Temnohor je pojem, ktorý je väčšine priaznivcov slovenského blacku známa minimálne podľa mena. Má to svoje opodstatnenie, pretože kapela nepôsobí na scéne prvý rok, a za dobu svojej existencie si vybudovala istý „kultový status“. Temnohor sa na minulých materiáloch prezentoval surovým a priamočiarym materiálom v štýle blackhardcorových projektov ako napr. Ildjarn a textami v rodnom záhoráckom nárečí. Po demáči a splitku prišlo pred tromi rokmi na rad vydanie prvého albumu, ktorého kazetovú verziu ponúka a distribuuje slovenský Suicide Taste.
Album Pýcha lesov karpatských začína introm ponášajúcim sa na úvod skladby Kathaarian Life Code. Po tom, čo začína prvý gitarový riff skladby Tma, strom, tma, si môžeme už byť stopercentne istý, že hlavná inšpirácia pochádza od Darkthronu, konkrétne z obdobia albumov Blaze in the Northern Sky a Under a Funeral Moon. A nie je to len v tremolo hraných gitarách a hojnom výskyte disharmńií, bicie sú charakteristickým spôsobom hrania odkukaným svojho času od Hellhammeru a Celtic Frostu snáď ešte vernejšie svojmu predobrazu. Po zvukovej stránke je kapela rovnako tributom starým škandinávskym kapelám, čo sa občas prejavuje aj v kolísajúcich zvukových hladinách niektorých nástrojov a zdá sa mi, že aj v (pravdepodobnom) zámernom ponechaní hracích nepresností. Hojné využite distortionu však občas zahmlieva zvuk gitár, takže miestami hrozí efekt hlukovej steny.
Pamätám sa na recenziu pred istým časom uverejnenú na krátko fungujúcich stránkach blackmetal.sk, kde sa za tento svoj prístup stal Temnohor terčom kritiky. Samozrejme, je sporné, nakoľko je ešte dobré kráčať v šľapajach svojich vzorov. Každopádne album si po celý čas udržiava úroveň i atmosféru a nazývať ho plagiátom je trochu nespravodlivé, pretože Temnohor stojí nad väčšinou lacných kopíriek ´Thronu. Nosný riff piesne Tam, gde sa i svetlo pred cemnotou pokorí je výborný, nasledujúca pomalšia skladba V chodbách zastaveného času vrcholí zaujímavým vystupňovaním. V piatej Irónia, sarazmus a opovrhnucí modly kresťanskej sa Temnohor odpútava od hlavnej línie albumu a hojne využíva gitarový riffing dávajúci skladbe občas až protodeathmetalový charakter. Zaujímavým experimentom sú aj sample využité v poslednej Pýche lesov karpatských
.
Dovolím si povedať, že album dosahuje maximum svojich možností, keď balansuje na hrane uctievania legiend, no zároveň si drží akú-takú vlastnú tvár i dávku originality. Predsa je však škoda, že sa Temnohor nevydal cestou hľadania viac svojského hudobného prejavu, keďže sa tak kapela poľahky stratí medzi stovkami bezcenných klonov. Na druhej strane by však mohlo vypočutie Pýchy lesov karpatských byť fackou na prebudenie dvom pánom v Nórsku, ktorí žijú zo svojej zašlej slávy a vydávajú bezcenný materiál vhodný maximálne na podloženie krígľa s pivom.
Hodnotenie: 70 %
Napísal: Draconis
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára