Čadčianska scéna v poslednej dobe značne rozvírila hladiny slovenského undergroundu. Po novom albume Oldblood, rozpade Warmarch, či odchode Dloga zo Slavigromu ohlásil Carpath opäť novú udalosť v podobe projektu Skon. Jeho EP album At the end of a journey bol vydaný na Sviatok práce, čiže 1.mája tohto roku a priniesol najmä pozitívne ohlasy - ale to už by som predbiehal.
Skon sa zaradil do prúdu black/doom so silným vplyvom depressive rocku. Na domáce pomery veľmi netradičný hudobný štýl, ak ma pamäť neklame, tak dokonca je to jeho jediný zástupca na Slovensku, čo ale neuberá na jeho kvalite práve naopak, akýmsi blackovým feelingom spolu s doom metalom a rockom vytvoril veľmi atraktívnu kombináciu, ktorá nie je ošúchaná a na prvé počutie vás uchváti.
Hneď prvá skladba Forever lost začína tichým klavírom, ohromí technickým nástupom a rozbieha sa mašinéria pripomínajúca trochu starých My Dying Bride. Po technickej stránke zvládnuté veľmi dobre, vokál nie je typický blackový, ale balansuje niekde na jeho hranici s death a doom metalom. Melancholická atmosféra je vystihnutá nazvučením - ozývajúcimi sa gitarami a pomalými rytmami.
No a tu narážam na prvý problém Skonu. Rytmy a technika hry na gitare v prvých dvoch skladbách sú skoro identické a okrem melódií sa nelíšia v ničom, druhá Hopeless words je síce tiež výborná atmosférou, ale kopíruje prvú Forever lost. Možno to bol zámer Carpatha, to si netrúfam posúdiť, ale keďže EP nie je konštruované ako koncepčný album, tak predpokladám, že to tak nebolo.
Tretia Cold ways je coverom Katatonie a odspieval ju hosťujúci Bystričan Peter Knietel - dovolím si poznamenať, že veľmi kvalitne. Možno zájdem až príliš ďaleko, keď poviem, že táto verzia sa mi páči snáď viac ako originál. Do obsahu albumu zapadá perfektne a je vítanou zmenou oproti predchádzajúcim skladbám, čistý vokál totiž mimo tejto Katatonie na albume chýba.
Titulná At the end of a journey sa opäť vracia k štýlu prvých dvoch skladieb, ale tentokrát je posadená viac do doomu a poznať to aj na jej nostalgickej melódií a hlbšie posadenému vokálu, textovo sa zase pohybuje okolo smútku, melanchólie či fantazijných predstáv- vlastne ako celá nahrávka.
Finálny dojem mi trochu pokazilo zistenie, že cover albumu je obyčajný, upravený obrázok z internetu, ale preniesol som sa cez to a môžem spokojne povedať, že Carpath si opäť dal tú prácu vytvoriť skvelú atmosféru v odlišnom žánri ako je preňho typický a tým dal značne najavo svoj hudobný talent. Zablúdil do iných ako old school blackových vôd a ukázal, že v budúcnosti nám určite ešte bude mať čo ponúknuť.
Hodnotenie: 80 %
Napísal: Atro
zdravim ta Atro,najskor by som sa ti chcel podakovat za dobre napisanu recenziu. Som rad ze sa ti to paci, ale rad by som ta poopravil s tym obalom, pretoze vobec nie je ztiahnuty z internetu, ale je to fotka na ktorej je vyfoteny kamarat Bjorn K. na brehu Oravskej priehrady.s pozdravom Carpath
OdpovedaťOdstrániťZdravím aj ja, ospravedlňujem sa za nedorozumenie, mal som pocit, že sa jedná o tento obrázok- je podobný, ale ako pozerám, je skutočne rozdielny, takže požiadam o úpravu recenzie. Ešte raz prajem veľa zdaru v budúcej tvorbe. Atro
OdpovedaťOdstrániťhttp://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.freegeorge.us/wp-content/uploads/2008/05/loneliness.jpg&imgrefurl=http://www.freegeorge.us/a-perfect-loneliness/&usg=__uFnq0mC6B9k1fkIbhX3TUM9um9w=&h=500&w=350&sz=29&hl=sk&start=43&zoom=1&tbnid=RtZ4wEmaEvNkfM:&tbnh=168&tbnw=123&prev=/images%3Fq%3Dloneliness%26hl%3Dsk%26biw%3D1280%26bih%3D593%26gbv%3D2%26tbs%3Disch:10%2C1177&itbs=1&iact=hc&vpx=279&vpy=142&dur=212&hovh=176&hovw=123&tx=128&ty=105&ei=pending&oei=6jOuTOXnHIWdOufo8MkF&esq=10&page=3&ndsp=20&ved=1t:429,r:13,s:43&biw=1280&bih=593
Ináč...Prvá skladba...či zrovna začína klavírom je diskutabilné, pretože hneď v úvode znie aj gitara.
OdpovedaťOdstrániťAle to už asi moc rýpem. ;)
to nie je klavir, je to silne nahallovana a nadelayovana cista gitara. Ale znie to ako klavir, to je pravda. Klavesy nepouzivam,snazim sa vytvorit atmosferu iba gitarami. Carpath
OdpovedaťOdstrániťChlapci, vyškolili ste ma ako malého chlapca. Dúfam, že to nebude znieť príliš alibisticky keď poviem, že človek je predsa len tvor omylný, a ja rovnako ako každý iný človek nie som výnimkou... Ale priznám sa, že som si nebol istý, či to je klavír. Každopádne veľmi pekne zefektované.
OdpovedaťOdstrániťAtro
Dôležité je si priznať chybu. To je podľa mňa najlepší začiatok ako sa zlepšovať vo svojej práci. Ale aby som sa vyjadril už konečne k albumu, tak by som rád podotkol, že Skon mi pripomína také oldschoolovejšie doom metal kapely i keď tento žáner nepočúvam. Ale i tak zaujímavá produkcia z Čadce.
OdpovedaťOdstrániť