sobota 11. decembra 2010

Perunica Fest V.


V Sobotu 4. decembra vychádzala podľa predpovede najmrazivejšia noc za posledné dnim a my sme sa v tento uzimený deň vybrali na západ do Nitry, kde sa konala Perunica fest, už piata v poradí, ktorá priniesla naozaj zaujímavé zahraničné kapely. Ešte pred začatím koncertu sa stala jedna nepríjemná vec a české kapely Trollech a Stíny Plamenu sa nemohli kvôli počasiu dostaviť, a preto ako náhrada za nich prišla slovenská kapela Prarod. Počasie si nevyberá, a tak sa teda okruh kapiel zúžil, no všetko zlé je na niečo dobré a ostatným kapelám tak ostal dlhší hrací čas.

Ako prví sa predstavili vyššie spomínaní Prarod, pre ľudí neznalých, mladá trenčianska kapela hrajúca zmes žánrov tiahnúcich do folk metalu. Prarod to však mal narýchlo a po koncertnej noci deň dozadu v Prešove sa unavení chalani postavili na pódiu v mierne pozmenenej zostave. Do kapely pribudol nový gitarista, a tak spevák Sambor odložil svoju gitaru a my sme konečne mohli počuť aj flautu. Kapela začala svoj set inštrumentálnymi skladbami, ktoré som doteraz nemal možnosť počuť pričom spevák stál pod pódiom. Až zazneli prvé tóny dobre známej piesne Matka Príroda, Sambor bol na svojom mieste a chalani to rozbehli na plné pecky. Nevýhodou trenčanov bol fakt, že si noc predtým odkrútili koncert v Prešove a to bolo aj poznať na výkone vokálov, niekedy aj gitár. To však nemenilo nič na tom, že som si Prarod poriadne užíval a keď zahrali moju obľúbenú Posol Minulosti, neodolal som a rozpustil som si vlasy... Aj napriek chybám, ktoré sa dali Prarodu odpustiť potvrdili chalani, že sa na Slovensku zrodila ďalšia kvalitná kapela.

Ďalšia na rade bola poľská pagan/folk metalová formácia Biały Vitez, ktorá bola medzi účastníkmi veľkou neznámou. Mal som však to šťastie, že som sa nejaký ten čas pred koncertom dostal ku ich nahrávke ktorú vydali na MC.

Na Biały Vitez sme si však museli hodnú chvíľu počkať, pretože zvučenie sa natiahlo, no nástup pánov v krúžkovom brnení predpovedal, že prichádza poriadna bitka! A tak sa aj stalo pretože to, čo nadišlo bol pravý pohanský metal a bratia z Poľska dokázali fakt, že im tento štýl ide fakt vynikajúco. Skvelé vokály oboch gitaristov v podobe black metalových škrekov i melodického čistého hlasu boli ako z nahrávky, takže plná spokojnosť na mojej strane. Hudobne sa Biały Vitez pohyboval medzi folk a black metalom, čo bol však mínus, boli ľudové nástroje v podobe samplov. Je však pravda, že niekedy lepšie, ako by mali byť otrasne nazvučené. Pre mňa sa však jednalo o jeden z najlepších koncertných zážitkov, táto hudba ma svojou energiou vždy dostane a tak som sa pridal medzi skandujúcih fanúšikov.

Takže po viac epicky ladenom pagane v podobe Białeho Vitezu nasledovala najtvrdšia kapela večera, North. Poliaci z Torune pohybujúci sa žánrovo niekde na pomedzí blacku a deathu sú mne osobne známi  predovšetkým z ich posledného albumu – Na Polach Bitew. Na pódiu svojmu bojovo ladenému materiálu pridali oproti štúdiovému prevedeniu ešte čosi agresivity. Niet sa teda čo diviť, že istá časť publika, ktorá tento večer tvorila fanúšikov prevažne folkovejšie ladenej hudby, sa radšej utiahla k baru. Pred pódiom zostala asi tretina a kotol z predošlej kapely, kde to celkom slušne vrelo. Myslím, že partia okolo Sirkisa predviedla výkon hodný kapely svojej úrovne a mena, so všetkou inštrumentálnou precíznosťou a nasadením. Podľa mňa svojich fanúšikov nemohli tento večer sklamať.

Ako posledné sa nám predstavilo zoskupenie Jar. Hudba to však metalová nebola, no ja som si vravel o to lepšie, pretože prišlo oživenie v podobe ľudovej veselice za doprovodu tejto kapely. Pre ľudí, čo nepoznajú túto poľskú kapelu len spomeniem, že sa skladá z troch ludí, perkusionista (bubeník), a dvaja gitaristi teda nie tak celkom gitaristi, páni hrajú na mandolínach. No metalisti medzi nimi mohli zbadať aj tvár známu z projektov ako Slavland či Swarost, áno bol to Belzagor, ktorý hral na gajdy. Veselica to teda bola výborná, ľudia sa roztancovali a pod pódiom bola pravá slovanská tancovačka. Hlavne tí, čo sem prišli kvôli kultúrno - pohanskému zážitku si Jar užívali naplno. Veď napokon, koho by nerozhýbali chytľavé slovanské melódie od sympatických bratov z Poľska. Sláva sa Poliakom prevolávala po celý koncert, a ináč tomu nebolo ani teraz a kapela to s úsmevom na tvári prijala a pozdrav opätovala. Po niekoľkých prídavkoch, ktoré sme si doslova vyprosili sa Jar spokojne zbalili a ukončili tak jednu z najlepších akcií tohto roka.

Týmto by som chcel poďakovať Waldemarovi za skvelý koncert, dúfajme, že sa takéto budú opakovať aj dobudúcna.

Sumár večera: Prarod ako predkapela rozhodne nesklamali, napriek únave z predošlého večera a tomu, že sa o ich účinkovaní rozhodlo v hodine dvanástej. Z troch ich vystúpení, ktoré som mal možnosť doteraz vidieť, toto bolo najlepšie a Ľubov výkon za bicími  bol hodný pochvaly. Biały Vitez, kapela doteraz mne známa len tým, že je nástupkyňou Archandrje, ma viac než príjemne prekvapila. Kostýmy ako zo Starej Básne len podčiarkli výborný dojem z hudby a túto kapelu pri výpočte špičiek poľskej scény do budúcnosti neopomeniem. Pre mňa vrchol večera. North zneli nielen surovšie, ale aj presvedčivejšie ako na albumoch, pretože ich štúdiový materiál má často kolísavú kvalitu (od výborných vecí až po priemerné a monotónne kúsky). Možno nie všetkým prítomným, ale mne sa určite páčili a rád si ich vystúpenie pozriem aj nabudúce. Jar som nanešťastie nemohol vidieť kvôli odvozu, ale verím, že ich vystúpenie bolo aspoň tak vydarené ako pri ich poslednej zastávke v Nitre. Rozhodne vydarená akcia.

Napísali:  Goryvlad a Draconis (kurzíva)


Foto-link: Sachtikus

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára