Keď sa povie nemecký black metal väčšine ľudí sa vybavia známe mená ako Nargaroth, Sterbend, Lunar Aurora, Moonblood, Nyktalgia poprípade Absurd. No ak sa pozrieme do tmavších vôd nemeckej scény objavíme naozaj undegroundové skvosty, ktoré nielenže stoja za povšimnutie ale aj hlbšiu analýzu v podobe recenzie. Jednou z týchto kapiel je dnes už pätnásť rokov stará kapela Barad Dûr.
Za svoju dlhú hudobnú históriu vyprodukovala sedem materiálov a predmetom dnešnej recenzie bude prvý debutový materiál z roku 1999 Dunkelheit vydaný v pomerne známom vydavateľstve Darken Than Black. Z pomerne bližších informácii môžem povedať, že ide o deväť skladbový materiál v ktorom sa nachádzajú dve skladby z nevydaného dema, ktorý bol v roku 2010 znovu vydaný v Hammerbund Production na kazetách. Pristúpme však k samotnému materiálu.
Úvodom by som začal so samotným grafickým spracovaním, ktoré je popravde na v celku dosť nízkej až podpriemernej úrovni. Front obalu zobrazuje pevnosť na úpätí skál, domnievam sa, že ide o inšpiráciu z Tolkiena z ktorého si aj samotná skupina zobrala svoj názov. Žiadna temnota sa nekoná, skôr Vám pri pozeraní na graficky nedotiahnutý obrázok vybehne úsmev na tvári. Z hľadiska grafiky môžme nájsť aj určité podobnosti v nórskych kapelách Satyricon (Dark Medieval Times), či druhý album od Burzumu (Det Som Engang Var). Samotná hudobná tvorba však oveľa viac prekvapí ako úvodný front.
Album Dunkelheit sa prezentuje old schoolovo ladenou black metalovou produkciou v stredných tempách, ktorá stavia na priamočiarosti a graduje v rýchlych pasážach. Zvuk je charakteristicky špinavý do popredia sú postavené bicie, ktorým miestami chýba technická zručnosť. Gitary sa skrývajú za hradbou nepreniknuteľného zvuku cez ktorú miestami prenikajú tóny klávesov. Z dnešného pohľadu by sa tento zvuk mohol pre niekoho zdať ako nedokonalý, skúšobňový bordel, poprípade chaos, no Barad Dûr vsádza práve na atmosféru ako na zvukovú dokonalosť. Dnes sme svedkami častej až nemiestnej snahy spraviť z black metalu zvukovo čistú a mase prístupnú záležitosť a zabúdame, že srdce čierneho kovu bije v kapelách akými sú aj nemecký Barad Dûr. I napriek nedokonalostiam a hráčskym chybám oceňujem geniálnu pochmúrnu atmosféru, ktorá ma naplno stiahla do počúvania tohto albumu. Veľkým prínosom je použitie klávesov, ktoré dopĺňajú hudobnú hradbu gitár a akustické pasáže ako v prípade skladby Granwolf či úvodnej skladby Intro & Kampfer Der Vergangenheit, na ktorú nadväzuje jedna z najrýchlejších skladieb na albume Fuhl die Essenz. Veľmi kladne hodnotím i samotný vokál, ktorý presne zapadá do celého kontextu albumu a snáď lepší vokál si na tomto albume predstaviť ani nemôžem. Samotný záver albumu uzatvára ambientové outro, ako výborné uzavretie celého materiálu a dve už spomínané skladby z nevydaného dema v pomerne dlhej minutáži, ktoré kompozične dotvárajú album.
Komplexne hodnotím Dunkelheit ako nadpriemerný album na nemeckej undegroundovej scéne a ako malá nostalgická spomienka za 90-tými rokmi a jednoznačne ho odporúčam pre fanúšikov, ktorí sa zaujímajú o nemeckú scénu black metalu a priamočiarejšie undegroundové nahrávky.
Hodnotenie: 75 %
Napísal: Blutkrieg
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára