Surt z Levíc funguje na blackovej scéne nejaké tri roky a doteraz sa podľa vševedúcich metalových archívov minulý rok prezentovali splitkom so sesterským projektom zvaným Glaurung. Osobne som Surt donedávna poznal len po mene a vzhľadom na nevalnú povesť a kvalitu s ňou spojených zoskupení som o ňu príliš neprejavoval záujem. S novým rokom však chalani vydali demáč a ja som sa rozhodol preveriť svoje stereotypné predstavy a očakávania. Rovno poviem, že väčšina z nich bola správna a aj moje hodnotenie bude tým pádom viac-menej kritické. No už samotný fakt, že sa kapelou zaoberáme, naznačuje isté kvality, ktoré u porovnateľných zoskupení úplne absentujú.
Už na začiatku prejdem priamo na negatíva nahrávky, keďže tie určujú spôsob, akým bude vnímaná. V prvom rade je to zvuk. Uvedomujem si, že black metal je undergroundové umenie, no aj tu by mali platiť isté štandardy. Pri Fallen Kingdom to tak celkom nie je. Celkový dojem zo zvukovej stránky je taký, že bola nahratá z miestnosti, ktorá bola od tej nahrávacej oddelená stenou. Všetko znie akosi vyšumene a tlmene, takže sa obávam, že prostriedkom pre nahrávanie bol buď lacný mikrofón alebo mp3 prehrávač. Predovšetkým bicím hrozí, že zostanú redukované len na rytmický hluk v pozadí. Víťazmi pretekov v počuteľnosti sú basa a vokály, pretože tie sa tisnú najviac do popredia, aj keď ich hlasitosť podobne ako u ostatných elementov značne kolíše. Zvlášť u vokálov je potom víťazstvo sporné, keďže tie sú druhým negatívom nahrávky. Musím povedať, že niečo podobné som už dlho nepočul, a ak ich mám k niečomu prirovnať tak k tomu najhoršiemu zo starého Gorgorothu a Inquisition na dvakrát. Zvlášť pridanie čistého vokálu a la znásilňovaný Attila Csihar v skladbách dva a tri je vskutku otrasné, a ak by ho bolo viac, Fallen Kingdom by som odmietol recenzovať.
Inštrumentálna kvalita je vzhľadom na uvedené faktory prekvapivo slušná. Celá zvuková vlna spolu drží aspoň rytmicky až na malé zaváhania pri zmene rytmov. Aj úroveň hrania mi z toho, čo môžem počuť, príde celkom akceptovateľná.
Pre tých, čo vydržali a nedali sa rovno na písanie výhražných listov a hrozieb smrti mne či kapele, poďme na pozitívnu stránku veci. Tou je kompozícia riffov a skladieb. Človek, ktorý je za ňu zodpovedný má zmysel pre melódie a black metal, pretože to nie sú len nudné preklady akordov podľa dobre predvídateľnej schémy. Po stránke melódií by som sa vzory alebo aspoň porovnateľné kapely považoval Hellhammer (skladba Warmaster), najstarší Emperor a touto nórskou kapelou ovplyvnenú ranú tvorby poľských legiend ako Graveland, Behemoth, Veles alebo Ohtar. To je už samo osebe pozitívom, lebo zlé pokusy o znásilňovanie Darkthronu či Burzumu v poslednom čase prežúvam len ťažko. Škoda, že zvuková stránka veci dávajú tento aspekt Surtu do úzadia.
V tomto duchu by som napísal aj záver recenzie. Momentálne tu nie je veľmi čo odporúčať. Ale ak sa mladíci rozhodnú dať na moje slová a nie na pochvaly ich „kamarátov“ z bandzonu, facebooku a inokadiaľ, niečoho zaujímavého sa od nich môžeme dočkať, pretože za tým všetkým je predsa cítiť potenciál. Bolo by zaujímavé počuť tento materiál nahraný v rozumnej zvukovej kvalite a vyspievaným vokalistom. Tentokrát je však moje hodnotenie kritické. V prípade zmeny k lepšiemu im ho nabudúce rád vynahradím.
Hodnotenie: 31%
Napísal: Draconis
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára