Tradícia pohanského black metalu je v Poľsku naozaj veľmi dlhá. Dalo by sa popravde povedať, že Poľsko predstavuje jeden z podstatných milníkov na európskej black metalovej scéne, ktorú ovplyvňuje od jej samých počiatkov. Kapiel je veľa, podmienky v podobe možností vydávania a koncertovania sú oveľa lepšie než u nás a preto i v posledných rokoch môžme sledovať kvantitatívny, ale i kvalitatívny nárast rôznych zaujímavých kapiel. Jednou z takýchto skupín, ktoré stále udržiavajú tradíciu pohanského black metalu v Poľsku je i Slavland.
Skupinu Slavland naozaj nemusím veľmi predstavovať, ide o meno ktoré je pre fanúšikov pohanského black metalu veľmi dobre známe. I napriek tomu,že ide o nie tak veľmi starú skupinu, na svojom konte má úctihodných sedem albumov a jedno demo. Za celú túto bohatú diskografiu je zodpovedný jediný hudobník skrývajúci sa pod pseudonymom Belzagor. Hodnotiť Slavland z hľadiska jeho albumov je častokrát vo veľkej miere protichodné. Na jednej strane táto skupina skrýva silný potenciál vo svojej tvorbe, na druhej je charakteristická často veľmi slabou produkciou a nedotiahnutými skladbami. Jednoznačne však musím povedať, že Belzagor je veľmi talentovaný hudobník, čo sa odráža i v jeho čisto folkovom projekte Jar. Poďme sa preto pozrieť, čo ponúka Slavland na svojom zatiaľ poslednom albume Lechita.
Prvou otváracou skladbou, ktorou sa Slavland prezentuje predstavuje hymnická vec "Slowianski Odwet". Bojovný začiatok, prechádzajúci do ľudových nástrojov a plynulo nadväzujúci na ostatné nástroje prechádza pomaly do rýchlejších pasáži a vrcholí ostrejším prechodom na black metal. Black metalová surovosť a Belzagorov škrek podporujú nástroje či už v podobe gájd, drumbly alebo píšťal a vytvárajú zaujímavú atmosféru. Slavland už od prvej skladby vsádza na melodiku gitár ale aj black metalovú surovosť v kombinácii s folkovými nástrojmi, ktoré zvláda veľmi dobre. Zvuk je jemne undegroundový, no jednoznačne štúdiovo čistý natoľko, aby vynikol každý jeden z inštrumentov. Miestami mi celá zvuková produkcia pripomína EP Taste of Victory od Nokturnal Mortum. V prípade druhej skladby "Piesn Perunowa" sa Belzagor prezentuje popri klasických black metalových postupov i jemnými thrashovými riffmi. V tomto prípade mi napadá jemná analógia na ukrajinskú skupinu Dub Buk. Skladby minutážou presahujú sedem minút, no i napriek tomu nenudia. Slavland sa snaží ponúknutý čas využiť rôznymi folkovými vsuvkami, alebo sa vyhráva s pomalšími melódiami a dáva priestor ľudovým nástrojom ako v tretej skladbe "Mokosz". Melodika skladieb a stavba riffov sú často úderné a hymnické a ani po viacerých počutiach neunudia. Spev sa nesie v klasických black metalových polohách, no Belzagor sa snaží pracovať i s čistým hlasom. Oproti predchádzajúcim materiálom, to nekončí absolútne katastrofálne falošne, no veľká sláva to taktiež nie je. Nebyť naozaj tohto veľmi slabého miesta v hudbe skupiny Slavland, moje celkové hodnotenie by bolo naozaj vyššie. Zo zvyšných skladieb môžem ešte spomenúť folkovo začínajúcu "Wataha", či čisto folkovo ladenú "Kupalny Wieczor", ktorá príjemne uzatvára album Lechita.
Slavland svojim posledným albumom určite poteší každého fanúšika pohanského folk black metalu. Skladby sú často veľmi úderné, melodické a príjemne sa počúvajú. Žiadne snahy o prekombinovaný, nudný, extrémne až punkovo melodický folk metal so ženskými spevmi či zrozumiteľným pseudoscreamom sa tu naozaj nekonajú. Slavland vsádza na odkaz poľskej školy pohanského black metalu vsádzajúcu na black metalovú surovosť v kombinácií s ľudovými nástrojmi. Pre mňa osobne jeden z najlepších albumov za poslednú dobu z poľskej scény a príjemné prekvapenie, ktoré drží pohanský black metal stále pri živote.
Hodnotenie: 70 %
Napísal: Blutkrieg
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára