POZOR!! NOVY WEB!!

S radosťou vám predstavujeme nový web Besu, za ktorý ďakujeme Wolkognivovi z Folkingrim art a Samborovi za webdizajn. 

Odteraz nás nájdete na tejto adrese:

Beswebzine

Nový redaktor!

K redakcii Besu sa pripojil nový redaktor Blackraven, ktorého prvú recenziu si môžete nižšie prečítať. Za celú redakciu mu prajem veľa článkov, málo chýb a chuť do písania. Bes sa nám za ten rok už pekne rozrástol o niekoľko perspektívnych členov, takže dúfam, že Blackraven zapadne.

S pozdravom Goryvlad.

Fear of Eternity – Toward the Castle (2005)

S talianskou metalovou scénou nemám zatiaľ takmer žiadne skúsenosti, no na odporúčanie niektorých ľudí som si vyhľadal atmosfericko blackmetalový jednočlenný projekt s prvkami depressive blacku - Fear of Eternity. Vedie ho Andrea Tilenni a projekt vznikol v roku 2000. Za ten čas sa skutočne činil, čomu svedčí jeho bohatá diskografia, ktorá sa skladá z piatich štúdiových albumov a jedného dema. Toward the Castle je prvý štúdiový album.

Zakladám si na prvom dojme a v tomto prípade nebol veľmi dobrý. Intro „Departure“ znelo ako soundtrack ku nejakej hre na game boy (prvý ma napadol Super Mario). Tvorba Fear of Eternity je plná klávesov a práve v tomto intre boli neskutočne umelé. Znelo to otrasne, a tak som v bolestiach tú minútu aj šestnásť sekúnd už nejako prečkal. Zaraz som zistil, že tie umelo znejúce klávesy sú na celom albume. Našťastie je to tak päťdesiat na päťdesiat. Niektoré keyboardové pasáže sú vynikajúce. Čo ma ďalej sklamalo boli bicie. Sú chabé a celú hudbu by som si vedel predstaviť aj bez nich, pretože ich človek ledva počuje. Gitarové riffy sú ťahavé a opakujúce sa. Vytvára to dojem, akoby všetky nástroje okrem keyboardu boli len pozadie a keyboard so spevom niesli hlavnú melódiu.

Čo treba pochváliť je vokál. Nie je zbytočne „evil“ ani zbytočne uplakaný (ako často v DSBM býva). Je to ako také echo z iného sveta. Dalo by sa to prirovnať k prvým albumom Nocturnal Depression bez toho nádychu depresie. Počuť ho veľmi dobre, nezaniká v tých všetkých nástrojoch ako napríklad v tvorbe Xasthur a celý čas počuť ozvenu, ktorá hlasu dodáva taký pravý temný pocit. Ako keby ste počuli nejaké výkriky z jaskyne. Ďalej samozrejme tie vydarené klávesy. Napríklad v piesni „Crying“ je takmer po celú dobu tá istá melódia, ale je tak chytľavá, že vám ostane hrať v hlave ešte zvyšok dňa. Hra klávesov nie je nijak progresívna, skôr jednoduchá, no funguje to. Poslucháča to zaujme a odradí od ostatných nástrojov, ktoré by mohli potenciálne zničiť dojem. Zaujímavá je tiež pieseň „The Valley of Sadness“ v ktorej snáď po prvýkrát vylezú gitary z pozadia a s keyboardom a spevom si to pekne podelia. V tejto piesni vychádzajú na scénu aj „čisté“ vokály, ktoré melancholickú príchuť skladby dokonale dotvoria. Album uzavrie ambientná skladba „Illusion of Purity“, ktorá je zároveň aj najdlhšia zo všetkých. Je plná zvláštnych zvukov, ktoré sa dajú len ťažko identifikovať v pozadí klávesy hrajú tichučkú melódiu a v druhej polovici skladby kde-tu vyskočia veľmi ostré tóny, ktoré sa na prvé počutie zdajú skôr na obtiaž, no potom si poslucháč uvedomí, že tam vlastne veľmi dobre pasujú.

Nakoniec, Toward the Castle je zaujímavé dielo plné emócií a pochmúrnej, smutnej atmosféry. Album má už nejaké tie roky, takže chyby v splývaní nástrojov a v umelo znejúcich klávesoch môžu byť spôsobené zlou kvalitou nahrávania. Po hudobnej stránke je to priemerné dielo, po atmosferickej nadpriemerné.

Hodnotenie: 55 %

Napísal: Blackraven

Rozhovor - Sirin 9.8. 2011

Zdravím Ťa Sturmwolf, ešte stále sám a odhodlane pracuješ na projekte Sirin alebo sa od vydania albumu Moja Otčina niečo zmenilo?

Zdravím Ťa. Od vydania Mojej Otčiny sa toho veľa nezmenilo. Boli tu snahy o živého bubeníka, ale pre určité veci som sa napokon rozhodol ostať na všetko sám. Sirin vznikol ako jednočlenný projekt a taký aj ostane.

Neuvažuješ teda o tom, že by si pozval na nahrávanie hosťa alebo spoluprácu s niekým z U.B.M.R., kedže Sirin je členom tohto zoskupenia v ktorom si členovia medzi sebou pomáhajú?

Uvažovať uvažujem a zatiaľ som aj s jedným dohodnutý na post klávesov, ale ide čiste o výpomoc pri nahrávaní. O inej spolupráci som zatiaľ neuvažoval, ale ani sa jej nebránim.

Uberáme sa smerom k tomu, že plánuješ nahrávať nový album, nemýlim sa? Môžeš nám k nemu povedať niečo bližšie?

Máš pravdu, plánujem a pomaly už aj začínam. Je pravda, že momentálne to trvá dlhšie ako keď som nahrával Moju Otčinu (menej času – viac povinnosti), ale hlavné je, že sa to konečne pohlo.

A čo môže poslucháč očakávať je pestrejšia škála folk nástrojov, gitarových vyhrávok a ak sa podarí aj obmieňajúcimi sa vokálmi. Čoskoro bude k dispozícii na vypočutie promo song, tak to vám asi priblíži bližšie predstavu ako takýto strohý opis. Nechajte sa prekvapiť.

Máš už nejakú predstavu o obsahu albumu? Keď už sme pri tejto téme, sú pre teba dôležité texty? Kde hľadáš inšpiráciu a čo pre teba znamenajú?

Predstavu a aj ako tak koncepciu mam (hrubá kostra). Je pravda, že ešte kým to oblečiem pretečie veľa vody, ale ako sa vraví „pomaly ďalej zájdeš“ (prečo to tak trvá som už uviedol v predchá-dzajúcej otázke - odpovedi).

Texty sú a budú zamerane prevažne na vzťah človek - príroda, rodnoverie a určite sa objavia aj nejaké historické udalosti či mytologické báje - povesti. Z toho sa dá aj čiastočne usúdiť, kde asi hľadám inšpiráciu. Každý text čo napíšem musí pre mňa znamenať to v čo skutočnosti verím, musí mať nie len pekné (nie vždy sa podarí) rýmy, ale aj hlavu a pätu, myšlienku ,ktorá nebude až tak úplne skrytá, aby sa nedala pochopiť a bude mať význam len pre mňa. Musí sa dať odovzdať!

Spomenul si slovanské rodnoverie. Ako v dnešnej dobe vnímaš vieru našich predkov, ktorej dedičstvo nám zanechali, je dôležitá v tvojom živote? Zúčastňuješ sa slovanských sviatkov, či obradov? Pre neznalých či zvedavých, vieš o nejakých spolkoch, občinách, ktoré sa týmto činnostiam venujú? Ako vnímaš ich úlohu v spoločenstve ľudí?

V dnešnej dobe s odkazom našich predkov sa máme možnosť prevažne stretnúť v hudobnej sfére, čo na jednej strane je pekné a užitočné, ale na druhej strane pravým opakom. Prečo je to tak, to rozpisovať nejdem, lebo by som ti tu zabral asi strašne veľa riadkov. Každý asi pochopí, kam som tým smeroval. To je jedna sféra môjho vnímania odkazu našich predkov a tá druhá, je život ako taký. Vnímam to nie ako vracanie sa do minulosti, ale ako čerpanie poznatkov, starých múdrostí a hlavne (ak sa to dá tak nazvať) znovuprebudenie – znovunavrátenie tváre zvykov, ktoré boli a stále tu sú, len kresťania si ich prispôsobili. Obrodenie duchovných hodnôt pre niekoho ukrytých len v prírode, pre niekoho ukrytých ďaleko za našim svetom.

Za posledné roky sa Rodnoverie dostalo do podvedomia veľa ľudí a s tým vznikli aj občiny, ktorých aktivity sledujem a ak je možnosť aj sa zúčastním obradov, či väčších slávností. Sám osobne nepatrím do žiadnej konkrétnej občiny. Najstaršou (aspoň podľa môjho vnímania) je Krug Peruna, a ďalej tu máme Rarach – Krug Peruna, Dažbogovi Vnuci, Svätohaj, a už zaniknutá Paromova Dúbrava. Potom sú tu ešte občianske združenia zaoberajúce sa zvykmi a tradíciami, čo do bojového umenia, kováčstva, spracovania kože a pod.

Ich úlohu vnímam ako poskytnutie priestoru pre obrodu vlastného ducha, tradícií či zvykov. Určite nie ako nejaké cirkusantské vystúpenie z historického krúžku (čo možno pre mnoho mládeže aj je)!!! Práve tieto občiny a občianske združenia sú tu, aby sa zachoval duch nášho slovanského, slovenského rodu a istým spôsobom aj ukázali aká krásna bola naša história, tradície a život našich predkov a ako to je teraz všetko dupané vlastným „národom“!!!

Teraz sme načrtli do tvojho súkromia a do tvojich inšpirácií. Považuješ hudbu, ktorú počúvaš za zdroj inšpirácie? Akú úlohu podľa teba dnes zohráva hudba v roli človeka?

Určite tam je percento ovplyvnenia a inšpirácie, to by som klamal, ak by som napísal, že nie. Už samotné podvedomie to kontroluje. Ale dávam si pozor, aby som sa nenechal pri tvorbe ovplyvniť takou či onakou kapelou. Chcem tvoriť to, čo napĺňa mňa to, čo vystihuje moje pocity, a čo je v súlade s textom, ktorý musí s hudbou tvoriť jednotný celok. Žiaľ, nevyhnem sa tomu, že niekto v mojej tvorbe (či minulej, či tej čo príde) bude počuť takú či onakú kapelu. Dnešná scéna je dosť obsiahla a vytvoriť niečo originálne je lukratívna záležitosť každého začínajúceho hudobníka, či kapely. Preto podľa mňa vznikajú štýly, ktoré už kombinujú to čo pred 10 rokmi by sa nám ani nesnívalo, že pôjde k sebe.

Úloha hudby v roli človeka je u každého jedinca na rôznej vnemovej úrovni. Niekto to berie ako uník z reality, relax, niekto ako inšpiráciu, niekto s tým proste žije a je to pre neho droga. Niekto to používa na propagáciu, niekto len čisto na zábavu a niekto ako prostriedok pre uctenie si hodnôt, tradícii a pod. Takže k tejto časti otázky sa ťažko vyjadruje.

Na albume Moja Otčina je cover skladba od kapely Temnozor, ktorú veľa ľudí nenávidí. Prečo si sa rozhodol práve pre tento cover? Osobne môžem povedať, že z hudby Sirinu cítim východoslovanskú scénu, dáš mi za pravdu?

V časoch, keď som začínal tvoriť hudbu som počúval strašne veľa RAW black metalu a skoro žiaden pagan alebo folk. S odstupom času som začínal spoznávať pagan kapely, a tým aj viac počúvať dané smerovanie black metalu, pričom už sem tam aj nejaký ten folk metal. V tom období prišiel na rad aj Temnozor a keďže song „Werewolf“ mám strašne rád, tak som sa rozhodol spraviť naň cover (aj keď v dnešnej dobe by som to spravil inak a v podstate asi by som ani cover nerobil).

Z hudby Sirinu je počuť to, čo tam človek chce počuť, resp. čo tam chce nájsť či hľadá. Počul som už veľa názorov a až tak odlišných, že jednému by sa rozum zastavil. Je ale dôležité si položiť otázku či hodnotíš „Moju Otčinu“ alebo „Úsvit Slobody“. A tak ako som už vyššie spomínal v mojich začiatkoch som sa dosť rozbehol po tej pagan scéne a  hlavne na východný blok, takže je tam určite v tých koreňoch počuť a cítiť ten vplyv, aj keď nechcene (ako som už spomínal v otázke predtým... to podvedomie si to kontroluje).

Kedže sme sa zastavili aj pri tvojom hudobnom vkuse, nedá sa mi neopýtať, čo hovoríš napríklad na posledný album kapely Arkona - Goi rode, goi!, Nokturnal Mortum - Golos Stali, novú Krodu a posledné počiny Viter? Sleduješ aj slovenskú a českú scénu? Čo si myslíš o týchto dvoch príbuzných scénach, zaujali ťa? Čo hovoríš na novinky odtiaľto?

Tak najprv sa vyjadrím k spomínaným albumom. Arkona ma už asi 2 roky nudí,, ale tak album „Od serdca k nebu“ ma nejaké tie 2 či 3 songy čo si rád pustím. Nokturnal Mortum, ma dosť prekvapil, dlho nič nevydali a zrazu prídu s takýmto albumom. Priznám sa, že som ho počúval asi 2 týždne v kuse, lebo tá atmosféra, to prepojenie jednotlivých nástrojov s black metalom a ich klasickým folkovým postupom, no niečo užastné. Kroda, je teraz v takej zvláštnej situácii, lebo väčšina ľudí ju pozná podľa kombinácie folku a bm a tá nová Kroda (hodnotím len z ukážok z youtube) mi príde už len bm a nechcem predbiehať ani byť prorokom, je to len môj názor, ale tak Eisenslav bude asi čerpať z minulosti a mena Krody. A Viterzgir sa chytil toho, čo mu išlo najlepšie. Skladať hudbu a tak spravil Viter, ktorý sa lahodne počúva len chýba mi tam niekedy tá surovosť, ktorá sa striedala s folk pasážami v Krode.

Našu scénu sledujem len tak sporadicky, lebo na fóra veľmi nechodím a tak o nových kapelách sa dozvedám len z akcii a od ľudí. A to čo tu máme, pozná asi každý, no z tých najzásadnejších by som spomenul Ancestral Volkhves, kapely z UBMR (Karpathia, Concubia Nocte, Igric, ...) Slavigrom, Caedo, Misty Forest, Algor a mladá kapela Blackopathy, ktorá sa stihla už rozpadnúť a znova postaviť na nohy.

Nejakú extra veľkú príbuznosť medzi týmito dvoma scénami nebadám, možno čas od času nejaké vplyvy, ale to je asi tak všetko.

Ľudia hovoria, že scéna je presýtená metalovými koncertmi, ja ich zas nenachádzam toľko, že by som si nevedel vyberať na ktorý pôjdem. Čo si myslíš ty, chodíš na koncerty, ktoré Ťa oslovili a prečo?

Presýtená? To akože naša scéna? Veď tu je raz za pol roka nejaký poriadny koncert a čas od času menšie akcie lokálnych kapiel. Aspoň to, čo si sem tam všimnem. Ale určite žiadne presýtenie. Zase na jednej strane, píšem o scéne ktorú sledujem a tou je pagan a bm, takže ak si niekto robí nejaké death metalove či grindove akcie každý týždeň, to ja zase neviem. A áno, chodievam na koncerty, ak sú peniaze, čas a chuť. A ktoré navštevujem je ľahko si domyslieť vzhľadom na to, že som sa vyjadril k scéne, ktorú sledujem takže Perunica, Mater Slavorum a Noc Besov.

Myslíš si, že má pagan, black, folk metal v našej krajine perspektívu? Sú tu kapely, ktoré môžu zastávať našu scénu a myslíš, že keď skončia tak sa nájdu ich nástupcovia?

Na to, či má perspektívu ja odpovedať neviem. To je treba sa opýtať niekoho čo predáva CD s danou hudobnou tematikou alebo ľudí čo organizujú také koncerty, lebo od toho sa to dá jedine vyčítať. Ja môžem len posúdiť z toho, čo vidím podľa návštevnosti koncertov alebo od novo vznikajúcich kapiel a to ide podľa mňa dole vodou. Môj pesimistický pohľad na vec už naznačuje asi odpoveď na druhú časť otázky, ktorej odpoveď znie jednoducho a stručne, NIE. Možno sa, ale mýlim a možno nie, čas ukáže.

Všimol som si nedávno, že vyšli prvé tričká Sirinu na ktorých je na zadnej strane nápis smerujúci proti kresťanstvu. Myslíš, že v dnešnej dobe je kresťanstvo stále tak silné ako kedysi? Aký je tvoj celkový postoj k tejto viere a všeobecne k trom monoteizmom jedného základu?

Je pravda že vyšli prvé trička SIRIN , kde zadná časť obsahuje kúsok textu zo songu „Víťazná krv“ kvôli ktorému vznikla pre nás (pozn. tričká sú robené pod záštitou ARKONA shop, ktorý aj celý proces tlače a celkovo produkcie a výroby mali na starosti) situácia, keď človek v danej firme odmietol dotlačiť ďalšie kusy lebo text na tričku je v rozpore s jeho vierou. Táto situácia asi hovorí dosť o tom, že stále je tu silné kresťanstvo, aj keď už nie ako bolo pred nie tak dávnymi rokmi. Ja osobne pochádzam z časti Slovenska, kde kresťanstvo stále zohráva silnú rolu ako v politike tak aj v osobnom živote, ale aj tam je už cítiť, že stráca na sile. Aj keď je to oproti iným častiam Slovenska rapídne pomalšie.

Ja vnímam kresťanstvo rôzne a ako, to je na dlhú debatu, aj keď jedna časť vyčnieva a to rozmach kresťanstva v Európe. Prišli, zničili, prinútili a vládli. Hovoria, že prišli učiť novu vieru, prišli učiť pre nich novému poriadku. A čo ak naši predkovia to nechceli.?! Žiaľ, sila moci a meča prehovorila aj toho najzarytejšieho veriaceho v starú vieru. Vybudovali svoje „kráľovstvo“ či svoju „cirkev“ na potokoch krvi a hromadách obetí. Vybudovali ju na strachu obyčajného ľudu o holý život a chamtivosti bohatých. A holý fakt, že všetci Európania – kresťanskí veriaci sa klaňajú neeurópskemu „kráľovi“ je klinec do rakvy pre európske rody. Klinec do rakvy pre všetkých, ktorí sa stali ďalšou ovečkou tohto stáda plného falošnosti, lži, chamtivosti a špiny.

Z tvojich slov cítiť národnú uvedomelosť a lásku k Tvojej otčine, nemáš niekedy pocit, že našu krajinu už nemôžme nazvať našou, pri tom všetkom čo sa tu deje? Na albume "Moja otčina" je pieseň Naša budúcnosť, ako teda vidíš našu budúcnosť?

A čo sa tu deje? Čim naša krajina stráca status „NAŠA“ ? Ak mieriš na politiku, tak pokiaľ „MY“ Slováci nebudeme schopní zjednotiť sa pre vyššie ciele, pre dobro nášho národa, našej histórie a našej kultúry, tak to slovo naše ostane už len v našich srdciach, mysliach ale nie v politickom živote. Nie som prorok a ani jasnovidec a nedokážem a ani radšej nechcem si predstaviť čo by bolo o 50 rokov, ale každý racionálne zmýšľajúci človek vidí, že niečo tu nie je v poriadku a, že piliere nášho chrámu pomaly praskajú a my nerobíme preto nič, aby sme ich spevnili. Skôr naopak.

Ďalší aspekt je mládež. Drvivá väčšina mládeže nejaví záujem o svoju krajinu, svoju históriu, národ či kultúru. Sú kŕmení konzumnou vlnou západu a pekne jedia z trblietajúcej sa misky pseudo-hodnôt sociálneho života. Česť a Sláva tím, čo sa vybrali inou cestou a sú hrdí, kým sú a vážia si svojich predkov, ich činy za to, že teraz môžeme čítať písať a žiť po slovensky.

K budúcnosti sa už veľmi vyjadrovať nemusím, vzhľadom k predchádzajúcim riadkom. Ale len chcem ešte podotknúť, že ak sa nevzchopíme a budeme naďalej krčiť ramenami nad dianím sa v našej zemi, už možno žiadne naša zem, či naša budúcnosť nebude.

Prejdime naspäť k hudbe. Považuješ za dôležité názory kapely, ktorú počúvaš? Poprípade to o čom spievajú? Narážam na výroky typu "Neviem o čom spievajú, ale hudba je dobrá", "Je mi jedno aké má názory kapela, ale hrajú dobrú hudbu."

Tak sú kapely ktoré hudbu používajú na prezentáciu svojich myšlienok, nálad, svetonázoru a sú kapely, ktoré robia len hudbu a text je vlastne len neoddeliteľnou súčasťou tej hudby a vcelku bez významu. Ta druhá skupina je jasné, že ma nezaujíma o čom spievajú a také kapely ak sa priznám ani nepočúvam. Ta prvá skupina, to je už o niečom inom. Ak sa mi dostane do rúk nejaká nová (nemusí byť vždy nová) kapela a zaujme ma ich hudba, tak sa snažím o nich zistiť čo najviac, najlepšie ak majú aj uverejnené texty. Takže áno, zaujíma ma o čom spievajú. A tie výroky, no... väčšinou som sa s nimi stretol u ľudí, čo vlastne ani nemajú svoj názor a sú len prostými konzumentmi.

Čo by si nám na záver povedal o najbližších krokoch Sirinu, pracuješ na albume, neplánuješ aj live vystúpenie Sirinu s pozvanými hudobníkmi?

Práce na albume sa už začali a snáď čoskoro sa podarí aj vypustiť von nejaký promo song, nech trocha ochutíme ten čas čakania na nový album.

Live vystúpenie je dosť komplikovane zosnovať, aj keď už dlhšiu dobu sa pohrávam s tou myšlienkou, ale tak čas ukáže. Najprv chcem dokončiť album a potom sa budem venovať možnosti Live vystúpenia, aj keď čo nie je, môže byť.

Ďakujem ti Sturmwolf za tvoj čas a za rozhovor, prajem Ti nech sa album vydarí a čoskoro sa uvidíme na nejakej akcii! Nech znejú posledné slová od teba...

Ja ďakujem za priaznivé priania, slová, záujem a priestor v Tvojom webzine a nech sa darí ako so zinom tak aj v osobnom živote. SLÁVA RODU!

bandzone.cz/sirin

Napísal: Goryvlad

Stribog - U Okovima Vječnosti (2010)

Pagan/folk metalu sa poslednú dobu rodí ako húb po daždi, no tentokrát by som vám predstavil kapelu od našich južných bratov z Chorvátska. Niekto by hovoril o nezvyku, no ja si myslím, že o to zaujímavejšie bude nahliadnúť do ich tvorby. Stribog je pomerne mladá kapela, ktorá svoj prvý full album "U Okovima Vječnosti" vydala u českého vydavateľstva Murderous Productions. Týmto činom sa jednoznačne dostali do pozornosti fanúšikov daného žánru v Českej republike a na Slovensku.

Album vyšiel v roku 2010 a obsahuje sedem piesní, ktoré majú vyše pol hodiny hrania. Pri zhliadnutí prednej časti bookletu som mal pocit gýčovitosti fantasy žánru, no po prelistovaní som usúdil, že zimná atmosféra albumu celkom sedí. Hudba a lyrická tematika Stribogu však smerujú k slovanskému pohanstvu, takže fantasy tématika sa nekoná, čo je samozrejme plusom kapely slovanského pôvodu. Ak by som však chcel Stribog zaškatulkovať asi ťažko by som hľadal nejaký presne vymedzený žáner, keďže Chorváti toho namiešali skutočne dosť. Od epických symfonických pasáži, cez black metalové rezačky, folk metalové melódie až po akustické outro. Čo však robí Stribog Stribogom, je hlas speváčky Anny, ktorá už žiaľ v kapele nepôsobí. Znamenité výšky v najchytľavejších piesňach ako Rusalka či Ancestral Skies Of Gold sú naozaj poznávacím znamením a lahodou pre uši. Vokály však doplňuje aj black metalový škrek Tomislava, takže sa dočkáme zaujímavého striedania spevu.

Za mínus albumu by som považoval v niektorých častiach nudné gitary, ktoré si proste potrebovali len niečo odohrať s čím sa gitaristi ozaj nenatrápili a nosnú melódiu za nich prebrala flauta, ktorá je jediným folkovým nástrojom albumu. Zrovna tento opis sedí na pieseň Morana, no i tak je to chytľavá skladba a pomalá pasáž, kde sa konečne činí aj gitara je zvládnutá na výbornú. Celkovú atmosféru dotvárajú klávesy, takže symfonický charakter sa tu nezaprie. Ak sa ešte vrátim k tej atmosfére musím podotknúť, že mi niekedy chýba práve to slovanské čaro a neviem si kapelu absolútne zaradiť do oblasti pôvodu a to najmä pri anglicky spievaných skladbách. Chcem tým naznačiť to, že ak si pustím kapelu z Ruska, či Ukrajiny a je zamerná na podobný žáner, okamžite viem, že sa nachádzam u východných Slovanov. No možno to bude aj tým, že som doteraz nemal s chorvátskymi kapelami tú česť prísť do styku. Ďalším faktom je aj to, že Stribog kombinuje niekoľko rôznych žánrov a niektoré gitarové riffy mi spadajú do power metalu, iné zas k black metalu, no práve táto neidentifikovanosť nás navádza ku škatulke pagan metal. Niečo na pomedzí mixu riffov v rámci melodickosti a tvrdosti, toho druhého však Chorvátom chýba.

