piatok 19. novembra 2010

Mater Slavorum no.3


Novembrové počasie nás v Žiline privítalo nevídanou teplotou, takže predčasné domnienky, že po Mater Slavorum budeme mrznúť vonku sa nepotvrdili. Koncert sa konal v miestnom Boonker pube, ktorý sme po hodinovej prechádzke po meste konečne našli.

Akcia sa mala začať presne o šiestej hodine, čo sa na moje prekvapenie aj začala, takže hneď na úvod by som pochválil organizáciu koncertu a určite aj priestranné prostredie klubu. Tesne pred zahájením sme navštívili distrá MetalSwamp, Murderous Productions a Hexencave a poviem, že naozaj bolo z čoho vyberať.

Ako prvá kapela sa predstavili organizátori podujatia, Hromovlad a svoj set odštartovali titulnou skladbou zo split albumu Perperuna, Vodou Život Prekvitá. Hymnická skladba, ktorá mi vždy pripomína niečo, čo som už niekde počul, no tento krát mi prišlo, že ju horda zahrala v akom si strnulom tempe. Jedným z dôvodov mohol byť aj zvuk, pretože gitary pôsobili zastretým dojmom a frázovanie Beelphegora a zvláštny vokál uberali tejto kapele na kvalite. Ako druhú pieseň vytiahli asi najznámejšiu z repertoáru a tou bola Ohňa Hlad, Vody Chlad, čo som neočakával, pretože vytiahnuť vypalovačku, ako druhú v poradí nebýva zvykom. Ľudia sa však bavili a to je hlavné, no mne ako hudobne náročnejšiemu človeku Hromovlad neznel veľmi dobre a pôsobil na mňa zvláštnym dojmom. Prekvapenie nastalo, keď predstavili nového člena, ktorý hral na harmoniku a spolu sním odohrali staré i nové piesne. Musím povedať, že ak sa v budúcnosti Hromovladu podarí odstrániť na živých koncertoch sample, tak to bude len a len dobré. Na záver mali Hromovlad pod pódiom väčšinu skandujúcich fanúšikov, verných i tých, ktorí boli v mojom veku, keď som túto kapelu začal počúvať.

Na rade bola druhá kapela večera na ktorú som sa tešil zo všetkých najviac, pretože to bol ich prvý oficiálny koncert, na ktorom som sa mohol zúčastniť. Počas niekoľko minútovej prestávky som podporil undergroundové distro a zakúpil som si nejaké to CD. Takže so spokojnosťou a mojou milovanou po boku sme si išli pozrieť, čo nové pre nás pripravili Algor.

Po príchode Algor na pódium sa zostava rapídne neobmenila, pretože bubeník Miroslav je súčasťou  aj tejto kapely a na poste druhého gitaristu sa objavil Beelfegor z Hromovladu. Aldaron mal tak celú zostavu pohromade a mohli odštartovať black metalovú smršť. Tá sa však nekonala, pretože úvodná skladba znela viac ako depresívny rock a bola úplnou odklonou toho, čo Algor hrali na ich debutovom albume. Celková atmosféra pripomínala skôr tajomný a atmosferický black metal ladený do depresívnej podoby, čím nám dali Algor jasne najavo svoj hudobný postup. Klávesové prvky a aranžmá výborne zapadali do koncepcie piesní a efekt ozveny vokálu, ktorý býva často gýčovou vsuvkou, tentokrát pasoval ako uliaty. Niektoré pasáže mi pripomenuli Emperor, alebo monumentálne začiatky Enslaved, no možno sa mýlim. Z nových piesní som poznal len jednu a tou bola skladba s názvom „Za Onoho Času“, na ktorú som si schutil zahedbangoval, no keď prišla chvíľa prvých tónov „Vládcu Zimnej Krajiny“ strhlo sa pogo a ja som lietal uprostred. Musím povedať, že prídavok v podobe starých piesní z albumu Úder Pohanského Hnevu bol perfektne zahratý a ja som sa perfektne bavil. Algor ma jednoznačne prekvapil a urobil na mňa dojem.

Po slovenskom obsadení kapiel boli na rade Žrec, ktorých som naposledy videl pred vyše dvoma rokmi v Banskej Bystrici, kedy boli ešte čerstvou novinkou. Jedinou zmenou, ktorá sa od vtedy udiala, bola výmena postu huslistu.

Žrec začal s novinkami, ktoré pripravujú na nový štúdiový počin a tie zneli v skutku zaujímavo. Skladby sa niesli v klasickom folk metalovom duchu no niečo mi hovorilo, že na nasledujúcom albume to nebude západo-pohanský hopsaj metal. Nasledovali však skladby z dobre-známeho albumu Žertva, ktoré rozpútali poriadne pogo a skandovanie a pokriky fanúšikov. Na piesne ako Nový Věk Pohanský či Žertva sa jednoducho nedá nezabaviť sa. Ľudia sa zabávali a zabával som sa aj ja. Po doladení zvuku sme začuli aj tóny píšťalky, stále však biedne, ale hlavne že boli počuť husle. Žrec boli skvelí a môj dojem z pred dvoch rokov stúpol o niečo vyššie. Nakoniec sme si vypočuli dva prídavky v podobe piesní Lystozsku Czerweny a Krev Predku, ktoré si fanúšikovia doslova vykričali a vydupali.

Posledná Vesna, slúžobne najstarší z účinkujúcich ešte pod starým názvom Adultery sa predstavili aj s pódiovou dekoráciou v podobe slovanskej modly, a na úvod sa prihovorili pekne po moravsky.
Vesna, ktorá taktiež chystá nový album odohrala niekoľko nových piesní a takisto aj skladby z čias Adultery, ktoré ma nesmierne potešili. Slovákom príbuzná Moravština určite nevadila, takže akékoľvek nedorozumenie sa nekonalo a kapela s publikom naďalej komunikovala vo svojom nárečí. Rovnako ako Algor, som Vesnu videl prvý krát, no zneli výborne a chlapi ukázali, že roky práce sú aj počuť. Veselá nálada sa niesla ďalej no vlna radosti ma zaplavila pri piesni Navia, ktorá bola moja obľúbená už na albume Slovanská Krev od Adultery. Taktiež potešila pieseň Ej Gorale a koniec ktorý Vesna zaklincovala v podobe slovenskej a tak trochu ľudovo-slovesnej piesne s textom, ktorý takmer každý pozná. Myslím, že páni z Moravy preukázali svoje sympatie ku Slovákom a ľudia to aj patrične ocenili.

Na záver by som rád ocenil super organizáciu, žiadne meškanie, adekvátne prestávky a priestorný podnik. Snáď jediným mínusom bolo umiestnenie pubu, ktorý sa nachádza v obytnej zóne a je celkom ďaleko od stanice. Ináč hodnotím Mater Slavorum no.3 na výbornú.

Napísal: Goryvlad

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára