo bolo zjavné už na Beluse, Vikerness sa po inštrumentálnej stránke zlepšil a jeho hra je oveľa precíznejšia. Žiaľ, akosi sa tak v oboch prípadoch stalo na úkor atmosféry, ktorá sa zďaleka nevyrovná napríklad skvostu Hvis lyset tar oss, aj keď Fallen má svoje momenty (konkrétne v skladbách 2,3 a 5). Druhá zmena sa udiala na strane vokálov – jednak sú Vargove škriekané party oveľa uhladenejšie ako v minulosti a tiež sa rozhodol pre časté využitie čistého „meditatívne ladeného“ spevu. Ten sa stal prameňom mnohých sporov na nejednej metalovej stránke či fóre, podľa môjho osobného názoru sa k zamýšľanému nostalgickému vyzneniu novinky od Burzumu hodí. Poslednou zmenou je absencia klávesov, ktoré na staršej tvorbe pridávali svoju trošku do mlyna a v novom Burzume mi trocha chýbajú.

Ako celok hodnotím Fallen skôr kladne, ale predsa mám k nemu výhrady. Rozumiem faktu, že je Vikernessova tvorba oveľa uvážlivejšia, nostalgickejšia a menej agresívna ako tomu bolo v minulosti, pretože s pribúdajúcim vekom ide o logický proces, ktorý možno niekomu len ťažko vyčítať. Na druhej strane chýbajú mi tu momenty „transcendentálneho charakteru“, ktoré by jednotlivým piesňam dali nejaké zavŕšenie a vryli ich do pamäti poslucháča takým spôsobom, ako to Burzum dokázal kedysi. Nech už je to akokoľvek, od Varga budeme akosi vždy očakávať niečo podobné a nadpriemerné či štandardné albumy, ktoré by sme u iných nórskych legiend ocenili, u nás v jeho prípade zanechajú aj trochu sklamania.

Hodnotenie: 80 %

Napísal: Draconis  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára