Aj keď oficiálnym dátumom vydania albumu Tiurida bol 28. január 2011, ešte do dnešných dní sa tento veľkolepý návrat Falkenbach-u u mňa radí medzi najväčšie udalosti daného žánru tohto roku. Vratyas Vakyas prišiel s novinkou presne po dlhočizných 6 rokoch, dostala názov Tiurida, čo v preklade znamená sláva. Album bol vydaný u Napalm records, obsahuje 8 piesní a na všetkých sa podieľal hlavne V. Vakyas a pár hosťujúcich muzikantov.
Pozrime sa teda veci na zúbok bližšie. Dielo začína Introm, ktoré plynule prechádza do úvodnej Where His Ravens Fly. Skladba je klasickým Falkenbach-om ako sme ho poznali pred šiestimi rokmi, všadeprítomná je epická atmosféra, ktorá vás pohltí hneď od začiatku, dupľom ak ju dotvárajú aj zasnené klávesy a akustická gitara. Najviac ma ale zaujal úžasný nápev počas refrénu a Vratyasov dobre známy čistý vokál. Druhá pieseň s názvom Time Between Dog And Wolf začína ostrými gitarami a Vratyasovým škrekom, priestor dostáva ale aj čistý chorál. Touto skladbou nám Falkenbach ukazuje svoju temnejšiu tvár, aby sa v nasledujúcej Tanfane znova vrátil do starých koľají.
Tanfana je inštrumentálna skladba, kde výraznú rolu hrajú klávesy a flauta. Pieseň je úžasným teleportom do vikingských čias a presne takto nejako si predstavujem bardské piesne, pričom na atmosfére pridáva aj priam hopsajúca melódia. Päťka Runes Shall You Know je selankovitá skladba, priestor dostáva Vratyasov čistý spev, ktorý rozpráva svoj príbeh a krásne upokojuje. Po nej je na rade skladba In Flames, ktorá ma však nevedela ničím upútať a je na môj vkus len zbytočne zdĺhavá, aj keď obsahuje pár zaujímavých zvratov. Starým známym Falkenbach-om je aj ďalšia Sunnavend, ktorá ma zaujala o čosi viac svojou originalitou a melancholickou náladou. Posledným kúskom je bonusová skladba Asaland, tá je vlastne znovu nahratá pieseň z čias dema Læknishendr. Skladba je s novým zvukom a oproti starej verzii mi prišla energickejšia, dynamickejšia, i keď v nej absentuje nádych nostalgie, ktorý staršia verzia evokuje. Napriek tomu táto pieseň nádherne ukazuje obe tváre Falkenbachu, miernejšiu aj tú tvrdšiu.
Po vypočutí je najviac bijúcim faktom do očí iste to, že nový album je aj po šiestich rokoch, ten istý Falkenbach, aký sme ho poznali predtým. Zmenilo sa toho veľmi málo, no zároveň je oceniteľné, že Vratyas sa neriadi žiadnymi trendmi a hudbu robí len pre svoju osobnú potrebu. Malé zmeny som postrehol len v atmosfére diela, emocionálnosti a istých tvorivých postupoch. To je ale málo na to, aby sa Tiurida dostala na nový stupeň evolúcie hudobnej tvorby Falkenbachu o čo sa však Vratyas zjavne ani nesnaží. Je však chvályhodné, že Falkenbach si ako jedna z mála kapiel (či skôr projektov) udržuje svoju pravú tvár, neriadi sa trendovými príkazmi a tvorí hudbu od srdca. Preto je na miesto zvolať Tiuride na slávu, tak ako to hovorí aj odkaz diela.
Hodnotenie: 75 %
Napísal: Zoreslav
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára