sobota 29. januára 2011

Lechia - Akt Woli (2010)


Lechia je ďalším z projektov Barda Warterza Neura, známeho predovšetkým z jeho dvoch častejšie skloňovaných kapiel – Gontyny Kry a Aetheresu. Pre mňa zostala Lechia dlho známa len zo splitka s inou poľskou kapelou – Archandrjou, ktoré si ma získalo natoľko, že si ho ešte aj po rokoch občas vypočujem. Lechia vtedy produkovala pagan (black) metal s deathovými či thrashovými vplyvmi. Kapela vlastne za dlhé obdobie svojej existencie vyprodukovala len nejaké demonahrávky a splitká, aby potom na niekoľko rokov zmizla. Akt wóli je tak jej debutovým dlhohrajúcim albumom, ktorý vyšiel ešte vo februári minulého roka, no ku mne sa dostal len nedávno. Materiál zaberajúci 47 minút obsahuje jedenásť skladieb, medzi ktoré patrí aj niekoľko inštrumentálnych vsuviek či outier.

Takže, ako sa Lechia za ten čas, čo som ju nesledoval, zmenila pri svojej hudobnej produkcii? Neprekvapilo ma, že kapela sa ešte viac posunula k melodickému deathu, konkrétne blízko ku švédskej škole, pretože takýto príklon bolo vidieť aj u hlavnej Neurovej kapely, Gontyny Kry. Jeho najnovší projekt má síce na nete uvedený žáner pagan/black, no podľa môjho názoru by momentálnu tvorbu lepšie vystihla death/blacková škatuľka.

Pre tých, ktorí počuli posledné dva výtvory Gontyny Kry, poviem toľko, že Akt wóli je po hudobnej stránke veľmi podobný. Rozdielom je o čosi väčší dôraz na agresivitu riffingu. Celkovo je zvýšená brutalita prejavu, absentujú klávesy a povedal by som, že aj nápaditosť. Podobností je mnoho, vrátane zaujímavého spôsobu sólovania, ktoré Neur používa v poslednom čase aj u ostatných svojich hudobných počinov. Lechia by bola takmer zameniteľná s neskoršou tvorbou švédskej legendy Sacramentum nebyť pomalšieho tempa, občasných atmosférických vsuviek a automatu. Zdá sa mi však, že Akt wóli znie najlepšie práve v rýchlych a agresívnych momentoch. Oceňujem aj, u Neura už tradične vydarené inštrumentálne vsuvky (obzvlášť ma oslovil epilóg albumu). No i niektoré spomedzi nich znejú mojim ušiam ako variácie na to, čo sme už počuli na Arystokraciji ducha či Blood of our fathers.

Čo sa týka inštrumentálnej stránky, gitarové hranie spĺňa naozaj vysoké kritériá a iste je svojou precíznosťou ďaleko pred mnohými deathmetalovými kapelami. Basa naopak nie je príliš výrazná. Po zvukovej stránke je to rovnako všetko na profesionálnej úrovni, s dvomi výhradami. Prvou je automat, u Gontyny Kry mi nevadil, pretože tam ho zakrývali výraznejšie gitarové linky. No myslím si, že v prípade surovejšie znejúceho Aktu wóli by angažovanie živého bubeníka narobilo zázraky pri dynamike prejavu. Druhou výhradou je čistý vokál. Ten bol v Lechii používaný aj v minulosti a domnievam sa, že pomerne efektívne, no na dnes recenzovanom albume sa mi nepozdáva. Tu sa akosi nehodí do celkového obrazu nahrávky.

S týmto by som moju dnešnú recenziu mohol uzavrieť. Posledná tvorba Gontyny Kry i Aetheresu možno nastavila príliš vysokú latku, neviem. No novinka od Lechie sa im podľa môjho názoru nedokáže vyrovnať, hoci ide o kvalitný materiál, ktorý by som snáď v prípade nejakej novej kapely hodnotil pozitívnejšie. Fanúšikovia melodického a agresívneho death/blacku, ktorí nepočuli Arystokracju ducha alebo Blood our fathers a majú radi novšie Sacramentum, by si tu mohli prísť na svoje. Ja som akosi čakal viac.

Hodnotenie: 74 %

Napísal: Draconis

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára