utorok 1. februára 2011

Perterricrepus – The Dark Age of the Carpathia (2008)


Zádumčivá pochmúrna nálada, jednoduché melódie a skleslé ambietné prvky. Takto by sa veľmi stručne dala popísať hudba projektu Perterricrepus. Ten má na svojom konte jedno demo, plný album The Dark Age of the Carpathia a nedávno vydaný split, ktorý je bodkou za hudobným pôsobením tohto projektu. The Dark Age of the Carpathia nám prináša 9 skladieb, čo zaberá niečo cez 50 minút prechádzky zasneženými karpatskými lesmi, o ktorých aj album pojednáva, konkrétne v súvislosti s veternou kalamitou v Tatrách a takisto aj o paneurópskych hodnotách.

Album tvorí koncepčný celok, skladby na seba nadväzujú, každá pieseň má na diele svoje presné miesto. Album by sa vlastne dal prirovnať k Čiernemu slnku, indoeurópskemu symbolu, ktoré zdobí aj obal albumu na ktorom symbolizuje koncepčnosť, celistvosť skladieb a taktiež protihodnotu, protiklad k slnku, chápanému ako šťastie, pozitívum, kde je spojitosť s už spomínanou kalamitou v Tatrách. Prejdime ale ku konkrétnym skladbám, úvodná skladba otvára album smutnými ale honosnými klavírnymi melódiami, doslova akoby sa hnal vietor cez Tatry a rúcal stromy naokolo. Klavír neskôr vystrieda ambientná pasáž s gitarovými linkami v pozadí a čistým hlasom Karpatianusa. Po veľkolepom začiatku pokračuje skladba The Dark Age of the Carpathia part II, pieseň tvorí chytľavá melódia, ktorá sa však miestami stráca pod hradbou silného skreslenia a šumu. Zaujal ma však dynamický vokál, ktorý krásne strieda klasický škrek s vysoko položeným jakotom. Nasledujú tri skladby Aryan Pantheon mňa osobne zaujali menej ako úvod albumu a sú skôr gitarové. Príjemné sú melódie a vokál avšak bicí automat často znie príliš monotónne.

Tempo albumu na chvíľu uberá v poradí šiesta skladba Tears of Fullmoon part I, ktorá je čisto inštrumentálna a orchestrálna, pieseň má výbornú, zasnenú atmosféru a po nej sa vraciame do znova rozbehnutého diela skladbou Tears of Fullmoon part II, ktorá ma na albume upútala najviac, nesie sa v rýchlom tempe a vyniká v nej najmä výborne prevedený hlas, ku koncu až hysterický, vyvolávajúci priam zimomriavky po tele. Zbesilá melancholická nádhera. Album sa pomalý blíži ku koncu skladbou Sorrow, ktorá je geniálnym vystihnutím názvu pomocou nálady a melódií kláves striedajúcich sa s pomalou gitarovou hrou, ktorá prejde neskôr aj do ostrej, ale naďalej clivej gitarovej vyhrávky. Kolo tohto albumu uzatvára cover Naar Himmelen Klarner od Burzumu, skladbou sa nesie nostalgia a zádumčivosť, aby vo vás vyvolala tento pocit ešte istú dobu po vypočutí tohto diela.

Suma sumárom, tento album určite stojí za nejedno vypočutie a spokojne ho môžeme priradiť k špičke slovenského black metalu. Album je výnimočný svojou výborne prevedenou melancholickou atmosférou, ktorú však prináša decentne. Gitary majú svoje medzery čo sa týka zvuku avšak melódie sú skvelé atmosférické. Bicie ako som už spomínal znejú často monotónne a umelo, no zato vokál je naozaj vynikajúci, oceňujem hlavne striedanie rôznych výšiek škreku, hlavne vysoký hysterický hlas a takisto občasný čistý spev. Zážitok po vypočutí je určite znamenitý a takisto dojem s celého diela, preto je konečné hodnotenie také, aké je.

Hodnotenie: 75 %

Napísal: Zoreslav

1 komentár:

  1. Dle mého názoru TOP album SVK UG BM. A jsem hrdým majitelem origošky. ;-)

    OdpovedaťOdstrániť