Zhrnutie debutového počinu Chorvátov hodnotím nadpriemerne a som veľmi rád, že som spoznal kapelu z južanskej scény. Fanúšikovia pagan/folk/black metalu a príbuzných žánrov si určite prídu na svoje, nečakajte však agresivitu a tvrdosť, ktorá tomuto albumu chýba, predstavte si však strednú cestu, bez prílišnej razancie. Epické črty albumu mu dávajú výpravný charakter, ktorý rýchlo chytí no časom pominie.

Hodnotenie: 70 %

Napísal: Goryvlad

Temnohor – Pýcha lesov karpatských (2008)

Temnohor je pojem, ktorý je väčšine priaznivcov slovenského blacku známa minimálne podľa mena. Má to svoje opodstatnenie, pretože kapela nepôsobí na scéne prvý rok, a za dobu svojej existencie si vybudovala istý „kultový status“. Temnohor sa na minulých materiáloch prezentoval surovým a priamočiarym materiálom v štýle blackhardcorových projektov ako napr. Ildjarn a textami v rodnom záhoráckom nárečí. Po demáči a splitku prišlo pred tromi rokmi na rad vydanie prvého albumu, ktorého kazetovú verziu ponúka a distribuuje slovenský Suicide Taste.

Album Pýcha lesov karpatských začína introm ponášajúcim sa na úvod skladby Kathaarian Life Code. Po tom, čo začína prvý gitarový riff skladby Tma, strom, tma, si môžeme už byť stopercentne istý, že hlavná inšpirácia pochádza od Darkthronu, konkrétne z obdobia albumov Blaze in the Northern Sky a Under a Funeral Moon. A nie je to len v tremolo hraných gitarách a hojnom výskyte disharmńií, bicie sú charakteristickým spôsobom hrania odkukaným svojho času od Hellhammeru a Celtic Frostu snáď ešte vernejšie svojmu predobrazu. Po zvukovej stránke je kapela rovnako tributom starým škandinávskym kapelám, čo sa občas prejavuje aj v kolísajúcich zvukových hladinách niektorých nástrojov a zdá sa mi, že aj v (pravdepodobnom) zámernom ponechaní hracích nepresností. Hojné využite distortionu však občas zahmlieva zvuk gitár, takže miestami hrozí efekt hlukovej steny.

Pamätám sa na recenziu pred istým časom uverejnenú na krátko fungujúcich stránkach blackmetal.sk, kde sa za tento svoj prístup stal Temnohor terčom kritiky. Samozrejme, je sporné, nakoľko je ešte dobré kráčať v šľapajach svojich vzorov. Každopádne album si po celý čas udržiava úroveň i atmosféru a nazývať ho plagiátom je trochu nespravodlivé, pretože Temnohor stojí nad väčšinou lacných kopíriek ´Thronu. Nosný riff piesne Tam, gde sa i svetlo pred cemnotou pokorí je výborný, nasledujúca pomalšia skladba V chodbách zastaveného času vrcholí zaujímavým vystupňovaním. V piatej Irónia, sarazmus a opovrhnucí modly kresťanskej sa Temnohor odpútava od hlavnej línie albumu a hojne využíva gitarový riffing dávajúci skladbe občas až protodeathmetalový charakter. Zaujímavým experimentom sú aj sample využité v poslednej Pýche lesov karpatských

.

Dovolím si povedať, že album dosahuje maximum svojich možností, keď balansuje na hrane uctievania legiend, no zároveň si drží akú-takú vlastnú tvár i dávku originality. Predsa je však škoda, že sa Temnohor nevydal cestou hľadania viac svojského hudobného prejavu, keďže sa tak kapela poľahky stratí medzi stovkami bezcenných klonov. Na druhej strane by však mohlo vypočutie Pýchy lesov karpatských byť fackou na prebudenie dvom pánom v Nórsku, ktorí žijú zo svojej zašlej slávy a vydávajú bezcenný materiál vhodný maximálne na podloženie krígľa s pivom.

Hodnotenie: 70 %

Napísal: Draconis  

Glaurung - Black Visions (2011)

Pred nedávnom bola oslovená naša redakcia na recenzovanie zatiaľ posledného titulu od mladej slovenskej skupiny Glaurung. Glaurung predstavuje zatiaľ poslednú vlnu slovenských skupín, ktoré neostali len pri myspace profile, ako to väčšinou býva, ale posunuli svoju tvorbu i na podomácky vydané demo snímky. Za svoju hudobnú kariéru má zatiaľ skupina okrem recenzovaného dema ešte jedno splitko so spriaznenou skupinou Surt, ktorá už bola na našich stránkach recenzovaná. Poďme sa teda pozrieť čo ponúka debutové demo Black Visions.

Na úvod spomeniem niekoľko základných informácií. Nachádza sa tu 6 skladieb z ktorých predstavujú dve skladby covery od Mayhem a Root. Vlastná produkcia predstavuje štyri skladby, z ktorých jedna začína klávesovým introm v podaní hudobníka skrývajúceho sa pod menom Enthermontth. K obalu dema sa vyjadrovať radšej ani nebudem, pretože predstavuje typický lesný motív, ktorého viarianty sme mali možnosť vidieť nespočetnekrát.  Hneď na úvod spomeniem obrovské plus skupiny Glaurung, a to sú živí hudobníci. V poslednej dobe sme zahltení množstvom automatových skupín, ktoré sršia umelosťou, a preto počuť niečo nové a zahrané na nástrojoch je veľkým osviežením. Z hľadiska zvuku je počuť, že sa chalani snažili evidentne vytiahnúť maximum a musím povedať, že oceňujem ich snahu. Každý nástroj je zreteľne počuť, no špecifická skúšobňová atmosféra sa samozrejme nevytratila. Hráčske výkony by som hodnotil veľmi striedmo, svetlé momenty prehlušuje úplna tma. V tomto prípade mi nevadia ani tak gitara či basa, no neschopnosť bubeníka zvládnuť tie najzákladnejšie veci ako presný prechod je až ubíjajúca. Pričom je evidentné, že sa snažia i bicie, ktorých najsilnejšie momenty predstavujú práve klepáky, no v pomalších pasážach, ktorých je na deme neúrekom je takpovediac nepoužiteľný a likviduje viaceré zaujímavé momenty svojou nepresnosťou. Spev by som hodnotil veľmi priermerne, no viac by som uprednostil niečo viac choršie, pretože podobných vokálov je dnes v black metale neúrekom. Ku gitare a base nemám v podstate na tomto deme žiadne výhrady, ak som aj našiel niaky slabší moment  neprišiel mi až natoľko rušívý, aby kazil celú kompozíciu. Toľko z hľadiska hráčskych výkonov, poďme sa pozrieť na vlastnú tvorbu skupiny Glaurung. V prvom rade by som absolútne vynechal tzv. intro, ktoré je tak neskutočne umelé, že absolútne kazí celkový dojem. K zvyšným skladbám nemám veľké výhrady, nachádzajú sa tu zaujímavé momenty, ale i viaceré zbytočné, ktoré sa mohli kľudne vyhodiť. Skladby sú dynamické a ponúkajú viaceré melodické pasáže, ale nechýba im i black metalová tvrdosť. Z celkového hľadiska by som ich hodnotil priemerne až miestami nadpriemerne. Z tých najzaujímavejších by som spomenul skladby  „Inferno Maniphesto“ a „Sign of True Hate“. K posledným dvom coverom nieje čo dodať je to povinná jazda skupiny Glaurung.

Black Visions predstavuje z obsahovej stránky v celku zaujímavý počit, ktorý má však obrovské diery v niektorých hráčskych výkonov, ktoré podkopávajú celkový dojem. Oceňujem však snahu a pevne dúfam, že vytrvalou prácou to skupina Glaurung dotiahne ešte oveľa ďalej než je toto demo. Potenciál tu určite je, len je zatiaľ ešte niekde v hĺbke skrytý a čaká kým ho samotní členovia objavia a naplno rozvinú.

Napísal: Blutkrieg

Hodnotenie:  45 %